Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-112-2021.pdf
PDF · 132.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/112/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie Svidník so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., v bode 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. 8500086931, zo dňa 27.10.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500086931, zo dňa 27.10.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.12.2021 domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500086931 zo dňa 27.10.2014. Na základe žiadosti jej bola schválená výška úveru 1 170 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 18,09 %, RPMN 25,93 % a priemernou RPMN 44,06 %. Pri uzatváraní zmluvy jej bola predložená zo strany žalovaného na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 27.10.2014, pričom ak chcela úver získať, musela dohodu podpísať. Dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. I., v bode 7.1. Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, za ktorú sa doplnkové služby poskytujú. 6Csp/112/2021 -2-
Neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver. V neposlednom rade ide v tomto prípade o úžeru, pretože hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť, v hrubom nepomere. Pri podpise spotrebiteľskej zmluvy nemala záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak ak chcela úver získať, musela túto dohodu podpísať. Predmetná dohoda pre ňu nemá po materiálnej stránke žiadne výhody. Vymedzené služby sú len administratívneho charakteru a neposkytujú spotrebiteľovi žiadne reálne protiplnenie. O určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2020 zo dňa 29.4.2021; sp. zn.
8Co/10/2020 zo dňa 27.2.2020; sp. zn. 10Co/30/2018 zo dňa 9.4.2019; sp. zn. 13Co/70/2019 zo dňa 19.6.2019; sp. zn. 15Co/67/2019 zo dňa 14.11.2019; sp. zn. 17Co/1/2019 zo dňa 21.5.2020; sp. zn. 18CoCsp/127/2019 zo dňa 27.5.2020; sp. zn. 20Co/86/2018 zo dňa 21.8.2018; sp. zn. 22Co/47/2019 zo dňa 14.5.2019; sp. zn. 23CoCsp/21/2020 zo dňa 27.5.2021; sp. zn. 25Co/22/2018 zo dňa 30.8.2018. Postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky dôvodnejšia. Špecifikum čierneho zoznamu spočíva v tom, že po jeho ustanovení zákonodarcom nemusí súd ďalej vykonávať test neprijateľnosti zmluvných podmienok. Predmetné poplatky sú preto neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, podľa ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: „požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Ak preto dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) OZ na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. K tomu dodáva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. tú OZ bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z. z., s účinnosťou od 13.6.2015, s prechodnými ustanoveniami podľa § 879p OZ, podľa ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t) OZ sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014. Pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Poukazuje preto na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.“ K procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná, poukazujem na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá 6Csp/112/2021 -3-
spotrebiteľ.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2022 uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že o uzavretie dohody o poskytovaní služieb nemal záujem, avšak podľa jeho tvrdenia malo ísť o podmienku pre získanie úveru od žalovaného. Uvedené tvrdenie žalobcu je nepravdivé a žalovaný ho popiera, a to vzhľadom na obsah samotnej dohody o poskytovaní služieb na dobu od jej uzavretia do podania žaloby a na obsah žaloby a samotný žalobný návrh. Nie je sporné a ani namietané, že žalobca si dohodu o poskytovaní služieb pred jej uzavretím prečítal, jej obsah mu bol známy. Z dohody o poskytovaní služieb vyplýva, že jej uzavretie je dobrovoľné a veriteľ (tu žalovaný) nevyžaduje jej uzavretie ako podmienku na získanie úveru. To sa uvádza hneď v úvode dohody, čiže ani pri zníženej bdelosti to žalobcovi nemohlo uniknúť a vedomý si teda toho bol. O schválení žiadosti o úver rozhodoval výhradne žalovaný po tom, ako obdŕžal informácie a podklady od žalobcu, ktorý ich odovzdával finančnému sprostredkovateľovi. Sprostredkovateľ, ktorý komunikoval so žalobcom a ktorému žalobca odovzdal podklady a informácie pre rozhodovanie