Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-365-2014.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/365/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse č. 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK, Bratislava, Karadžičova ul. č. 8, proti odporkyni: P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., T. ul. č. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom E. časťou T. - H., so sídlom T., P. ul. č. XX, o zaplatenie 3 053,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ ako postupník pohľadávky postupcu: Tatra banka, a.s. návrhom, doručeným súdu dňa 1. 8. 2013, žiadal, aby súd odporkyňu platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 3 053,28 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 21. 3. 2011 do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že sa stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky na základe Zmluvy o jej postúpení zo dňa 22. 8. 2012 od postupcu Tatra banka, a.s. Postúpená pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa XX. X. XXXX medzi postupcom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver v sume XXX XXX,- Sk (3 319,39 Eur). Odporkyňa sa zaviazala úver s dohodnutým úrokom 18,9 % ročne splácať v mesačných anuitných splátkach po 2 610,- Sk (86,64 Eur) od 20. 4. 2006 do 20. 3. 2011 a platiť za správu úveru poplatok 60,- Sk (1,99 Eur) mesačne. Odporkyňa úver čerpala, ale splátky riadne neplatila. Navrhovateľ v tomto konaní žiadal od odporkyne zaplatenie dlhu spočívajúceho v nesplatenej časti úverovej istiny.
Platobný rozkaz, ktorý súd vydal 16. 10. 2013, sa nepodarilo odporkyni doručiť, preto bol v zmysle § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (OSP) uznesením z 14. 4. 2014 zrušený a súd nariadil pojednávanie. Odporkyni, ktorej miesto pobytu súdu nie je známe, bol podľa § 29 ods. 2, 6 OSP ustanovený opatrovník. Opatrovník odporcu vzniesol vo veci námietku premlčania práva navrhovateľa a žiadal jeho návrh zamietnuť.
Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Zo zmluvy č. XX - XXXXXXXXXX o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú s odporkyňou uzavrela Q. T.ďalej len banka), súd zistil, že sa odporkyňa ako dlžníčka zaviazala splatiť banke úver XXX XXX,- Sk, čo je X XXX,XX Eur v 60 mesačných splátkach po 2 610,- Sk, čo je 86,64 Eur od 20. 4. 2006 do 20. 3. 2011. Dohodnutá bola úroková sadba 18,90 % ročne ako sadzba pevná. Poplatok za správu úveru sa
odporkyňa zaviazala platiť vo výške 60,- Sk, čo je 1,99 Eur mesačne. Spolu mala zaplatiť 5 198,17 Eur (156 600,- Sk). Ročná percentuálna miera nákladov bola 10,31 %. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a Sadzobník. Odporkyňa podľa platobnej histórie úveru zaplatila spolu 22 179,81 Sk, čo je 736,23 Eur. Z tejto sumy banka na úverovú istinu započítala 266,11 Eur, z toho do roku 2008 zaplatila 231,37 Eur a po roku 2009 zaplatila 34,74 Eur.
Pohľadávku v celkovej výške 4 557,31 Eur banka zmluvou z 22. 8. 2012 postúpila obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Postúpená pohľadávka pozostávala z úverovej istiny 3 053,28 Eur a ostatného jej príslušenstva. Predmetom tohto sporu je zaplatenie úverovej istiny ako rozdielu 3 319, 39 Eur, čo je úverová suma a 266,11 Eur, čo je súčet splátok započítaný bankou na úverovú istinu, teda 3 053,28 Eur. V konaní nebol preukázaný žiaden úkon banky, ktorým by pristúpila k predčasnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou alebo k zosplatneniu dlhu odporkyne a to z dôvodu porušenia jej povinnosti úver riadne splácať. Pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená v čase po dni jej konečnej splatnosti (20. 3. 2011).
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá XX. 3. XXXX preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (Obchz.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 4. 2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konania sp. zn. 3 MCdo 12/2014). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené v § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem iných náležitostí musí obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.
Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, keď za jej trvania nastáva zmena v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. K uzavretiu zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka. V prípade, kde postupcom pohľadávky je banka, je pre jej platné postúpenie nutné dodržať podmienky určené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách), ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave úkonu postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku jeho špeciálnou úpravou. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 zákona o bankách, môže banka postúpiť bankovú pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sa stali splatnými, ak pred úkonom postúpenia pohľadávky, napriek predchádzajúcej výzve banky, je dlžník v nepretržitom omeškaní s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní. Predloženie takejto písomnej
výzvy predchádzajúcej úkonu postúpenia, súd od navrhovateľa žiadal listom, doručeným mu 2. 4. 2015. Navrhovateľ súdu oznámil, že on a ani jeho právny predchodca, teda banka, výzvou nedisponujú. Keďže v prejednávanom prípade bol predmetom postúpenia záväzok odporkyne, na úhradu ktorého ju banka pred úkonom postúpenia nevyzvala, nemohol súd návrhu navrhovateľa vyhovieť. Bez preukázania úkonu výzvy na plnenie podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách sa stáva bezpredmetným konštatovanie, že k času postúpenia pohľadávky bol zročný celý úverový dlh odporkyne a že s ním bola v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní. Právo banky postúpiť pohľadávku bolo obmedzené podmienkami uloženými jej v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách a pokiaľ banka niektorú z týchto podmienok nesplnila, konala v rozpore so zákonom a takýto právny úkon nie je platný (§ 39 OZ). Z neplatného konania banky nemohol navrhovateľ platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie zažalovaného dlhu a preto žalobný návrh v prejednávanej veci súd zamietol.
K námietke premlčania práva, ktorú v konaní predniesla prostredníctvom svojho opatrovníka odporkyňa, poukazuje súd na od 1. 4. 2015 účinné ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, ktoré bolo vyššie v odôvodnení odcitované. Podľa tohto ustanovenia sa použije na predmetný zmluvný úverový vzťah bez ohľadu na to, že sa jedná o obchodnoprávny záväzok ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa jej zročnosti (§ 103 veta prvá OZ). Banka sa s odporkyňou dohodla, že jej úver vráti v splátkach zročných k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc splátkou z 20. 4. 2006 a končiac splátkou 20. 3. 2011. Pokiaľ si navrhovateľ pohľadávku uplatnil na súde 1. 8. 2013, je jeho právo na zaplatenie splátok zročných do 1. 8. 2010 premlčané. Nepremlčané by zostalo jeho právo na úhradu splátok zročných od 20. 8. 2010 do 20. 3. 2011, teda 11 splátok. Sporná je však výška záväzku odporkyne zodpovedajúca týmto 11 splátka. Banka sa s odporkyňou dohodla na úhrade tzv. anuitných splátok, čo vo finančnej terminológii znamená splátku, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch s tým, že s postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade bola banka však povinná podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmluve oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Banka síce v predformulovanom znení prejednávanej zmluvy oznámila odporkyni počet a výšku splátok, ale skladba splátok, keďže nie je mesačne konštantná (neznižuje sa v nej v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok), zo zmluvy nevyplýva. Dojednanie úhrady dlhu anuitnými splátkami bez toho, aby osoba povinná ich platiť poznala ich skladbu, teda mala prehľad o tom ako znižuje a v akých položkách úverový dlh považuje súd za neprijateľné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve a teda v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné. Pri absencii tejto náležitosti zmluvy (počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) je nepreskúmateľné aj vyčíslenie dojednanej výšky úverového úroku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP), odporkyni ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy nevnikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.