Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-138-2014.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/138/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, O., občan SR, zastúpená advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Mnoheľova č. 17, Poprad, proti odporcovi: PaedDr. U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XX, O., občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom Hradné námestie č. 29, Kežmarok v konaní o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 12/2013-102 zo dňa 31. 3. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č.XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na ulici D. v O., bytový dom je umiestnený na pozemku parcely registra „C“ č. 1961/18, zapísaný na LV: XXXX, katastrálne územie S. a spoluvlastnícky podiel vo výške 7302/227298 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, zapísaných na LV: č. XXXX, katastrálne územie S. a z pasív záväzok z titulu úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., so zostatkom ku dňu rozvodu manželstva vo výške 7000,- EUR. Navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť odporcovi na vyrovnanie ich podielov titulom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 16 430,61 EUR a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania účastníkom nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.: „Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, svedkov, z rozsudku Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 5P 200/2012 zo dňa 4.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres O., obec S., katastrálne územie S., z výpisu z úveru v Slovenskej poisťovni, zo zmluvy o splátkovom úvere, z výpisov z účtu na meno navrhovateľky, z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a F. Q., ktorej predmetom bol predaj bytu s príslušenstvom vo vlastníctve navrhovateľky v O., na ulici X. č. X, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. 2489, KÚ: O. na X. poschodí, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 5P/200/2012 zo dňa 4.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2012. Po dohode medzi účastníkmi ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM) ohľadom hnuteľných vecí predmetom vyporiadania BSM ostali nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.XXXX, pre okres O., obec S., katastrálne územie S. a to byt č. XX na X. Poschodí vo vchode č. XX, so súp. č. XXXX, na ulici D. v O., v bytovom dome, umiestnenom na pozemku parcely registra „C“ č.1961/18 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 7302/227298 zapísaný takisto na LV: č. XXX, katastrálne územie S., ktorí účastníci nadobudli na základe zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva zavkladovanej v katastri nehnuteľností pod V1442/10-453/10. Ďalej predmetom konania pokiaľ ide o pasíva zostal zostatok úveru poskytnutý
Slovenskou sporiteľňou a.s., vo výške 8000,- EUR zo zostatkovou hodnotou ku dňu rozvodu manželstva 7000,- EUR. V rámci rozdelenia a vyporiadania BSM bolo potrebné zohľadniť finančné prostriedky, ktoré boli výlučne navrhovateľkine získané z odpredaja bytu v jej vlastníctve, teda to čo zo svojho vložila do BSM. Pokiaľ ide o hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností tam súd nenariaďoval znalecké dokazovanie, nakoľko účastníci sa nakoniec dohodli aj s poukazom na vyjadrenie Ing. P. T. - MADAF real, M. č.XXX/ X, O., ktorý stanovil trhovú cenu predmetných nehnuteľností po vykonaní obhliadky a to bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu sumou 44 500-46 500 EUR. Účastníci sa dohodli na cene nehnuteľnosti 46 500,- EUR, ako aj na tom, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Pokiaľ ide o kúpnu cenu bytu, ktorý navrhovateľka predaja F. Q. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2003 a ktorá bola výlučne navrhovateľkina súd vychádzal a ako jediný relevantný dôkaz považoval cenu uvedenú v samotnej kúpnej zmluve, konkrétne v článku VII. bod. 1 tejto zmluvy sa uvádza, že predávajúca, teda navrhovateľka v tomto konaní odpredáva kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy so všetkými súčasťami a príslušenstvom, právami a povinnosťami za kúpnu cenu 200 000,- Sk. Súd neuveril tvrdeniam ani svedkyne L., že takáto cena bola napísaná len na papieri a to na žiadosť realitnej kancelárie. V bode 2 článku VII. tejto kúpnej zmluvy sa ďalej uvádza, že podľa znaleckého posudku Ing. D. S. je hodnota predmetu kúpy 131 960,- Sk, teda dosť podstatne nižšia ako bola dohodnutá kúpna cena. Táto kúpna zmluva je riadne overená resp. podpisy na nej, Mestom Kežmarok. Súd mal k dispozícii aj výpis z účtu na meno H. G., H. U., v zmysle ktorého bola na tento účet vložená finančná čiastka 200 000,- Sk. Túto sumu, teda súd aj považoval zato, čo navrhovateľka vniesla do BSM výlučne zo svojho. V prepočte na súčasnú menu sa jedná o sumu 6638,78 EUR. Táto suma z celkovej hodnoty majetku, ktorou navrhovateľka, teda vložila zo svojich prostriedkov predstavuje 14,28 % z celkovej hodnoty vyporiadavaných aktív BSM. Túto sumu preto súd aj odrátal z celkovej hodnoty aktív, čiže od sumy 46 500,- EUR odrátal sumu 6638,78 EUR, čím ostala čistá hodnota aktív nadobudnutých počas manželstva, ktorú súd vyporiadával. Takto získanú sumu súd rozdelil na polovicu a keďže aktíva nadobudla navrhovateľka mala