Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/126/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: Poľovnícke združenie Podkonice

- Vysoká, so sídlom Podkonice 200, 976 41 Podkonice, IČO: 37 825 755, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018-rozkl.) zo dňa 01.06.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018 - rozkl.) zo dňa 01.06.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 2976/2018-6.3 zo dňa 20.03.2018 z r u š u j e .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 08.08.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministra žalovaného číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018-rozkl.) vydaného dňa 01.06.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody číslo: 2976/2018-6.3 zo dňa 20.03.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

2. Správny súd zistil, že na tunajšom správnom súde prebehlo viacero súdnych konaní rovnakých účastníkov (žalobca a žalovaný), ktorých predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti obsahovo a právne identických rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody, resp. ), spočívajúcej v usmrtení jedného, resp. viacerých jedincov medveďa hnedého v označených poľovných revíroch, a to v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov ako aj z dôvodu zníženia škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach.

3. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že na tunajšom správnom súde sa viedlo pod sp. zn. súdne konanie totožných účastníkov (žalobca, žalovaný), totožného predmetu konania

- súdny prieskum rozhodnutia ministra žalovaného týkajúceho sa udelenia povolenia výnimky zo

zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona o ochrane prírody, spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane-Ľubietová, a to v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov ako aj z dôvodu snahy o zníženie škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného v tejto veci (sp. zn. ), správny súd zistil, že žalobcom vznesené námietky v tomto konaní sú z podstatnej časti totožné s námietkami uvedenými v tejto žalobe a na všetky námietky boli dané vo vyššie uvedenom rozsudku podrobné odpovede. Taktiež odôvodnenie oboch vydaných preskúmavaných rozhodnutí bolo prakticky identické s odôvodnením v tomto súdnom konaní preskúmavaných rozhodnutí (napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018-rozkl.) zo dňa 01.06.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia číslo: 2976/2018-6.3 zo dňa 20.03.2018).

4. Správny súd využijúc ust. v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na odôvodnenie (skutkové aj právne) právoplatného rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. -55 zo dňa 26.02.2020, v spojení s opravným uznesením č. k. -105 z 25.11.2020, ktorým správny súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného (prvostupňové aj druhostupňové), a to podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Tento rozsudok bol napadnutý kasačnou sťažnosťou žalovaným, pričom následne konajúci Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.05.2021 podanú kasačnú sťažnosť zamietol. Správny súd taktiež poukazuje na odôvodnenie tohto vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu ako aj ďalších rozsudkov Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. zo dňa 16.06.2021 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022 a rozsudku sp. zn. zo dňa 26.08.2022, v ktorých všetkých boli rovnakí účastníci konania - žalobca a žalovaný a totožný predmet konania- súdny prieskum rozhodnutia ministra žalovaného týkajúceho sa udelenia povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v a zákona o ochrane prírody, spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovnom revíri dôvodiac ochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov a tiež aj z dôvodu zníženia škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach.

I. Priebeh administratívneho konania.

5. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Poľovnícke združenie Podkonice-Vysoká (ďalej len žiadateľ, resp. účastník konania) žiadosťou zo dňa 16.01.2018 požiadalo žalovaného o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v , spočívajúcej v usmrtení dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Podkonice- Vysoká v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a v snahe o zníženie značných škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR) písomnosťou zo dňa 20.02.2018 zaslala správnemu orgánu k žiadosti žiadateľa formulár vypracovaný Správou Národného parku Nízke Tatry (ďalej len Správa NAPANT) a navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, dôvodiac tým, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu Ďumbierske Tatry, v blízkosti ktorého sa odporúčalo povolenie požadovanej výnimky. Správa NAPANT vo svojom stanovisku navrhla povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého a zároveň stanovila podmienky odstrelu. K svojmu stanovisku dospela po preverení podkladov predložených žiadateľom, vykonaní monitoringu územia a zhodnotení kumulovaného vplyvu výnimky. Žalobca zaslal žalovanému dňa 08.03.2018 písomné vyjadrenie s nesúhlasným stanoviskom s povolením požadovanej výnimky.

II. Rozhodnutia orgánov verejnej správy.

6. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody svojím prvostupňovým rozhodnutím číslo: 2976/2018-6.3 zo dňa 20.03.2018 v súlade s a a povolil výnimku žiadateľovi usmrtiť- odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká-Podkonice, držať ho a prepravovať. Zároveň bolo v zmysle stanovených celkom 8 podmienok rozhodnutia a bola určená platnosť výnimky od 01.07.2018 do 31.10.2018. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazov ustanovených Uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nebola populácia medveďa hnedého v predmetnom

poľovnom revíri ohrozená, naopak, všetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperoval a jeho populácia narastala. Bolo konštatované, že povolenie výnimky neohrozí priaznivý stav ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa správny orgán konštatoval, že žiadna z oslovených ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike o medveďa hnedého neprejavila záujem. Rovnako neúčelným by bolo prenesenie problémového jedinca medveďa do inej lokality.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 09.04.2018 žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister žalovaného napadnutým rozhodnutím číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018-rozkl.) zo dňa 01.06.2018 tak, že zamietol žalobcom podaný rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia bol stručne opísaný priebeh správneho konania, prvostupňové rozhodnutie ako aj obsah žalobcovho rozkladu. Žalovaný poukázal na riadne zistený skutkový stav vyplývajúci zo správy ŠOP SP a správy NAPANT, v ktorých bolo doporučené povoliť požadovanú výnimku, ako aj na dôkazy a vyjadrenia žiadateľa a tiež aj na skutočností známych žalovanému z úradnej činnosti a z ktorých všetkých vyplýval vysoký podiel škôd spôsobených v danej oblasti medveďom na poľnohospodárskych kultúrach, ako aj ohrozovanie obyvateľov obcí Podkonice, Priechod a Slovenská Ľupča.

