Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-52-2024.pdf
PDF · 82.48 KB
Case nature
Subarea
27Co/52/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej, vo veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C., D. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 7269/20A, IČO: 42 274 338, proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: B. E., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C., D. XXX/X, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. apríla 2024, č. k. 28C/28/2024-14, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým osobe povinnej z neodkladného opatrenia uložil povinnosť zdržať sa konania obmedzujúceho navrhovateľku pri výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúceho v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľnosti, rodinného domu č. s. XXX na pozemku KN C 501, pozemkov p. č. KN C 501, 502, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. C., a to najmä
- uzavretím nájomnej zmluvy na bytovú jednotku nachádzajúcu sa na prízemí rodinného domu na ul. D. v C., súp. č. XXX, postavený na parcele CKN 501, pozostávajúcej z dvoch spální, kúpeľne, obývacej izby, kuchyne, špajze a chodby.
- umožnením užívania tretím osobám bytovú jednotku nachádzajúcu sa na prízemí rodinného domu na ul. D. F. C., súp. č. XXX, postavený na parcele CKN 501, pozostávajúcej z dvoch spální, kúpeľne, obývacej izby, kuchyne, špajze a chodby. Výrokom II. uložil navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia žalobu o uloženie povinnosti strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností – rodinného domu č. s. XXX na pozemku KN C 501, pozemkov p. č. KN C 501, 502, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. C., inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Výrokom III. navrhovateľke priznal proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že mal za osvedčené, že osoba povinná je vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., a to parcely č. 501 o výmere 194 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. 502 záhrada o výmere 353 m2 a rodinného domu s. č. XXX postavenom na pozemku parcela č. 501. Navrhovateľka má k predmetným nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Z ďalších predložených listín, a to z inzerátov z portálu bazos.sk mal súd prvej inštancie osvedčené, že osoba povinná inzeruje
predmetné nehnuteľnosti na prenájom, a to v celom rozsahu, teda i napriek tomu, že navrhovateľka má k celej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, i keď skutočne užíva iba prízemné priestory. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vecného bremena vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (služobnej) a oprávneným subjektom je vlastník inej (panujúcej) nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Účastníkmi právneho vzťahu vecného bremena sú teda subjekt oprávnenia (ten, komu prislúcha právo zodpovedajúce vecnému bremenu) a subjekt povinnosti (ten, kto je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu). V konaní mal osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko mal osvedčené, že konaním osoby povinnej dochádza (inzerovaním nehnuteľnosti na prenájom) k obmedzeniu výkonu vecného bremena navrhovateľky, a to práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve osoby povinnej, ktoré súčasne tvorí jej obydlie, čím dochádza k neodôvodnenému obmedzovaniu v užívaní predmetu, ku ktorému má navrhovateľka zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve osoby povinnej. Osoba povinná ako vlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 má teda jednak z popísaného vecného bremena a z vlastníctva k danej nehnuteľnosti vyplývajúce obmedzenia dané vecným bremenom, ale aj povinnosť nezneužívania vlastníckeho práva, ktoré sú podľa osvedčeného porušované. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami súdom prostredníctvom neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko bola osvedčená danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, navrhovateľke uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, a to žalobu o uloženie povinnosti strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností – rodinného domu č. s. XXX na pozemku KN C 501, pozemkov p. č. KN C 501, 502, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. C.. Navrhovateľku poučil, že ak v tejto lehote žalobu vo veci samej nepodá uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého priznal náhradu trov konania navrhovateľke, ktorá bola v konaní plne úspešná.
