Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/31/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. a otec - F. za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e nad maloletým F. ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v N..

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci na adresu detského domova, počnúc právoplatnosťou výroku o nariadení ústavnej starostlivosti.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci na adresu detského domova, počnúc právoplatnosťou výroku o nariadení ústavnej starostlivosti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 9.2.2015 žiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o nariadenie predbežného opatrenia podľa , ktorým by bol maloletý F. umiestnený do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do N. Zároveň podal aj riadny návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. Návrh odôvodnil tým, že maloletý je na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -41 zo dňa 22.12.2010 zverený do osobnej starostlivosti otca a matka je zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. V máji 2014 detská lekárka maloletého oznámila úradu, že maloletý ju požiadal, aby ho poslala na psychiatriu z dôvodu, že sa chcel zabiť. Lekárka mu odporučila vyšetrenie na detskej psychiatrii a následne s ním kolízny opatrovník vykonal dňa 3.6.2014 pohovor ako aj šetrenie v domácnosti. V rámci pohovoru maloletý uviedol, že v čase, keď navštívil lekárku pociťoval chvíľkový nepriaznivý psychický stav, ale v čase návštevy kolízneho opatrovníka v domácnosti sa cítil dobre, pôsobil spokojne. V januári 2015 úrad obdržal správu od detskej lekárky maloletého, že maloletý F. dňa 30.12.2014 zjedol nadmerné množstvo liekov za účelom úmyselného sebapoškodenia, išlo o skratové konanie s tendenciou manipulovať s okolím. Následne vykonali s maloletým dňa 21.1.2015 opätovný pohovor, v ktorom uviedol, že situácia v domácnosti spolu s otcom a jeho matkou je neznesiteľná, obaja ho „psychicky deptajú“, kričia na neho a nadávajú mu. O matke vedel len to, že je bezdomovkyňa a žije v Q.. Jednoznačne sa vyjadril, že chce ísť do detského domova a nie je nikto z príbuzných, kto by sa mohol o neho postarať. Kolízny opatrovník zároveň vykonal aj pohovor s otcom maloletého, ktorý sa správal necitlivo a verbálne útočil na maloletého. Maloletému odporučili pohovor s psychológom úradu, ktorý rovnako skonštatoval, že umiestnenie maloletého do detského domova bude pre neho oveľa menej stresujúce, ako ostať s otcom. Dňa 6.2.2015 maloletý F. prišiel na OO PZ v Bratislave Dúbravke potom, ako mu otec dal facku. Policajti kontaktovali úrad a zaujímali sa o to, čo majú robiť, keďže maloletý sa odmieta vrátiť domov. Dohodli sa, že počas víkendu od 6.2.2015 do 8.2.2015 ostane maloletý u svojej birmovnej mamy a následne bude úrad jeho situáciu riešiť, keďže rodina birmovnej mamy si nechce maloletého nechať natrvalo.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -13 zo dňa 9.2.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého dočasne zveril do starostlivosti N. a zároveň zaviazal rodičov prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť v časti zverenia dňa 9.2.2015 a v časti výživného dňa 16.3.2015 a právoplatnosť nadobudlo dňa 10.3.2015.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie bol riadne predvolaný, nedostavil sa a nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť a ani o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle s prihliadnutím na charakter veci ako aj obsah spisu konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s vyjadrením Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so spismi Okresného súdu Lučenec č.k. , , , so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. , a , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý F. je od 10.2.2015 umiestnený v N. a to na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -13 zo dňa 9.2.2015.

