Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-93-2018.pdf
PDF · 137.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: V.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, N. 1, XXX XX N., zastúpený:AK / AK s.r.o., Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 54 844 762, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 44641-3/2018-BA zo dňa 24.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 44641-3/2018-BA zo dňa 24.07.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 700-0211408318-GC04/18 zo dňa 05.03.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") v znení neskorších predpisov, § 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi za obdobie október 2017, november 2017, december 2017, január 2018, rozhodnutím číslo 700-0211408318-GC04/18 zo dňa 05.03.2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 127,13 EUR, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 520,13 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 173,36 EUR, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 137,24 EUR, spolu v sume 957,86 EUR. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že žalobca neodviedol poistné a povinné príspevky vôbec za mesiace november 2017, december 2017, január 2018 a za mesiac október 2017 v nesprávnej výške, čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, §128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 700-0211408318- GC04/18 zo dňa 05.03.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 44641-3/2018- BA zo dňa 24.07.2018 tak, že podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie
žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava.
II.
Žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 1.10.2018 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 44641-3/2018-BA zo dňa 24.07.2018 v spojení s prvoinštančným rozhodnutím 700-0211408318-GC04/18 zo dňa 05.03.2018 a priznania náhrady trov konania. Podľa žalobcu sú skutkové závery žalovaného nesprávne, resp. zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, absentuje riadne odôvodnenie. Žalobca dňa 29.09.2017 zrušil svoje živnostenské oprávnenie v celom rozsahu podnikateľských činností a spolu s ostatnými činnosťami aj činnosť „Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb“, na základe ktorého, bol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa č. 455/1991 Zb. Po ukončení podnikania na základe živnostenského oprávnenia pokračuje žalobca v podnikaní výlučne prostredníctvom spoločnosti A33 s.r.o., IČO: 47 577 665, so sídlom: Nejedlého 1907/29, Bratislava - Dúbravka. Poistné na zdravotné poistenie ako fyzická osoba od októbra 2017 uhrádza ako samoplatca, pričom ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie v zmysle zákona č. 455/1991 Z. z. živnostenský zákon, nemá žiadnu povinnosť uhrádzať odvody žalovanému. Napriek uvedenému žalovaný predpisuje žalobcovi absolútne neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho základu uhradiť dlžné sumy za poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
4. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu riadne nezdôvodnené, nakoľko žalovaný vôbec neuvádza žiadne skutkové ani právne závery a úvahy, ktoré viedli k rezultátu vo forme napádaných rozhodnutí. Žalovaný najmä nezdôvodňuje, prečo vôbec neprihliadol a nezhodnotil predložený dôkaz výpis so živnostenského registra a nezohľadnil skutočnosť, že žalobca skončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia - odvádzal platby iba do zdravotnej poisťovne ako fyzická osoba - samoplatca bez oprávnenia na podnikanie v zmysle zákona č. 455/1991 Zb., nevysporiadal so stanoviskom Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá jasne deklarovala, že žalobcu ako fyzickú osobu s oprávnením na podnikanie v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. neevidujú, nevysporiadal sa s zrejmou právnou úpravou § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb., kedy oznámením o ukončení podnikania živnostenské oprávnenie zaniká, pričom žalobca ďalej nielen de facto ako fyzická osoba nepodnikal, ale objektívne tak ani de iure nemohol. Sociálna poisťovňa, ústredie a Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava porušili svoju povinnosť vyhotoviť riadne odôvodnenie podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom doposiaľ nie je akokoľvek zrejmé prečo na uvedené neprihliadli a ani ako napriek uvedenému dospeli k žalobou napádaným rozhodnutiam. Žalobca je presvedčený, že takto došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách a čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže napádané rozhodnutia absentujú riadne odôvodnenia, a preto sú arbitrárne a svojvoľné, z dôvodov ktorých aj nezákonné.
5. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný tým, že rozhodol o úhrade poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity poistného za predmetné obdobie, dospel nielen k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu o existencii živnostenského oprávnenia, resp. túto skutočnosť bezdôvodne nezobral do úvahy a na základe ním zistených skutočností ani nemohol správne právne posúdiť takýto skutkový stav. Žalobca sa domnieva, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom, že odvodzuje jeho status podnikateľa z registrácie žalobcu ako fyzickej osoby v Slovenskej komore stavebných inžinierov. Členstvo v Slovenskej komore stavebných inžinierov však automaticky neprezumuje vznik oprávnenia na podnikanie. Ako autorizovaný stavebný inžinier môže člen komory vykonávať regulované povolanie (§ 3 ods. 7 zákona 138/1992 Zb.) a) v slobodnom povolaní - žalobca však nepodniká ako fyzická osoba v slobodnom povolaní, v Štatistickom registri nemá ani pridelené IČO, pričom žalovaný predpisuje platby na základe IČO, ktoré prináleží už zaniknutému živnostenskému oprávneniu, b) ako zamestnanec, c) ako právnická osoba - v súčasnosti jediná podnikateľská aktivita žalobcu prostredníctvom spoločnosti A33 s.r.o.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2020 navrhuje žalobu zamietnuť. Povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z, z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. nie je pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia, fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 5 a taktiež v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z., je vždy predchádzajúci kalendárny rok, ako to vyplýva z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania a z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na výšku týchto príjmov. Vzhľadom na námietky žalobcu považuje za potrebné uviesť, že príjmami z podnikania nie sú len príjmy zo živnosti, ale napr. aj príjmy z poľnohospodárskej výroby, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
7. V spornom období žalobca spĺňal obidve rozhodujúce podmienky ustanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2016, dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „príjem“), ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu rozhodujúceho na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie.
8. Podľa Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Malacky, číslo živnostenského registra: 110-156051, bol žalobca držiteľom živnostenského listu sp. č. ŽO- 2005/43090-00002, zo dňa 19. októbra 2005 (dátum podania 17. október 2005) až do 29. septembra 2017, kedy mu predmetné živnostenské oprávnenie zaniklo vo všetkých predmetoch podnikania. Na základe uvedeného živnostenského listu bol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. Žalobca bol zároveň oprávnený dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. aj na základe skutočnosti, že od 10. apríla 2013 bol zapísaný v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov, ktorý vedie Slovenská komora stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier, pod evidenčným číslom 5867. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je autorizovaný stavebný inžinier oprávnený dosahovať dňom zapísania do Zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov. Autorizačné osvedčenie, ktoré oprávňuje autorizovaného stavebného inžiniera na výkon samostatnej zárobkovej činnosti stráca platnosť v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov až dňom vyčiarknutia zo zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov podľa § 17 citovaného zákona. Zo Zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov žalobca vyčiarknutý nebol.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky dňom 29. septembra 2017 nezanikla. Žalobca po ukončení podnikateľskej činnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 29. septembra 2017, bol naďalej oprávnený dosahovať príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzhľadom na to, že bol zapísaný v Zozname autorizačných stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier, čím bola naplnená formálna stránka oprávnenia, t. j. samotná existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ako aj materiálna stránka oprávnenia, t. j. reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia. Žalobcovi by zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 29. septembru 2017 podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. a s tým spojená odvodová povinnosť len v tom prípade, ak by mal zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých bol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona, t. j. ak by bol ku dňu 29. septembra 2017 vyčiarknutý aj zo Zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov. Podľa žalovaného dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a jej odvodovej povinnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravuje obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vyplýva, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
10. V replike zo dňa 20.08.2020 žalobca uvádza, že žalovaný sa doposiaľ nijako nevysporiadal s namietanou právnou a skutkovou argumentáciou žalobcu, že ukončil podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba a ďalej je činný iba prostredníctvom spoločnosti A33 s. r. o. Žalovaný tak doposiaľ nevysvetlil z akého dôvodu odmieta na žalobcu aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých zaniká povinnosť platiť poistné fyzickej osobe odo dňa, ktorým nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
11. Žalovaný v duplike zo dňa 24.09.2020 uviedol, že žalobca bol v Sociálnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec až od 1. októbra 2018, čo znamená, že k súbehu poistení by relatívne došlo až od 1. októbra 2018, pričom predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie október
2017 až január 2018. K námietke žalobcu, že nepodniká ako fyzická osoba a nemá ani pridelené IČO uvádza, že podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike má identifikačné číslo organizácie výslovne evidenčný charakter pre účely štatistických zisťovaní a jeho existencia alebo neexistencia nemá žiadny dopad vo vzťahu k predpísaniu poistného a povinných príspevkov fyzickej osobe, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby. Fyzická osoba, ktorá je alebo bola samostatne zárobkovo činnou osobou, tak ako je to v prípade žalobcu, je v prvom rade identifikovaná rodným číslom, ktoré je nezameniteľné. V napadnutom rozhodnutí je žalobca správne identifikovaný len rodným číslom, pričom rodné číslo je uvedené aj na rozhodnutí prvostupňového orgánu. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí je tiež uvedené aj IČO nezakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia.
V.
Právne posúdenie
12. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm.a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6) Odkaz pod 6): § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjmy zo živnosti, c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
21. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady
a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
22. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
23. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Odkaz pod 6): § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
25. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
26. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
27. Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
28. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.
29. Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
30. Podľa ustanovenia § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
31. Na základe ustanovenia § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú
percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
32. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2018, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
36. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
38. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) bod 8 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov podľa § 4, 4a a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
39. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení do 30.4.2018, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
40. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka, činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
42. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, vykonávať regulované povolanie možno a) sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“), b) v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník alebo konateľ (ďalej len „zamestnanec“).
43. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutie číslo 44641-3/2018-BA zo dňa 24.07.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 700-0211408318-GC04/18 zo dňa 05.03.2018 o predpísaní dlžného poistného a povinných príspevkov žalobcovi (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“).
44. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný v súvislosti s ustálením skutkového stavu uviedol, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 17. októbra 2005 do 29. septembra 2017 na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list č. ŽO-2005/43090-00002), čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Malacky, č. živnostenského registra: 110-156051. Správny súd podotýka, že ohľadom uvedeného skutkového zistenia o ukončení živnostenského podnikania žalobcom neexistuje medzi žalobcom a žalovaným spor.
45. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu tiež zistil, že žalobca je od 10. apríla 2013 držiteľom osvedčenia č. 5867*11 vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako autorizovaný stavebný inžinier.
46. Správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2016 (daňové priznanie podané 30. júna 2017) bol vo výške 20 539,00 eur, t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2016 (5 298.00 eur). V súlade so zákonom a vychádzajúc zo základu dane z príjmov dosiahnutých vykonávaním samostatne zárobkovej činnosti, bol žalobca podľa žalovaného povinný odviesť za dotknuté obdobie poistné a povinné príspevky v sume 288,10 eur mesačne z vymeriavacieho základu 869,16 eur mesačne.
47. Podľa žalovaného záverov prezentovaných v napadnutom rozhodnutí, prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného a povinných príspevkov zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a povinné príspevky za dotknuté obdobie nezaplatil v lehote splatnosti, čím vznikla dlžná suma poistného a povinných príspevkov vo výške 957,86 eur (rozpis: Príloha k prvostupňovému rozhodnutiu). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že námietky, ktoré žalobca vzniesol v odvolacom konaní, nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.
48. Správny súd sa oboznámil s výpisom zo živnostenského registra žalobcu, číslo živnostenského registra 110-156051, z ktorého vyplýva, že žalobca podnikal pod IČO-m 41 641 892 od 17.10.2005 do 29.9.2017 v týchto predmetoch podnikania: Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, Organizovanie kultúrnych a športových podujatí.
49. V súvislosti so žalobnou argumentáciou, že žalobca realizuje svoju podnikateľskú činnosť v súčasnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti A33 s.r.o., so sídlom Nejedlého 1907/29, 841 02 Bratislava - Dúbravka, IČO: 47 577 665, sa správny súd oboznámil s verejne prístupným výpisom z obchodného registra uvedenej spoločnosti v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka číslo: 95220/B, z ktorého vyplýva, že žalobca je spoločníkom aj konateľom uvedenej spoločnosti, a to odo dňa zápisu spoločnosti do obchodného registra, t.j. od 10.12.2013. Medzi predmety činnosti uvedenej spoločnosti patrí aj Vykonávanie odbornej činnosti vo výstavbe podľa § 5 zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
50. Správny súd zistil, že žalovaný označil žalobcu v napadnutom rozhodnutí ako samostatne zárobkovo činnú osobu s odôvodnením, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol povinný odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Keďže si túto povinnosť nesplnil, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov predpísala žalobcovi svojim rozhodnutím.
51. Správny súd uvádza, že žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že s účinnosťou od 1. januára 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného sociálneho poistenia rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenie 18 rokov) a dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.
52. Podľa názoru žalovaného, žalobca bol v predmetnom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2016. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedený rok dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.
53. Spor medzi žalobcom a žalovaným správny súd identifikoval v tom, že žalovaný tvrdí, že aj keď žalobca k 29. septembru 2017 ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, táto skutočnosť podľa žalovaného nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona mal žalobca naďalej (t. j. aj po 29. septembri 2017) na základe osvedčenia autorizovaného stavebného inžiniera vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov. S týmto záverom žalobca nesúhlasí, pričom navyše namieta, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
54. Správny súd zistil, že podľa žalovaného na správnosť napadnutého rozhodnutia a výšku predpísaného poistného a povinných príspevkov nemá vplyv skutočnosť, že žalobca má v prvostupňovom rozhodnutí uvedené IČO: 41 641 892, ktoré bolo žalobcovi pridelené len do ukončenia prevádzkovania živnosti. Uvedené IČO žalobcu predstavuje podľa žalovaného iba formálny nedostatok, ktorým nebol žalobca poškodený na svojich právach jemu vyplývajúcich zo zákona v znení neskorších predpisov. Žalobca naopak považuje uvedenie IČO-a žalobcu na prvostupňovom rozhodnutí za vadu tohto rozhodnutia.
55. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný odvíja svoju právnu úvahu od skutočnosti, že s účinnosťou od 1. januára 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného sociálneho poistenia rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenie 18 rokov) a dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, mal by žalovaný konkrétne definovať, na základe ktorého z ustanovení § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení vyhodnotil, že k splneniu podmienok na strane žalobcu došlo, čo však orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí neurobil a rovnako tak uvedené nevyplýva dostatočne jasne a zrozumiteľne ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného.
56. Správny súd dáva opätovne do pozornosti znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011, v zmysle ktorého zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis sa považuje § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57. Správny súd po dôslednom prieskume napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že žalovaný síce uvádza, že druhou podmienkou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného sociálneho poistenia je dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, avšak z napadnutého a ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, na základe akého ustanovenia bol žalobca vyhodnotený ako osoba, ktorá druhú podmienku splnila.
58. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).
59. Správny súd zdôrazňuje, že nie je úlohou správneho súdu a ani žalobcu hádať, akú asi správnu úvahu žalovaný použil pri vyhodnotení skutkového stavu a následnej aplikácie právnych predpisov. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán je povinný poskytnúť v rozhodnutí dostatočne zrozumiteľnú správnu úvahu ohľadom presného a adresného poukázania na to, ktoré ustanovenie zákona orgán verejnej správy vo vzťahu k žalobcovi aplikoval, ako aj úvahu ohľadom vykonaných dôkazov a skutkového rámca, pričom musí vysvetliť, na základe čoho prišiel k právnemu záveru, že žalobca splnil zákonné podmienky na jeho definovanie ako samostatne zárobkovej činnej osoby, čo sa podľa právneho názoru správneho súdu v tomto prípade nestalo.
60. Správny súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie identifikuje žalobcu jeho variabilným symbolom, rodným číslom a IČO-m 41 641 892, pričom toto IČO už v čase vydania uvedeného rozhodnutia netvorilo identifikátor žalobcu vzhľadom k tomu, že uvedené IČO sa viazalo na živnosť, ktorá bola ukončená k 29.09.2017, t.j. v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.
61. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že uvedenie IČO žalobcu na prvostupňovom rozhodnutí predstavuje len o formálny nedostatok v identifikácii žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ je žalobca identifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí identifikátorom viažucim sa k živnosti, ktorá už bola ukončená, takéto rozhodnutie vykazuje vady identifikácie povinnej osoby, voči ktorému smeruje a rovnako z uvedeného dôvodu vykazuje znaky nezrozumiteľnosti, kto je účastníkom administratívneho konania.
62. Správny súd uvádza, že nezrozumiteľnosť v identifikácii žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí spôsobenú uvedením už neaktívneho IČO žalobcu, si musel podľa názoru správneho súdu uvedomiť aj sám žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí identifikuje žalobcu už len rodným číslom. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ani takýmto spôsobom žalovaný nezhojil vadu nezrozumiteľnosti identifikácie žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí z dôvodu, že identifikácia žalobcu musí byť už od začiatku administratívneho konania jasná, určitá, zrozumiteľná a právne istá, čo sa v tomto prípade nestalo.
63. Správny súd dodáva, že zrozumiteľnosť a právna istota ohľadom identifikácie žalobcu musí trvať počas administratívneho konania už od jeho začiatku, aby bolo zjavné, voči komu administratívne konanie smeruje a kto má postavenie účastníka administratívneho konania ako osoba oprávnená hájiť svoje subjektívne práva. V administratívnom konaní zakončenom vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaným však podľa názoru správneho súdu nebolo splnené ustálenie toho, kto je vlastne účastníkom konania a voči komu vydané rozhodnutia smerujú, či je to žalobca - živnostník, alebo žalobca - podnikateľ neživnostník, alebo žalobca - fyzická osoba nepodnikateľ s prideleným rodným číslom.
64. Správny súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal.
65. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva len strohá konštatácia, že žalobca neodviedol poistné a povinné príspevky, čo bolo zistené kontrolou odvodu poistného. Žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k žalobcovi a k jeho osobnému statusu predmetné rozhodnutie neobsahuje, čo správny súd vyhodnotil v tomto konaní ako porušenie § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
66. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
67. Nesprekúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava má za následok nemožnosť posúdenia správnosti aplikácie právnych
noriem, ako aj ustálenia skutkového stavu, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ pre následne právne posúdenie veci.
68. V ďalšom konaní bude potrebné sa riadne vysporiadať s identifikáciou žalobcu a odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady rozhodnutí, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutí.
69. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
70. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.