Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/28/2023

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobu odôvodňovala tým, že žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013 (ďalej aj „Zmluva“). Súčasne so Zmluvou jej žalovaný predložil na podpis aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057756 (ďalej aj „Dohoda“) s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné podpísať všetky predložené listiny. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila iba úverovú zmluvu. V čase podpisovania Zmluvy nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou nebola na nič upozornená a nebolo jej ani nič vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je MAKOS a.s.), ktorému žalovaný zaslal listinu označenú ako „Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ zo dňa 28.09.2023. V konaní namietam neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda so žalobkyňou nebola individuálne dojednaná, ale bola jej predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohla Zmluvu spolu s Dohodou len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť celému predformulovanému obsahu. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú a

právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s ďalšími písomnosťami vrátane Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému vo výške uvedenej v žiadosti, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na majetok žalobkyne a vymáhať pohľadávku. Ohľadom predmetnej zmluvy prebiehalo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , kde súd rozsudkom zo dňa 30.01.2023 rozhodol, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov a určil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2023. Nekalá povaha obchodnej praktiky vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný požaduje o výkon zrážok zo mzdy až vo výške 2 006,95 eur, čo je zjavne neprimerané voči výške poskytnutej istiny úveru 667,73 eur, aj keby žalobkyňa neuhradila ani cent. Naviac dodáva, že samotný dlh aj s poukazom na judikovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, zanikol splnením podľa ust. , pretože istinu úveru uhradila k 31.07.2017. Uvedená Dohoda ako zmluvné ustanovenie spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou ( ). Na základe vymedzeného skutkového a právneho stavu považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013 za nesúladnú s právnym poriadkom SR. Splnením povinnosti zdržať sa použitia tejto Dohody žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských právnych veciach.

3. Prílohu žaloby tvoria: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300057756, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 830057756, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. – 62 a rozhodnutia súdov SR na podporu tvrdení žalobkyne.

4. Tunajší súd uznesením č.k. – 51 zo dňa 21.11.2023 právoplatným dňa 14.12.2023 a vykonateľným dňa 28.11.2023 vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013, k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756 zo dňa 08.03.2013, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013, k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ nepriznáva.

IV. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia i trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o jeho (ne)vedomosti o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Označenie dohody o zrážkach zo mzdy je osobitne nadpísané a zvýraznené. Uvedené tvrdenia žalobcu je nevierohodné aj preto, lebo žalobca v inej časti žaloby tvrdí a s presnosťou si pamätá, čo mu pred 10 rokmi nebolo vysvetlené, hoci na strane druhej popiera vedomosť o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy na samostatnom dokumente, osobitne označeného ako dohoda o zrážkach zo mzdy. V podanej žalobe pritom žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil a ani nepoprel to, že by si obsah ním podpisovaného dokumentu neprečítal, že by ho k podpisu niekto nútil a pod. O nevierohodnosti tvrdení žalobcu svedčí aj to, že teraz uvádzané tvrdenia netvrdil a neuplatnil ani v roku 2013, kedy bol upozornený na predloženie dohody o zrážkach zo mzdy jeho

zamestnávateľovi. Z prejavenej vôle žalobcu vyjadrenej podpisom na zmluve o revolvingovom úvere a ani z iných dokumentov nie je možné zistiť, že by žalobca s takýmto právnym vzťahom nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod. Podľa ust. „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“ Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Podporným pilierom je aj skutočnosť, že žalobca obsah takto uzavretej dohody ani následne nespochybňoval, iné začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne aj úniové právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Žalovaný uvádza ďalej, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje , a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva to, že v prípade zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa vyžaduje nejaká verifikácia či schválenie zo strany súdu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej platnosť sa žiadne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Pokiaľ ide o tvrdenie o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom, tvrdíme, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu. Žalobca pritom v obsahu žaloby neuvádza okolnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosť o zákonnosti vykonávaných zrážok. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia výšky dlhu, a preto je jeho námietka neopodstatnená a zavádzajúca. O jednostranné diktovanie dlhu pritom objektívne nejde, pretože ten má podklad v jestvujúcom zmluvnom vzťahu (úverová zmluva). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky ( ), pre ktorého uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť uzavretá v rámci komplexu viacerých právnych úkonov, je pritom rovnocenné, ako napríklad pri zabezpečení pohľadávky záložným právom, inštitútom ručiteľa a pod. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu zrážok zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia () bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo (ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Žalovaný popiera odkaz žalovaného na ustanovenie písmeno a) , pretože by išlo o retroaktívnu aplikáciu zákona na skutkový stav, ktorý vznikol ešte pred účinnosťou uvedeného zákona ako celku, a aj označeného ustanovenia. Uvedený zákon pritom ani nepripúšťa retroaktívnu aplikáciu písmeno a), čo je zrejmé z prechodných ustanovení : Ustanoveniami a až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,

ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Kým teda v prípade písmeno b) zákonná úprava zaviedla tzv. nepravú retroaktivitu, v prípade ustanovenia pod písmenom a) tak nebolo spravené. Tvrdenia žalobcu ohľadne údajného nedodržania náležitostí podľa v zmluve o revolvingovom úvere číslo 8300057755 zo dňa 06.03.2013 sú nielen skutkovo a právne nedôvodné, ale vo vzťahu k predmetu konania nie sú ani relevantné. Žalobkyňa z úveru neuhradila ani sumu, ktorú prijala. Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáha toho, aby sa nevykonávali zrážky v rozsahu presahujúcom jej nesporný záväzok, ale v celom rozsahu práve preto, lebo uhradiť nič nechce (hoci žiadne ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pre takýto postup nedáva legitímny podklad). Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru ako skutkovo a právne nedôvodné, a v rozpore so skutočným stavom veci. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úver/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku 7. zmluvných dojednaní. Ak teda súd prvej inštancie konštatuje neuvedenie doby trvania zmluvy, konečnej splatnosti alebo iných údajov a svoj záver založil len na skúmaní obsahu zmluvy o úvere bez prihliadnutia na obsah zmluvných dojednaní či oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, potom ide o závery predčasné a neúplné. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva doba trvania zmluvy, kde je uvedené, že „Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.“ Celková výška úveru je v zmluve uvedená, kde sa uvádza suma 780,-EUR. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN (68,68 %) a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na lícnej strane zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere : Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 , z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto Zmluve o RU), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Takéto vymedzenie predpokladov použitých na výpočet RPMN je v súlade so , ale aj smernicou Rady 2008/48, konkrétne jej článku 19. A zodpovedá aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 24. februára 2021, sp. zn. (publikovanom pod R 86/2021) uviedol aj nasledovné : „Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že hodnota RPMN je určená nesprávne. Nielen že žalobca neoznačil a nepredložil dôkaz o svojom tvrdení, ale súčasne ani netvrdí, že RPMN je určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa (čo je, v zmysle jediný zákonný dôvod pre bezúročnosť v dôsledku nesprávnej RPMN). RPMN a úroková sadzba sa nepočítajú rovnakým spôsobom a preto žalobcove tvrdenie spochybňujúce správnosť RPMN práve na základe porovnávanie s hodnotou úrokovej sadzby je podľa žalovaného nedôvodné a nesprávne vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.“. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaný priložil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300057756, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 830057756.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.03.2024 uviedla, že s vyjadreným názorom žalovaného nesúhlasí. Platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy namieta podľa generálnej klauzuly vymedzenej v , na základe ktorej „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).“ Poukázala na skutočnosť, že samotné písomné vyhotovenie a formálne oddelenie textu Dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ju poučil a náležitým spôsobom jej vysvetlil jednotlivé ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy jej žalovaný podsunul na podpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou a množstvom ďalších listín. Dohoda o zrážkach zo mzdy predložená pri podpise spotrebiteľskej zmluvy predstavuje bezpochyby formulárový dokument, ktorý je navyše vyplnený elektronicky a písomne rukou zamestnanca žalovaného. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť obsah