III. Žaloba.

8. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, dôvodiac, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a tiež mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu.

9. Žalobca uviedol, že počas celého konania namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý bola udelená. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade bola udelená výnimka v rámci regulačného lovu, pričom však v prvostupňovom rozhodnutí nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale mohlo by dôjsť k usmrteniu náhodného jedinca a nedošlo by k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie.

10. Žalobca mal za to, že žalovaný v konaní nezistil úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Namietal, že žalovaný odmietol vykonať dokazovanie o existencii alternatívy k povoleniu výnimky, nedošlo k obstaraniu údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v danom poľovnom revíri. Konštatovanie žalovaného o nereálnosti realizácie preventívnych opatrení vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskych plodín považoval žalobca za paušálne bez toho, aby vychádzalo zo skutočného stavu veci. Žalobca tiež poukázal na to, že v oboch preskúmavaných rozhodnutiach absentuje akákoľvek zmienka o vyhodnotení účinnosti doposiaľ udelených výnimiek vo vzťahu k sledovanému cieľu.

11. Žalobca poukázal na „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, z ktorého vyplývajú manažmentové opatrenia, okrem iných: preventívne opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s legislatívou a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej potravy pre medveďa. Mal za to, že v predmetnej veci nebolo možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie a prevenciou škôd a zvýšením bezpečnosti obyvateľov.

IV. Vyjadrenie žalovaného.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa a z poskytnutého mu stanoviska ŠOP SR, vrátane formulára Správy NAPANT zo dňa 19.02.2018, ktoré sa zaoberali aj opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 2 roky. Zo stanoviska ŠOP SR z 20.02.2018 vyplýval záver o tom, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie 1 jedinca medveďa nebude mať vplyv na jeho populáciu v skúmaných lokalitách. Správa NAPANT vo formulári odporučila lov v poľovnom revíri Podkonice-Vysoká, najmä z dôvodu častého výskytu jedincov v blízkosti ľudských sídel a stretu obyvateľov s medveďmi v bezprostrednej blízkosti intravilánu obce s tým, že boli zaznamenané výskyty medveďa priamo v obci, výskytu škodových udalostí, pričom vychádzala aj z monitoringu územia

poľovného revíru. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný povolil výnimku odstrelu 1 jedinca medveďa hnedého z dôvodu preukázania v správnom konaní splnenia podmienok na povolenie takejto výnimky, nakoľko bolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Žalovaný uviedol, že výnimka bola povolená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. neexistencia inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí priaznivý stav ochrany populácie medveďa v jeho prirodzenom areáli.

13. Žalovaný pri posudzovaní predmetnej žiadosti o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďov hnedých vychádzal z podkladov ŠOP SR, pričom prihliadol na stav populácie v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek ako aj spôsobenú škodu medveďmi a počet nebezpečných stretov s ľuďmi. Mal za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne boli aplikované príslušné ustanovenia a zároveň obsahovali všetky zákonné náležitosti v zmysle Správneho poriadku.

V. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti žalobcu a žalovaného a neprítomného riadne predvolaného a neospravedlneného účastníka konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

20. Podľa orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

21. Podľa , , (b) výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, (c) výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

22. Úlohou správneho súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a tiež postupu konajúcich orgánov verejnej správy v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby.

23. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

24. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

25. Správny súd poukazuje na právne odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. - 55 zo dňa 26.02.2020 (body 27 až 32), ako aj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022 (body 36 až 58), rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.08.2022 (body 44 až 58), rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.05.2021 (body 32 až 78) a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2021 (body 37 až 79), s ktorými odôvodneniami postavenými na totožným skutkových zisteniach a právnych úvahách sa správny súd plne stotožňuje a ktoré sa v celom rozsahu vzťahujú aj na prejednávanú vec. Zároveň správny súd uvádza, že prejednávaná vec sa od vyššie uvedených vecí, ktoré už boli právoplatne rozhodnuté odlišuje len subjektom žiadateľa o udelenie výnimky, počtom jedincov medveďa hnedého, ktorých žiadateľ navrhoval usmrtiť, územím, na ktorom žiadateľ žiadal o povolenie výnimky ako aj obdobím platnosti udelenej výnimky. Tieto odlišnosti však nepredstavujú také podstatné skutočnosti, v dôsledku ktorých by z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci bolo možné konštatovať, že tieto konania sa v podstatných skutočnostiach odlišovali skutkovo a právne v takej miere, že by nebolo možné predmetnú prejednávanú vec posúdiť ako konanie s totožným predmetom tak, ako to má na mysli ust. .

26. Správny súd uvádza, že rozhodol len o zrušení oboch preskúmavaných rozhodnutí, a to s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2020 (bod 58) a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2021 (bod 78), nakoľko aj v predmetnej veci už došlo dňa 28.08.2018 k zrealizovaniu výnimky - odstrelu medveďa a potom nebolo dôvodné vec vracať orgánom verejnej správy na ďalšie konanie, ale postačovalo len zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

27. Správny súd konštatuje rovnako ako v bode 25 tohto rozsudku uvedené rozhodnutia súdov, že preskúmavané rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonnou úpravou povoľovania výnimky z ochrany chránených živočíchov v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 40 ods. 3 písm. b)

a c) zákona o ochrane prírody, nakoľko zistené skutkové okolnosti nepreukazovali naplnenie vyššie uvedených zákonných ustanovení pre udelenie výnimky.

28. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci (podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku), pričom vec nevrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie, keďže došlo k odstrelu medveďa a teda k naplneniu výnimky.

29. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Účastníkovi konania správny súd právo na náhradu trov konania v zmysle nepriznal, žiadne mu nevznikli a ani si neuplatnil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).