Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H., t.č. J. XX, H., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.265,04 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -190 zo dňa 16.06.2022, takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok súdu prvej inštancie tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur do troch dní od právoplatnosti II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinstančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: ,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4265,04 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že posúdil žalobu o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia ako dôvodnú a opodstatnenú vzhľadom na skutočnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp.zn. bola žalobkyňa úspešná, pričom považoval irelevantné, že aj keď žalovaný nebol zmluvnou stranou v spotrebiteľskom vzťahu, ale stal sa právnym nástupcom a stal sa porušiteľom práv v momente vstupu do práv a povinností. Konštatoval, že žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vychádza z toho, že uplatnením pohľadávky voči zamestnávateľovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2016 vo výške 4265,04 eura bolo privodiť spotrebiteľke ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo i len hrozila. Zároveň žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala výšku primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na nárok, ktorý si uplatňoval žalovaný tým, že požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 4265,04 eura. Považoval za logické a spravodlivé, aby z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti s tým, že si žalovaný nárokoval zaplatenie súm, na ktoré nemal nárok a to realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy. Dodal, že je irelevantné, že žalobkyňa ešte neuhradila ani celú istinu, lebo ide o nárok žalovaného, ktorý si môže voči žalobkyni uplatniť a preto v celosti žalobe vyhovel.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a (ďalej len ,P“)

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených , a . Považoval napadnutý rozsudok ako taký za nepreskúmateľný čo do nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie ako aj čo do priznanej výšky. Namietal, že rozhodnutie súdu v predchádzajúcom konaní, sp.zn. , o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, nebolo rozhodnutím vyslovujúcim porušenie spotrebiteľskej normy a nebolo tak na súde ani uplatnené. Z odôvodnenia rozsudku vydanom v konaní nevyplýva, že by sa právny predchodca žalovaného dopustil porušenia spotrebiteľských noriem pri koncipovaní dohody o zrážkach zo mzdy, pričom dohodu o zrážkach zo mzdy označil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti. To znamená, že ani len nekonštatoval porušenie spotrebiteľských práv - takúto neplatnosť právneho úkonu by určil bez ohľadu na to, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľa. Vo vzťahu k výške priznaného primeraného zadosťučinenia považoval predmetnú argumentáciu súdu prvej inštancie za absolútne nedostatočnú, pričom ide opäť len o nekritické preberanie argumentácie žalobcu, ničím bližšie nezdôvodnené a zakladajúce sa na špekulácii. Poukázal na to, že ak sa žalobca v predchádzajúcom konaní úspešne domohol toho, aby sa žalovaný zdržal zrážok zo mzdy, neznamená to ešte skutočnosť, že vyčíslený dlh neexistoval alebo zanikol. Žalobca je naďalej dlžníkom žalovaného, opak o zániku dlhu napr. jeho splnením ani len netvrdil. Nie je zrejmá primeranosť, nie je zrejmé ani to, z akého dôvodu súd žalobcu fakticky obohatil na celej veci, kedy tento nesplatil ani len istinu poskytnutého úveru a následne mu v približne rovnakej výške súd priznal finančné prostriedky, na úhradu ktorých zaviazal postupníka. Z praxe tamojšieho súdu (vrátane nadriadeného) je pritom dobre známe, že tamojší súd priznáva finančné zadosťučinenie v základnej sadzbe 50,- eur a v mimoriadne odôvodnených prípadoch sumu 100,- eur (vo výnimočných prípadoch aj viac), avšak vždy za individuálneho posúdenia skutočného porušenia povinností dodávateľa, správania sa dlžníka / dodávateľa atď. Žalovaný namieta naďalej nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko, ako vyplýva z odôvodnenia citovaných rozhodnutí v predchádzajúcom konaní, žalovaný sa nedopustil porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne a žalovaného nemožno považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedala. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odolaniu žalovaného poukázala na to, že skutočnosť, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nekoncipoval vzhľadom na merito sporu neliberuje a nezbavuje žalovaného zodpovednosti za porušenie svojich zákonných povinností. Ak si dôsledne prečítame hypotézu citovanej právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie mám voči porušiteľovi (dané základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie skrz výkon zrážok zo mzdy. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal teda aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu. Uviedla, že na súde úspešne uplatnila porušenie jej práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačujúca už samotná hrozba ujmy (spôsobilosť privodiť ujmu). V danom prípade išlo už o reálny vznik ujmy, keďže žalovaný sa pokúsil na jej úkor bezdôvodne obohatiť na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Primeranosť sumy 4.265,04 eura vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem mala za evidentne danú. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedať individuálnym konkrétnym danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto objektívne kritériá sú pre voľnú úvahu aj objektívne porovnateľné.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný zopakoval, resp. zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