by vyplatiť odporcovi na jeho podiel sumu 19 930,61 EUR. Navrhovateľka však prebrala aj celý zostatok pôžičky, ktorá ku dňu rozvodu manželstva účastníkov činila 7000,- EUR čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Sporné bolo to, či si túto pôžičku zobrala len navrhovateľka sama bez vedomia odporcu, alebo spoločne s vedomím odporcu. Súd má zato, že pôžičku aj keď zmluvu podpisovala navrhovateľka si zobral obaja manželia spoločne, že odporca mal o nej vedomosť, že peniaze boli použité na rekonštrukciu bytu, opak preukázaný nebol, a podporne tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa, dcéra účastníkov U. Q.. Polovicu tejto sumy, teda 3500,- EUR súd následne odrátal od podielu aktív pripadajúcich odporcovi, teda zaviazal navrhovateľku k vyplateniu sumy 16 430,61 EUR odporcovi na vyrovnanie podielov účastníkov zo zaniknutého BSM.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu účastníkov konania, ako aj vzhľadom na samotný predmet konania, kedy súd, keďže účastníci neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, musel vyporiadať BSM, avšak nebolo to celkom podľa predstáv ani jedného z účastníkov“.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že rozsudok aj opravné uznesenie prvostupňového súdu považuje v napadnutej časti za nesprávne. Poukázala na to, že pri určení sumy, ktorú by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM, nedošlo k žiadnej chybe v podobe zrejmej nesprávnosti pri počítaní, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Nejedná sa teda o žiadnu chybu v písaní, či počítaní, preto v posudzovanej veci nebol dôvod uvedený výrok opravovať, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky. Navrhovateľka na základe týchto skutočností navrhla, aby bolo opravné uznesenie zrušené, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom. Čo sa týka rozsudku o povinnosti navrhovateľky vyplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov sumu 13.111,22 Eur, uviedla, že pokiaľ súd spoločné aktíva rozdelil na polovicu a následne z takto určenej sumy odrátal sumu 6.638,78 Eur a následne aj sumu 3.500 Eur pripadajúcu na spoločný úver, tento postup pri určení výšky sumy určenej na vyrovnanie podielu z BSM považuje za správny. Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy všetky predložené dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenie navrhovateľky ohľadne získanej kúpnej ceny za byt. Pri hodnotení svedeckej výpovede svedkyne L. sa súd len obmedzil na konštatovanie, že tejto svedkyni neuveril, bez toho, aby to aj presvedčivo odôvodnil. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil opravné uznesenie a zmenil druhý výrok rozsudku prvostupňového súdu. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako aj opravné uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v umysle ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 128/2012 zo dňa 30.1.2013).
Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené a následne i svedeckými výpoveďami preukázané, že navrhovateľka vložila zo svojho majetku z odpredaja bytu vo svojom výlučnom vlastníctve do spoločného majetku sumu 400 000,-Sk.
Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve, z ktorej prvostupňový súd vychádzal, činila sumu 200 000,- Sk. Navrhovateľka tvrdila, že skutočná vyplatená kúpna cena činila 400 000,-Sk. Uvedenú skutočnosť pripustil i samotný odporca, ktorý v podanom trestnom oznámení uvádza cit.: „Ak je pravdou, že odpredajom bytu získala 400 000,-Sk, potom okradla štát o dane zo sumy 200 000,-Sk.“ Čestné prehlásenie E. L. rovnako preukazuje skutočnosť, že za byt vo vlastníctve navrhovateľky jej bola vyplatená kúpna cena vo výške 400 000,-Sk (čl. 60). Uvedenú skutočnosť E. L. potvrdila i vo svojej
výpovedi pred dožiadaným súdom, Okresným súdom Topoľčany (čl. 74-75). Uviedla cit.: „uvedenie nižšej kúpnej ceny v kúpnej zmluve navrhli pracovníci realitnej kancelárie s tým, že sa ma spýtali, či s týmto súhlasím, na čo som ja uviedla, že súhlasím.“ V konaní pred prvostupňovým súdom bola rovnako vypočutá dcéra účastníkov konania U. Q., ktorá sa k veci vyjadrila tak, že vie o tom, že nejaká kúpna cena bola na papieri. Predajná cena bolo 400 000,-Sk. Uviedla rovnako, že časť peňažných prostriedkov bolo použitých na rekonštrukciu, robili sa okná, plávajúce podlahy, vertikálne žalúzie a časť bola použitá na splatenie pôžičiek, ktoré rodičia, účastníci konania mali. V rodine vraj nemali tajnosti (čl. 95).
Všetky vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne umožňujú prijatie záveru, že skutočná kúpna cena za predaj bytu vo výlučnom vlastníctve činila sumu 400 000,-Sk.
Prvostupňový súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.
Suma 200.000,- Sk (rozdiel medzi 400.000,- Sk a 200.000,- Sk) v pôvodnej mene je tak vysoká, že ju nemožno prehliadnuť. Táto suma bola vynaložená z prostriedkov navrhovateľa a bez tejto sumy by nedošlo ani ku kúpe bytu. Zmyslom predmetného konania nie je sankcionovať osoby, ale vyrovnať majetkové vzťahy a suma 200.000,- Sk je neprehliadnuteľná.
Úlohou prvostupňového súdu bude novo rozhodnúť a zohľadniť skutočne vyplatenú sumu za byt. Prvostupňový súd inak správne aplikoval zákon o zohľadnení toho, čo sa z výlučného majetku jedného z manželov použila na spoločný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.