Kolízny opatrovník uviedol, že dňa 14.5.2015 vykonali aktuálny pohovor s maloletým v detskom domove, pričom sa maloletý F. jednoznačne vyjadril, že k otcovi a k babke sa vrátiť nechce, otec mu nevie poskytnúť lásku a bol u neho psychicky deptaný. Veľmi sa postavil proti tomu, aby sa do rodiny vrátil. V súčasnosti F. navštevuje 1.ročník Strednej odbornej školy, kde sa učí za čašníka a stredoškolské vzdelanie by si chcel dokončiť. Detský domov môže poskytnúť ubytovanie aj po dovŕšení 18-teho roku veku a vzhľadom k tomu, že F. chce stredoškolské štúdium ukončiť, pripadá do úvahy aj táto možnosť. S matkou maloletého doposiaľ nekomunikovali, majú iba informácie, že žije ako bezdomovkyňa v Q.. V súčasnosti je teda stav taký, že nikto z príbuzných maloletého nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého a preto na návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti trvajú. Nariadenie ústavnej starostlivosti je najlepším riešením pre maloletého a to aj s ohľadom na odporúčanie psychológa. Podľa aktuálnych informácií, ktoré majú z detského domova, je pravdou, že otec maloletému posiela do detského domova balíky, aj mu nabije kredit do telefónu, a teda je možné, že otec a aj stará matka si niektoré veci po odchode maloletého z domácnosti uvedomili.

Matka vo výpovedi uviedla, že so synom je v kontakte prostredníctvom Facebooku a o celej situácii je informovaná. Facebook používa cez mobilný telefón, keď si za 0,50 € na deň kúpi kredit. S maloletým hovorila aj v deň pojednávania - 25.5.2015 cez telefón a povedal jej, že ide k lekárovi a dohadovali sa na tom, aby sa stretli, keďže ona do R. ani do G. nechodieva vôbec. O tomto návrhu má vedomosť a súhlasí s ním. Je toho názoru, že syn F. sa má v detskom domove lepšie a odkedy je tam, je uvoľnenejší a kľudnejší. Už v období, keď išiel k otcovi nesúhlasila s tým, ale s maloletým sa dohodla, že uvidí, ako sa mu bude u otca pozdávať. Doplnila, že aj ona bola nútená od otca ujsť, pretože ju psychicky týral, hoci to už bolo dávno. Ďalej uviedla, že v súčasnosti žije v Q. ako bezdomovkyňa, chodí prespávať do nocľahárne, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX € mesačne. Od marca 2015 začala na F. platiť do detského domova výživné vo výške XX,XX. € mesačne. Tiež uviedla, že má ďalšieho syna H., ktorý je tiež umiestnený v detskom domove, resp. je v profesionálnej rodine v M..

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že návrh je dôvodný, avšak žiadal doplniť dokazovanie výsluchom otca a prípadný výsluch maloletého na súde ponechal na úvahe súdu.

Zo správy psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 5.2.2015 vyplýva, že na základe psychologického vyšetrenia maloletého je možné konštatovať, že maloletý je už dlhšie obdobie značne psychicky traumatizovaný z domáceho prostredia, v ktorom žije. Jeho psychický stav je pod vplyvom veľmi silného stresu a príčinou tohto citového traumatizovania je agresívne správanie otca a starej matky, ktoré je výrazne neempatické a veľa krát bezdôvodne obviňujúce. Takéto hrubé správanie blízkych maloletého ponižuje, dehonestuje a rozrušuje. Proti takémuto správaniu sa otca a starej matky je maloletý úplne bezmocný a bezradný a nie je schopný sa efektívne brániť.

