Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-220-2014.pdf
PDF · 68.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/220/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľky G. K., H. D. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporcovi D. K., H. D. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o určenie manželského výživného s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 9.4.2014 domáhala, aby zaviazal odporcu platiť jej výživné. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že účastníci žijú spoločne v rodinnom dome spolu s jej matkou. Odporca nadmerne požíva alkoholické nápoje a neprispieva na domácnosť.
Svojim správaním ohrozuje ich životnú úroveň. Starostlivosť o domácnosť zabezpečuje výlučne ona.
Odporca na pojednávaní uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené ešte v roku 2014.
Aj po rozvode spolu s navrhovateľkou bývajú v jednej domácnosti. Je nezamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,50,- eur. Spolu uhrádzajú náklady na bývanie. Navrhovateľka má mimo príjmu z dávky v hmotnej núdzi tiež príjem z aktivačných prác.
Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a to rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XX/XXXX, zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.6.1990. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX právoplatným dňom 24.11. 2014. Odporca je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 63,50,- eur. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2011.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh z niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Na manželské výživné má jeden z manželov nárok po splnení zákonných predpokladov do rozvodu manželstva. Preto súd posudzoval dôvodnosť nároku navrhovateľky iba za obdobie od 9.4. 2014 do 24.11. 2014. Po tomto dni má navrhovateľka právo domáhať sa inej dávky a to príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Zodpovednosť za zaobstaranie svojich životných potrieb je v prvom rade na samotnej navrhovateľke. Len jej evidencia uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce nezakladá nárok na výživné od druhého manžela. Nezamestnanosť bez ďalšieho nepredstavuje stav neschopnosti samostatne sa živiť. Na účely žiadaného výživného je významná neschopnosť samostatne sa živiť a nie nepriaznivé finančné pomery účastníka. Samotný odporca je rovnako bez príjmu a odkázaný iba na dávky v hmotnej núdzi vyplácané mu štátom a preto jeho osobné a majetkové pomery rovnako neodôvodňovali platiť jej výživné .
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože odporca ako úspešný účastník si náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.