Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-42-2015.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Q. č. XX, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o zaplatenie 1.638 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zmluvnej pokuty vo výške 158,40 eur z a s t a v u j e .
II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.182 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.182 eur od 6.11.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 201 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Vratislavovi Šteffekovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 28.1.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.638 eur, s úrokom z omeškania 5,5% ročne zo žalovanej sumy od 6.11.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 158,40 eur a náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 25.4.2013 bola medzi navrhovateľom a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 220130941 na čiastku 1.200 eur, za odplatu vo výške 456 eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.656 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to prvých troch mesačných splátkach vo výške 6 eurá a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 163,80 eur. Pokiaľ sa dostal odporca do omeškania v splácaní požičanej sumy, po uplynutí troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky, bol veriteľ oprávnený požadovať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej ho hotovosti tvrdil odporca podpisom zmluvy.
Odporca do dňa podania žaloby uhradil 18 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 18 eur bola uhradená dňa 25.4. 2013. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 4.9.2013 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 4.12.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 5.11.2013. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu platbu zo strany odporcu. Ku dňu podania žaloby činí dlžná čiastka 1.638 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.656 eur a čiastkou vo výške 18 eur, ktorá bola uhradená odporcom. Navrhovateľ uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3,30% z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania od zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Mesačná dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 39,60 eur x 4 mesiace omeškania od novembra 2013 do februára 2014, t.j. 158,40 eur.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.200 eur za odplatu 456 eur. Celkom mal odporca zaplatiť sumu 1.656 eur. Odporca sa zaviazal splácať úver v splátkach v počte 13 a to prvých troch mesiacoch po 6 eurá a v ďalších mesiacoch po 163,80 eur, ktoré boli splatné 10-ty deň po uzavretí zmluvy a to prvá splátka a každá ďalšia splátka 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver bol zosplatnený k 5.11.2013 a navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania od 6.11.2013 do zaplatenia. V časti zmluvnej pokuty spolu vo výške 158,40 eur vzal návrh späť a žiadal v tejto časti konania zastaviť.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, predvolanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil a k veci sa nevyjadril ani písomne a nenavrhol doplniť dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodné podmienky, oznámenie o zosplatnení záväzku, predžalobnú upomienku a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 25.4.2013 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 220130941. Na základe zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 1.200-eur za odplatu vo výške 456 eur. V zmluve je uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiac. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver riadne a čas vrátane odplaty v trinástich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 6 eur a ďalej v pravidelných mesačných rovnomerných splátkach v počte 10 vo výške 163,80 eur. Priemerná RPMN bola uvedená pri splatnosti na 13 mesiacov 47,29%. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny.
Listom zo dňa 4.9.2013 zaslal navrhovateľ odporcovu výzvu k úhrade dlžnej sumy, v ktorom uviedol, že dlžná čiastka činí 1.638 eur a vyzval ho na jej úhradu do 5 dní od obdržania výzvy. Upozornil ho, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní si právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Listom zo dňa 4.12.2013 oznámil navrhovateľ odporcovi, že jeho záväzok vzniknutý zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220130941 je zosplatnený ku dňu 5.11.2013 a celková dlžná čiastka činí 1.638 eur. Vyzval ho na úhradu uvedenej sumy bezodkladne na jeho účet.
Podľa § 1 ods. 1 zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, / ďalej len zákon/, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, [účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy] spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd aj posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa citovanej právnej úpravy, účinnej v čase uzavretia zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že úver je bez úrokov a poplatkov, lebo neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j /zákona 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje len určenie priemernej RPMN v zmysle § 9 ods.
2 písm. y/ zákona 129/2010 Z.z., čo je však iný údaj, ako má na mysli § 9 ods. 2 písm. j/, kde v RPMN by sa mala odraziť celková hodnota úveru, teda úroky aj poplatky, ktoré zaplatí spotrebiteľ za úver. I keď v obchodných podmienkach je uvedený údaj o RPMN, ktorý sa vzťahuje na úver poskytnutý odporcovi, súd má za to, že tento údaj mal byť uvedený priamo v zmluve, kde majú byť uvedené základné údaje pre spotrebiteľa. Je nelogické a zavádzajúce, ak údaj o priemernej RPMN je uvedený priamo v zmluve a údaj o skutočnej RPMN je uvedený v obchodných podmienkach. Tatko dohodnutú RPMN súd nepovažoval za vyjadrenú určito, jasne a zrozumiteľne a preto ju nepovažoval ani za individuálne dojedanú. Pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN "pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %", ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel tohto jej uvedenia, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve.
Súd preto odpočítal od istiny 1.200 eur sumu, ktorú zaplatil odporca, a to vo výške 18 eur, ktoré odporca podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatil. Potom predstavuje nárok navrhovateľa 1.200 - 18 = 1.182 eur. Súd preto priznal navrhovateľovi sumu 1.182 eur a v ostatnej časti nárok navrhovateľa zamietol z dôvodu jeho nedôvodnosti. Súd tak návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 456 eur zamietol.
Súd konanie v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 158,40 eur zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože právny zástupca navrhovateľa vzal návrh v tejto časti späť a žiadal konania o nej zastaviť.
Súd priznal navrhovateľovi aj ním uplatnený zákonný úrok z omeškania, lebo bolo zrejmé, že odporca je v omeškaní so zaplatením dlhu a to najskôr od 6.11.2013, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti úveru, pričom súd konštatuje, že týmto dňom bol nesporne odporca v omeškaní s plnením svojho dlhu, súd preto priznal úrok z omeškania dňom 6.11.2013, ako žiadal navrhovateľ, do zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,50%, k čomu súd pripočítal 5 percentuálnych bodov, teda úrok z omeškania je vo výške 5,50% ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v konaní úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok 107,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 a ods. 1, písm. a, c, d, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava r. 2015 .....................................71,37 € + RP 8,39 €
- vypracovanie žalobného návrhu r. 2015 ..................71,37 € + RP 8,39 €
- účasť na pojednávaní 25.5.2015 ..............................71,37 € + RP 8,39 €
Spolu: 239,28 eur
Náhradu za stratu času dňa 25.5.2015 pri ceste B. Z. a späť 4 polhodiny á 13,98 eur, spolu 55,92 eur
Cestovné náhrady za cestu B. - Z. a späť v počte 180 km, pri priemernej spotrebe osobného motorového vozidla VW Touran 1,9 6,73l/100 km a cene pohonných hmôt 1,224 € /l - 14,82 eur a náhrady za 1 km jazdy 0,183 € 32,94 eur, spolu 47,76 eur.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu za náhradu za stratu času a cestovné v ? z dôvodu, že sa toho istého dňa zúčastnil na tunajšom súde aj iného pojednávanie, t.j. 51,84 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 239,28 + 51,84 = 291,12 + 20% DPH 58,22 = 349,33 eur + súdny poplatok 107,50 = 456,84 eur.
Úspech navrhovateľa v konaní bol 72%, úspech odporcu 28%, celkový úspech navrhovateľa tak predstavuje 72 - 28 = 44%, čo zo sumy 456,84 eur predstavuje 201 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.