Zo správy Detského domova T. zo dňa 23.4.2015 súd zistil, že maloletý bol do ich zariadenia prijatý dňa 10.2.2015 z rodinného prostredia. Dôvodom jeho umiestnenia bolo želanie maloletého, ktorý nedokázal žiť so svojim otcom, ktorému bol zverený. V rodine boli napäté a konfliktné vzťahy a podľa slov maloletého sa k nemu nesprávali dobre, nadávali mu a urážali ho. V školskom roku 2014/2015 navštevuje 1.ročník SOŠ gastronómie a hotelových služieb W., učebný obor čašník. Dosahuje priemerné školské výsledky, problémovým predmetom je odborný výcvik, z ktorého nebol na pol roku klasifikovaný. Maloletý je v období adolescencie, vytvára si predstavy o budúcnosti. Má tendenciu vyhýbať sa povinnostiam, čoho príčinou môže byť nedôvera vo svoje schopnosti, ktorú maskuje za nesúhlas s požiadavkami na neho kladenými. Do vnímania reality si vnáša svoj vlastný postoj a pohľad, ktorý môže byť skreslený. Prezentuje sa najmä cez svoju vieru, považuje za svoje poslanie obrátiť ľudí na vieru a pomáhať im. V rámci detského domova je maloletý v starostlivosti psychiatra a navštevuje aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v R. z dôvodu individuálneho začlenenia žiaka s individuálnym vzdelávacím plánom. Maloletý je s rodičmi v kontakte, v telefonickom kontakte je aj so starou matkou, na ktorú sa obracia, keď niečo potrebuje, posielajú mu balíky. Umiestnenie maloletého do ich zariadenia na základe vlastnej žiadosti maloletého považujú za pomerne neštandardné riešenie situácie, nakoľko maloletý má rodinu s vyhovujúcimi podmienkami a prejavovaným záujmom.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinný poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým F. je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že maloletý už minimálne jeden rok verbálne ako aj neverbálne signalizuje okoliu, že podmienky v domácnosti, v ktorej žije spolu s otcom a babkou nie sú vyhovujúce, necíti sa u nich dobre, otec mu nie je nápomocný a podľa vyjadrenia maloletého ho dokonca otec aj babka „psychicky deptajú“. Maloletý sám informoval detskú lekárku, políciu ako aj kolízneho opatrovníka a žiadal riešenie svojej situácie. Detská lekárka maloletého informovala kolízneho opatrovníka, že maloletý dokonca dňa 30.12.2014 užil nadmerné množstvo liekov za účelom úmyselného sebapoškodenia. Ďalej bolo dokazovaním preukázané, že matka žije ako bezdomovkyňa a teda nemá možnosť prevziať starostlivosť o maloletého, napriek tomu sú však s maloletým v kontakte. Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné situáciu maloletého riešiť, pretože prostredie, v ktorom doteraz žil, nie je vyhovujúce, nevplýva na neho dobre a vzniká dôvodná obava o jeho zdravie a život, keďže sa už pokúsil o samovraždu. Podľa názoru súdu, nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým je jednoznačne v jeho záujme, keďže bude môcť obdobie dospievania prežiť v kľudnom prostredí, kde zároveň môže ukončiť aj stredoškolské vzdelanie. Tento názor súdu je podporený aj vyjadrením psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D.., ktorý jednoznačne odporúča umiestnenie maloletého do ústavnej starostlivosti a to čo najskôr. Súd nepokladal za nevyhnutné vypočuť v konaní otca maloletého, tak ako navrhol zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV, nakoľko skutkový stav bol dostatočne preukázaný inými listinnými dôkazmi a výpoveďami. Navyše maloletý, ktorý už má 17 rokov sa v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom jednoznačne vyjadril, že do domácnosti otca a babky sa v žiadnom prípade vrátiť nechce. Záverom súd dodáva, že aktuálne prejavovaný záujem o maloletého zo strany otca a starej matky formou posielania balíkov, nie je možné vyhodnotiť ako trvalý záujem, prípadne taký, ktorý by dával súdu záruku, že sa domáce rodinné prostredie zmenilo. Naďalej súd toto prostredie považuje za nevyhovujúce a neposkytujúce maloletému zázemie a psychickú pohodu. Preto návrhu kolízneho opatrovníka vyhovel a nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť.

Vzhľadom k tomu, že súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove T. v ktorom zariadení je maloletý už umiestnený na základe predbežného opatrenia, určil rodičom vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorá je v súčasnosti XX,XX € mesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).