Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18P-8-2014.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci maloletého L. Š., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z., U. S. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dieťa rodičov: matky T.. P. G., rod. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom U.U. S. XX, štátny občan SR a otca L. Š., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom na neznámom mieste, štátny občan ČR, zastúpený opatrovníkom N. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu X., o návrhu navrhovateľa: X.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., U. S. XX, štátny občan SR, na osvojenie maloletého L., takto
rozhodol:
Maloletý Patrik Štepánek, narodený 22.12.2005 r.č. 051222/9179, sa dňom právoplatnosti tohto rozsudku stáva osvojencom osvojiteľa Bc. Romana Rafaelisa, nar. 27.05.1970, r.č.700527/7512.
Priezvisko maloletého Patrika bude „ Rafaelis“.
Osvojiteľ Bc. G. G., rod. G., nar.XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Z., U.U. S. XXXX/XX, národnosť slovenská, štátna príslušnosť SR, zamestnaný ako zdravotný brat v NRC W., syn rodičov Y. G., rod G. a T. G., rod. B., bude po právoplatnosti rozsudku zapísaný v knihe narodení matričného úradu MV SR - osobitná matrika vo Z. C. ročník XXXX str. XX por.č.XXX, ako otec osvojovaného dieťaťa.
Žiaden z účastníkov, nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 20.02.2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd rozhodol, že sa maloletý L. nar. XX.XX.XXXX, dňom právoplatnosti rozsudku stáva osvojencom osvojiteľa G. G. ako navrhovateľa. Zároveň žiadal, aby súd vyslovil, že osvojenec bude mať priezvisko G.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého L. uzavrel manželstvo dňa 07.07.2012 a žijú spolu s L., ktorý sa manželke narodil ešte za slobodna. Spolu s manželkou sa podieľa na výchove maloletého, vytvoril sa medzi nimi blízky citový vzťah a preto si ho chce osvojiť. Zdravotný stav má dobrý.
Matka i kolízny opatrovník sa písomne vyjadrili k návrhu na osvojenie tak, že s týmto návrhom súhlasia.
Súd za účelom kontaktovanie biologického otca maloletého sa pokúsil o výsluch otca cestou dožiadaného príslušného súdu v ČR. Dožiadaným súdom bolo tunajšiemu súdu oznámené, že napriek pátraniu po otcovi a lustrácii v príslušných registroch nebol zistený súčasný pobyt otca a nepodarilo sa vykonať jeho výsluch. Súd sa pokúsil kontaktovať aj rodičov otca maloletého, ktorí si však súdne
zásielky nepreberali. Z týchto dôvodov súd uznesením z 24.04.2015 ustanovil otcovi na ochranu jeho práv opatrovníka v tomto konaní a to N. W., súdnu tajomníčku Okresného súdu X..
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26.05.2015 a to v neprítomnosti opatrovníčky otca, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie bolo opatrovníčke doručené včas a riadne. Preto boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu v Pardubiciach, č. konania 21P/80/2007-23, zo dňa 28.08.2007, právoplatný, dňa 28.08.2007 bola schválená dohoda rodičov maloletého Patrika tak, že maloletý bol zverený do výchovy matke a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu po 1 500 Kč mesačne vždy do každého 5-teho dňa v mesiaci od 01.09.2007. V tom čase bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú od februára 2007, od kedy matka zabezpečovala starostlivosť o syna.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že maloletého L. pozná od veku 2 rokov, od materskej škôlky až do teraz. Vždy spolu dobre vychádzali, pozná všetky jeho radosti aj neduhy. Bol toho názoru, že aj L. s nim vychádza dobre. Dňa 07.07.2012 uzavreli s matkou L. manželstvo, poznali sa ešte pred uzavretím manželstva. Doposiaľ žijú spolu v usporiadanej rodine, spoločné deti nemajú. On sám má jedného syna z predchádzajúceho vzťahu vo veku 15 rokov, ktorý bol zverený do starostlivosti matky, avšak podľa dohody a vôle syna, je syn spravidla 2 týždne u matky a 2 týždne u nich. L. s jeho synom vychádza dobre. Uviedol, že je toho času zamestnaný v NRC W. ako zdravotný brat, a jeho príjem činí 680€ v čistom Po poučení súdu o význame osvojenia a jeho dôsledkoch navrhovateľ zotrval na svojom návrhu..
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že navrhovateľa pozná od roku 2007 a v roku 2008 začali žiť v spoločnej domácnosti. V roku 2012 uzavreli manželstvo, vzťah medzi nimi je veľmi dobrý. Rovnako vzťah medzi navrhovateľom a jej synom L. je dobrý, asi pred 3 rokmi sám od seba L. začal manžela volať ocko, zrejme to tak cíti. Spolu sa učia, spolu športujú, je rada, aký vzťah sa medzi nimi vytvoril. Súhlasila s tým, aby si manžel osvojil maloletého L.. Rozprávala sa o tom aj so synom, tento sám prejavil vôľu, najmä po sobáši, aby mal rovnaké priezvisko ako oni G.. Sám si už nacvičuje podpis. Zo strany biologického otca bol posledný kontakt vo veku 3-4 rokov maloletého, kedy mu poslal sms k narodeninám. Od vtedy sa však nijako nekontaktoval na syna a výživné neuhrádza.