Dohody meniť, ani ho nijako ovplyvniť. Predmetná Dohoda spolu so spotrebiteľskou zmluvou a ďalšími dokumentmi obsahuje množstvo ustanovení vymedzených drobným písmom na niekoľkých stranách. Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy vrátane všetkých na ňu nadväzujúcich dokumentov je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Žalovaný sa nemôže alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým spôsobom poučiť spotrebiteľa o jednotlivých ustanoveniach vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu a povinnosti náležitým spôsobom spotrebiteľa poučiť o možnosti odmietnuť jednotlivé jej ustanovenia tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný sa takýmto jednoduchým spôsobom snaží navodiť dojem, že formálne naplnil zákonné podmienky pre využitie tohto inštitútu, avšak samotný zákonodarca v tejto súvislosti v spotrebiteľských právnych vzťahoch apeluje na prísnejšie posudzovanie uvedených právnych vzťahov. Žalovaný konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalobkyni podsunul na podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Na margo poukazuje aj na dôvodovú správu k ust. o ochrane spotrebiteľa prijatého účinnou síce až od 01.05.2014, avšak ktorou sa zákonodarca snažil exaktne legislatívne reagovať na dovtedy nekalú prax dodávateľov: „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.” Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 08.03.2013 a na ňu nadväzujúcej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala vedomosť, čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky a nebola poučená o možnosti odmietnuť podpísať písomnosť predloženú so spotrebiteľskou zmluvou. V snahe získať úver podpísala všetky predložené listiny vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy. Jej vôľa v tomto čase smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a nie k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, Dohody o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní Dohody bolo potrebné rešpektovať pravidlá kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem spotrebiteľského práva. V zmysle citovaných ustanovení znáša dôkazné bremeno žalovaný, a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že so mnou viedol kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy. Čo sa týka argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, túto považuje iba za podpornú vo vzťahu k posúdenie merita veci, a to neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, preto považuje za nadbytočné sa nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe viac k tomuto vyjadrovať. V závere uviedla, že na podanej žalobe trvá.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 01.07.2024. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Pojednávania sa nezúčastnili žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalobkyňa. Preto súd podľa rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční v ich neprítomnosti, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených sporovými stranami a zistil tento skutkový stav:

10. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v minulosti bola dohoda o zrážkach zo mzdy v obdobných veciach súdmi vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

11. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 08.03.2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300057756, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 780 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 41,79 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 68,68 %.

12. Dňa 08.03.2013 bola medzi stranami uzatvorená Dohoda o zrážkach zo ktorou má byť zabezpečená pohľadávka veriteľa zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300057756. Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na špecifikovaný bankový účet. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.

13. Žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. listom zo dňa 28.09.2023 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dlh bol ku dňu 15.08.2020 ustálený na sumu 2 006,95 eur.

14. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 30.01.2023, č.k. – 62, právoplatným dňa 16.03.2023 rozhodol nasledovne:

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300057756, z 08.03.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300057756, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:

16. Podľa (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20. Podľa proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

21. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

22. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

26. Podľa 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

27. Podľa zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

28. Podľa prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

29. Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

30. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych

vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

32. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

33. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo

na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

35. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Na základe uvedeného, súd právne uzatvára:

37. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je upravený vo všeobecnom právnom predpise - , ale tiež v osobitnom právnom predpise - o ochrane spotrebiteľa (), keďže nepochybne zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj podľa noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa v zmysle a nasl. .

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

39. V konaní bolo potrebné posúdiť, či dohoda o zrážkach zo mzdy nie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj kontraktačným procesom, ktorý je upravený v a nasl. .

40. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje písomná forma s poukazom na . Je pritom nepochybné, že keď formulár spomínanej dohody najprv podpísala žalobkyňa dňa 21.02.2013, v tom čase úver ešte schválený nebol (k tomu došlo až 08.03.2013), a preto je logické, že do formulára spornej dohody boli až neskôr rukou dopísané jej povinné náležitosti, a to konkrétne výška úveru ako základ zabezpečovanej pohľadávky a výška mesačnej zrážky zo mzdy. Tie mohli byť dopísané až vtedy, keď žalovaný úver schválil, čo nastalo až po podpise dohody žalobkyňou. Nepochybne teda tieto základné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy neboli uvedené v čase podpisu dohody žalobkyňou, a preto nemožno spornú dohodu považovať za platne uzavretú pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na ustanovenia o kontraktácii zmluvy.

41. Spornú dohodu o zrážkach zo mzdy možno však považovať za neplatnú aj v dôsledku neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, a to s poukazom na . Koncipovanie dohody v tejto časti v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov, príslušenstvom úveru, uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného, ktoré súvisia s touto zmluvou a jej prípadných dodatkov súd považuje za neurčité.

42. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.02.2018, ktorý dospel k totožnému záveru a uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, čo v prípade spomínaného vymedzenia v spornej dohode naplnené nie je.

43. Náležitosti právneho úkonu, čo do určitosti nenaplnilo ani uvedenie výšky zrážok zo mzdy v prípade, ak nebude zrážka zo mzdy v nejakom mesiaci vykonaná v dohodnutej výške, pričom zrážka zo mzdy v nasledujúcich mesiacoch mala byť podľa dohody zvýšená nad dohodnutú sumu bez číselného vymedzenia konkrétnej výšky. Takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Súd preto považoval z vyššie uvedených dôvodov za opodstatnené žalobe vyhovieť.

44. Súd navyše spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že zabezpečuje aj pohľadávku, na ktorú žalovaný nemá nárok. V tejto súvislosti sa súd zaoberal posúdením záväzku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri čom bol viazaný záverom o tom, že zabezpečovaný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.01.2023, č.k. – 62).

45. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.01.2018, podľa ktorého za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať aj rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor. S poukazom na princíp právnej istoty zakotvených v článku 2 ods. 2 sú všetky súdy nižšieho stupňa povinné rešpektovať tieto právne závery v spomínaných rozhodnutiach, pretože iný postup by mohol byť vyhodnotený ako svojvôľa pri rozhodovaní, ktorá je neprípustná.

46. V danom prípade by preto sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovala žalovanému vymôcť aj plnenie, na ktoré v zmysle zákona nemá nárok. Súd zastáva názor, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle záverov už vyššie označeného rozhodnutia súdu má žalovaný voči žalobkyni nárok len na vrátenie splatnej neuhradenej istiny poskytuntého úveru, ktorý predstavoval sumu 780 eur, avšak z predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vyplýva, že žalovaný sa domáha vykonávania zrážok zo mzdy na uspokojenie bližšie nešpecifikovanej sumy až vo výške 2 006,95 eur.

47. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ dohodu použije (za určenia jej rozsahu), ale postačuje, ak objektívne je dohoda spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, čo je aj tento prípad. Dohoda je obsiahnutá v predtlačenom formulári, čo vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom jej individuálne dojednanie nepreukázal.

48. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi postihnúť majetok dlžníka aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Spôsobuje tým hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

49. Za nedôvodnú súd považoval taktiež procesnú obranu žalovaného, ktorý popiera tvrdenia žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súd už o tejto otázke rozhodol rozsudkom zo dňa 30.01.2023, č.k. – 62, právoplatným dňa 14.12.2023, ktorý nemožno revidovať v prebiehajúcom konaní.

50. Pokiaľ ide o námietku retroaktívneho uplatňovania , k tomu súd uvádza, že k porušovaniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky dochádzalo v prejednávanom prípade kontinuálne od doby uzatvorenia zmluvy, počas celej doby jej platnosti, a to aj za účinnosti o

ochrane spotrebiteľa. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa porušenie svojich práv úspešne uplatnila žalobou o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok dňa 13.10.2022, teda za účinnosti citovaného zákona. S ohľadom na uvedené nie je námietka žalovaného opodstatnená.

51. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, ).

52. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa . Nakoľko súd uplatnenému nároku žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, priznal jej voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.