9. ,,Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.01.2019).

10. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.265,04 eura titulom úspešného uplatnenia (bránenia) svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

11. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ust. . Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -131 z 12.06.2019, ktorým súd zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach právneho predchodcu žalovaného k Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, č. XXXXXXX, z 20.05.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Podľa súdu uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje z hľadiska jej obsahu právny úkon - jednostranne vyhlásené oprávnenie veriteľa na výkon zrážok zo mzdy, ktoré je neurčitý, v rozpore so zákonom, a teda absolútne neplatný. Oprávnenie vykonať zrážky zo mzdy je v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predstavuje formulárové jednostranné vyjadrenie, ktoré nebolo predmetom individuálneho dojednania, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie tohto vyhlásenia, nakoľko je súčasťou textu, navyše koncipovaná miniatúrnym a nečitateľným písmom.

12. Za stavu, keď rozsudkom č.k. -131 z 12.06.2019 došlo k vyhoveniu žaloby v dôsledku záveru, že dohoda o zrážkach bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a je neplatná aj z dôvodu neurčitosti, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný. Bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenie práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

13. Skutočnosť, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nekoncipoval nezbavuje žalovaného zodpovednosti za porušenie svojich zákonných povinností. Domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ voči porušiteľovi (dané základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný fakticky vykonával práva pôvodného veriteľa z úveru a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Je teda subjektom, ktorý bol oprávnený prijímať plnenia z úveru. Ak žalovaný na jednej strane je subjektom, ktorý si uplatňoval plnenie voči dlžníkovi, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému. Nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom je rizikom, že v súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa budú voči zodpovednej osobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané zákonom. Zodpovedným subjektom, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemusí byť iba jedna zo sporových strán v súdnom konaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2022, sp.zn. ).

14. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

15. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

16. V danom prípade žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v pôvodnom konaní a tým, že žalovaný sa mienil na jej úkor formou zrážok z jeho mzdy obohatiť o sumu 4.265,04 eura. Žiadne iné okolnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali ňou uplatnenú výšku zadosťučinenia pritom neuviedla a ani či konanie žalovaného a následné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Jedinou okolnosťou, ktorá podľa názoru súdu vyšla najavo a čiastočne odôvodňovala a zvyšovala potrebu, aby žalobkyňa svoje práva (urýchlene bez reklamácie u zodpovednej osoby) bránila priamo v základnom konaní, bol fakt, že žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa už predtým (pred podaním žaloby zo strany spotrebiteľa) uplatnil u jej zamestnávateľa, a žalobkyňa nemala možnosť bezprostredne a urýchlene u svojho zamestnávateľa inak (bez súdneho konania) zastaviť ich výkon. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a všetky známe okolnosti tohto prípadu sa odvolací súd domnieva, že neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v ňou požadovanej výške, teda v akej jej priznal nárok súd prvej inštancie. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a v rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 2.000,- eur, a vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

17. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

18. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.000,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

19. O trovách prvoinstančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a 262 ods. 1 . Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku na základe úvahy súdu. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jeho procesného úkonu závisela, výlučne od úvahy súdu. Žalobkyňa bola úspešná čo sa týka základu nároku na jeho priznanie a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia ( )

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).