Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-266-2022.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/266/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci maloletého dieťaťa: D. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX, toho času I. F. T. Y. H. P., J.. C. O. Č..X, P., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: maloletá matka X. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX, toho času I. F. T. Y. H. P., J.. C. O. Č..X, P., v konaní zastúpená zákonnými zástupcami, matka: B. M., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX a otec X. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale W. G.. M. XX, A.Á., toho času Ú. A. Q. S. E. X., C. XX, O., a otec: neuvedený, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje ústavnú starostlivosť u maloletej D. H., A.. XX.XX.XXXX a umiestňuje ju do I. F. T. Y. H. P., C. O. X, XXX XX P..
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX súd obrdžal oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o tom, že mal. X. H., u ktorej je nariadená ústavná starostlivosť v I. F. T. Y. H. P., porodila dcéru, mal. D., ktorá bola uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX umiestnená do dočasnej starostlivosti I. F. T. Y. H. P.. Mal. Matka sa podieľa na starostlivosti o dcéru, je zabezpečený rozvoj ich vzájomného vzťahu tak, aby si maloletú mohla po nadobudnutí plnoletosti prevziať do svojej starostlivosti.
2. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XP/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX súd začal bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. D. H., A.. XX.XX.XXXX.
3. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti starého otca, kolízneho opatrovníka a starej matky a neprítomnosti mal. matky, ktorá súdu zaslala písomne ospravedlnenie, žiadal aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti a vyhovel vo veci samej.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámením s obsahmi spisov a bol zistený tento skutočný stav veci:
X. H. E. X. X. A. Q. Č..O.. XP/230/2014 - 40 zo dňa XX.XX.XXXX bola u mal. X. H., A.. XX.XX.XXXX nariadená ústavná starostlivosť a bola umiestnená do T. T. P., S..Č.. I. F. T. Y. H. P..
6. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá D. dočasne zverila do starostlivosti I. F. T. Y. H. P..
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že u súrodencov mal. X. je aj naďalej nariadená ústavná starostlivosť, na výkon ktorej sú umiestnení v I. F. T. Y. H. P.. Stará matka stále nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti, žije v nevyhovujúcich podmienkach. Starý otec o detí nejaví žiaden záujem, t.č. je vo výkone trestu odňatia slobody.
8. Zo správy I. F. T. Y. H. P. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že maloletá matka X. sa o svoju dcéru mal. D. snaží starať čo najlepšie, osvojuje si materské a rodičovské zručnosti. Udržiavajú taktiež denný kontakt s otcom mal. D. U., ku ktorému má mal. X. citovú ale aj materiálnu podporu.
9. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
10. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
11. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
12. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje ústavná starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
13. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
14. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
15. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 61 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 61 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 61 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 61 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá D., po tom ako ju mal. matka X. porodila, bola neodkladným opatrením dočasne zverená do starostlivosti I. F. T. Y. H. P., kde bola ponechaná v starostlivosti mal. matky, ktorá vykonáva o dcéru aj riadnu starostlivosť. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že v súčasnej dobe nie je iná vhodná osoba, ktorej by mal. D. mohla byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Z blízkych osôb stará matka nemá zabezpečené vhodné bytové ani osobnostné podmienky na prevzatie starostlivosti, starý otec nemá k svojim deťom vytvorené žiadne citové väzby, je vo výkone trestu odňatia slobody.
27. V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil u maloletej D. ústavnú starostlivosť, pretože mal zato, že nariadenie ústavnej starostlivosti je v jej záujme, najmä s poukazom na skutočnosti vyplývajúce zo správy I. F. T. Y. H. P., ako aj zo skutočností opísaných v samotnom oznámení Úradu prace, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Zároveň súd rozhodol, že ju umiestňuje na jej výkon do I.A. F. T. Y. H. P., kde sa v súčasnej dobe už aj nachádza.
28. Nakoľko mal. matka doposiaľ nenadobudla plnoletosť, súd neurčil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej výživné.
29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Predpokladom priznania náhrady trov konania v mimosporovom konaní je procesný návrh účastníka konania. Vzhľadom k skutočnosti, že takýto procesný návrh účastníka nebol podaný, súd rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).