Kolízny opatrovník uviedol, že po vykonaní šetrenia rodinných pomerov doporučuje vyhovieť návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletého L..
Opatrovník otca sa podľa úradného záznamu zo dňa 26.05.2015 (čl.87) vyjadril tak, že nemá námietky voči osvojeniu maloletého L. navrhovateľom, pokiaľ nebudú zistené také okolnosti, ktoré by tomu bránili.
Podľa lekárskych správ navrhovateľa i maloletého L., mal súd preukázané, že zdravotný stav maloletého, ako aj navrhovateľa, nebráni osvojeniu maloletého L.. K osobným predpokladom navrhovateľa mal súd preukázané, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný, (výpisom z registra trestov, ktorý je bez záznamu). Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa bol ako pracovník vysoko kladne hodnotený. Súčasnej dobe je navrhovateľ zamestnaný u nového zamestnávateľa, NRC Kováčová, ako zdravotný brat.
Matka predložila súdu rodný list maloletého s poukazom na to, že maloletý mal po otcovi české štátne občianstvo, po nej má slovenské štátne občianstvo, ktoré osobne vybavila v Bratislave, čo doložila originálom rodného listu.
Z správy prešetrenia rodinných pomerov u maloletého kolízny opatrovníkom zo dňa 19.05.2015 bolo zistené, že navrhovateľ spolu s matkou maloletého a maloletým Patrikom žijú v 4 izbovom byte vo Zvolene. Navrhovateľ je zamestnaný v NRC W., matka pracuje ako učiteľka na základnej škole. Navrhovateľ má syna T., ktorý navštevuje 8. ročník ZŠ a každé 2 týždne býva u otca. Vzťahy v rodine sú dobré. Všetci štyria dobre vychádzajú, spoločne trávia voľný čas. Maloletý navštevuje 3. triedu základnej školy, pri pohovore uviedol, že domáce práce si robí väčšinou s mamou, niekedy aj s otcom, čím myslel manžela matky, ktorého oslovuje „ocino“. Uviedol, že zvyknú spoločne hrávať futbal, keď je zlé počasie, hrajú sa spoločenské hry alebo hry na počítači. Taktiež sa hráva so synom matkinho manžela, ktorého považuje za svojho brata. Občas sa aj pohádajú, ale to je len chvíľkové, potom sú znova kamaráti. Maloletý sám uviedol, že sa teší, kedy bude mať zmenené priezvisko na G.. Nepáči sa mu, že sa všetci v rodine volajú G., len on nie. Toto už povedal aj svojej pani učiteľke a svojim kamarátom. Doma si nacvičuje nový podpis. Z týchto dôvodov bolo doporučené vyhovieť návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletého L..
Podľa § 97 Zákona o rodine ( ďalej len ZOR ), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Podľa § 98 ZOR osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie, podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 99 ods.1 ZOR medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Podľa ods. 2, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100 ods.1 ZOR osvojiť maloleté dieťa môžu manželia, alebo jeden z manželov, ktorý žije z niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi, alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Podľa ods. 3, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len zo súhlasom druhého manžela: súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 104 ZOR súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa § 105 ZOR osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené po vyhlásení snúbencov pri uzatváraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti, to platní aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v záujme maloletého L. a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ s matkou maloletého žijú v dlhodobom vzťahu, od roku 2012 sú manželia, spoločné deti nemajú. Vytvorili spolu pre maloletého L. úplné rodinné prostredie, kde mu poskytujú starostlivosť a opateru, zabezpečujú jeho výchovu i výživu spoločne. Maloletý si s navrhovateľom vybudoval vzťah veľmi blízky a sám od seba ho začal nazývať otcom, rovnako má záujem niesť rovnaké priezvisko ako ostatní členovia rodiny „G.“. Ta tiež si vybudoval veľmi blízky vzťah so synom navrhovateľa, na úrovni bratského vzťahu. Uvedené nasvedčuje, že osvojenie maloletého navrhovateľom bude v záujme maloletého tak, aby pociťoval plnú spolupatričnosť so všetkými členmi rodiny, v ktorej vyrastá. Bolo
preukázané, že biologický otec od malého veku sa o syna prestal zaujímať, nekontaktuje ho, vyživovaciu povinnosť si neplní, čo svedčí o nezáujme biologického otca o ďalšiu starostlivosť o maloletého L..
Súd preto rozhodol, že právoplatnosťou rozsudku sa navrhovateľ stáva osvojiteľom maloletého L.. Maloletý L. bude niesť priezvisko v zmysle dohody navrhovateľa a matky maloletého o priezvisku ich spoločných detí t.j. G.. Navrhovateľ bude v matrike v knihe narodení zapísaný ako otec maloletého L..
Súd záverom uvádza, že osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi maloletým L. a pôvodnou rodinou jeho biologického otca a vzniká medzi maloletým L. a navrhovateľom ako osvojiteľom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Navrhovateľ má preto rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodič dieťaťa. Rovnako medzi maloletým a príbuznými navrhovateľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 107 ods. 1 ZOR osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca a osvojiteľa, alebo aj bez návrhu.