2. Proti výroku II. predmetného uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že tento zruší v celom rozsahu. Dôvodila, že predmetný výrok nepokladá za správny, nakoľko navrhovateľka sa má podanou žalobou domáhať uloženia povinnosti osobe povinnej z neodkladného opatrenia, ktorá jej vyplýva zo samotného zákona. Uviedla, že z predložených dôkazov je zrejmé, že osoba povinná z neodkladného opatrenia túto svoju povinnosť nerešpektuje, svojim správaním a krokmi spôsobuje navrhovateľke ujmu. Nakoľko osoba povinná z neodkladného opatrenia robí krokmi, ktorými znemožňuje navrhovateľke realizáciu jej zákonného práva, pričom podľa názoru navrhovateľky, táto dostatočne osvedčila, že obava z ohrozenia jej práva je reálna, domáhala sa – výrokom I. rozhodnutia, aby osoba povinná z vecného bremena nerealizovala kroky, ktoré ju budú v jej práve obmedzovať. Citovala ustanovenia § 151m ods. 1, 2, 3 Obč. zák. Zdôraznila, že obsah vecných bremien spočíva v tom, že vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti je v prospech niekoho iného povinný: a) niečo trpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (omittere), c) niečo konať (facere). Uviedla, že z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti, bolo v jej prospech zriadené na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 06.06.2021 a následne bolo toto vecné bremeno v celom rozsahu prijaté novou vlastníčkou nehnuteľností, čo táto prehlásila v článku IV. Notárskej zápisnice č. č. N 244/2020, Nz 42340/2020 zo dňa 30.11.2020. Navrhovateľka zároveň v konaní predložila súdu listinné dôkazy svedčiace o tom, že jej osoba povinná z vecného bremena bráni v užívaní nehnuteľnosti v rozsahu práva vecného bremena, ktoré jej patrí (a to dokonca na celú nehnuteľnosť súp. č. XXX) a v tomto konaní pokračuje, keďže dňa 20.04.2024 prišla do domu navrhovateľky pani, ktorá vystupuje ako maklérka, ktorá má sprostredkovať nájom nehnuteľností s neznámymi ľuďmi – rodinou na ohliadku prízemného bytu, ktorý užíva navrhovateľka. Tá do domu uvedené osoby nevpustila s tým, že nič sa prenajímať nebude, na čo jej volal syn D. B., aby ohliadku prízemného bytu umožnila (pozn. uvedené prebiehalo v čase, keď osoba povinná z neodkladného opatrenia, nemala neodkladné opatrenie doručené). Navrhovateľka má za to, že postačovalo len samotným nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez potreby ďalšieho súdneho konania. V danom prípade, podľa jej názoru, mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s použitím § 336 ods. 1 CSP veta druhá, keďže uložením povinnosti navrhovateľke podať žalobu voči osobe povinnej z neodkladného opatrenia by sa navrhovateľka
domáhala len uloženia povinností, ktoré tejto osobe vyplývajú zo zákona. Záverom namietala, že výrok II. rozhodnutia súd prvej inštancie naviac žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
3. Osoba povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti – vo výroku II. a v závislom výroku o trovách konania – výrok III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie nebolo navrhovateľkou spochybnené vo výroku I., ktorým bolo jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. V tomto výroku uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia žalobu o uloženie povinnosti strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia s tým, že inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší a v závislom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania (výrok III.).
7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).
8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
9. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd vzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky.
10. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 11. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku II. spomínané náležitosti nemá. Súd prvej inštancie pri odôvodňovaní napadnutého výroku v bode 23. stroho konštatuje, že bola osvedčená danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a preto navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní, a to žalobu o uloženie povinnosti strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností a zároveň navrhovateľku poučil o následkoch nepodania žaloby v uvedenej lehote.
12. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vo výroku II. je neúplné a nepresvedčivé, absentuje v ňom uvedenie dostatočných relevantných dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
13. Výrok súdneho rozhodnutia pritom nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené, z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na vynesenie výroku. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov zodpovedali zákonným kritériám nielen v merite veci a aby ich vydaniu predchádzal postup rešpektujúci procesné normy, ale aby aj odôvodnenia rozhodnutí vo vzťahu ku všetkým výrokom zodpovedali kritériám ustanoveným v § 220 ods. 2 CSP, pretože iba takéto rozhodnutia možno považovať za súladné s princípmi spravodlivého procesu.
14. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením časti rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.
15. Vzhľadom k záveru odvolacieho súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť povinnosť žalovanej podať žalobu a v prípade uloženia tejto povinnosti rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a vysporiadať sa aj s odvolacími námietkami navrhovateľky.
17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).