veriteľa o tom, či úver poskytne alebo nie, žiadnym spôsobom neovplyvňoval a ani sa nezúčastňoval na rozhodovaní, či bude úver schválený alebo nie. Teda ani sprostredkovateľ a ani žalobca ako žiadateľ pri podaní žiadosti o úver dňa 22.10.2014 nedisponovali informáciou o tom, akým spôsobom žalovaný bude vyhodnocovať žiadosť o úver, či po posúdení príjmov a výdavkov žiadateľa bude zostávať dostatočná suma voľných zdrojov a či žiadosť schváli v zmysle vlastných interných kritérií. Je potom nepravdivé tvrdenie, že žalobca mal uzavrieť dohodu o poskytovaní služieb len preto, aby získal úver. Takúto informáciu nikdy nemohol obdŕžať, keďže v čase podpisu dohody o poskytovaní
služieb nemal a ani nemohol mať informáciu, či mu úver bude schválený alebo nie. Vzhľadom na opísané skutočnosti je vylúčené tvrdenie žalobcu o tom, že získanie úveru malo byť podmienené uzavretím dohody o poskytovaní služieb. O schválení úveru bolo rozhodnuté 27.10.2014. Druhým dôvodom, ktorý popiera tvrdenie žalobcu, je časové obdobie medzi uzavretím dohody o poskytovaní služieb a podaním žaloby. Ide o obdobie od 10/2014 do 06/2021, teda viac ako 7 rokov, počas ktorých žalobca nikdy neuvádzal tvrdenie o uzavretí dohody o poskytovaní služieb. Ide o skutkové tvrdenie, nie o právne hodnotenie. Podstatným faktorom je obsah žaloby a žalobný návrh. Žalobca sa domáha vyslovenia neprijateľnosti a neplatnosti jedného ustanovenia z dohody, čo vedie k tomu, že ohľadne zvyšného obsahu si mieni zachovať všetky práva z nej plynúce. Takýto postup žalobcu potom popiera vierohodnosť tvrdenia aj o uzatváraní samotnej dohody, pretože žalobca si zrejme stále mieni uplatňovať práva podľa dohody len s tým rozdielom, že by nemalo platiť ustanovenie o záväzku uhrádzať odplatu. Žalobca tvrdí, že žalovaný nerešpektuje ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, lebo použil v dohode o poskytovaní služieb číslo 8500086931 zo dňa 27.10.2014 podmienku, ktorá bola určená za neprijateľnú podmienku a jej neprijateľnosť bola určená v ním označených rozhodnutiach (vydaných po roku 2018 podľa spisových značiek). Dohoda o poskytovaní služieb vrátane tam uvedeného ustanovenia v článku I., bod 7.1) bola uzavretá dňa 27.10.2014. Žalobca v podanej žalobe neoznačil žiadne rozhodnutie, ktoré by časovo pred 27.10.2014 určilo článok I., bod 7.1 za neprijateľnú podmienku. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že dňa 27.10.2014 pri uzavretí dohody obsahujúcej uvedené ustanovenie článku I., bod 7.1 mal žalovaný porušovať dôsledky/účinky plynúce z § 53a Občianskeho zákonníka, je nepravdivé, čo potvrdzuje aj obsah žaloby a žalobcom označené rozhodnutia. Žalobca sa domáha posúdenia časti svojho právneho vzťahu so žalovaným tak, aby súd určil, že označené ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľné (a teda neplatné). V zmysle ustanovenia § 131 CSP žaloba slúži 6Csp/112/2021 -4-
(žalobcovi) na uplatnenie súdnej ochrany jeho ohrozeného alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej), ochrany ktorého svojho konkrétneho (hmotného) subjektívneho práva a prečo sa žalobca osobitným určovaním neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tomto súdnom konaní vlastne domáha. Ak ide iba o požiadavku, aby súd autoritatívne bez ďalších osobitných dôvodov, resp. právneho záujmu - vyplývajúcich napr. z nejakých dôležitých individuálnych okolností veci deklaroval to, čo vyplýva (v prípade naplnenia hypotézy právnej normy) priamo zo zákona, nie je zrejmé, na ochranu akého ohrozeného alebo porušeného práva žalobcu by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia žalobcovi nehrozí žiadna ujma na jeho právach). Ak ide teda len o záujem žalobcu deklaratórne rozhodnutím súdu určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej má žalovaný, tvrdiac s tým súvisiace hmotnoprávne dôvody, svoju predstavu, vie (ako uviedol), že jej neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a tiež to, že v iných konaniach (ním označených) už boli predmetné zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, že z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ „a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa“, tak právny záujem na tomto určení (význam súdneho konania v tejto časti) - len pre to, aby o tomto (časti právneho vzťahu) nadobudol judikovanú istotu, resp., aby to bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je zrejmé, či inak vôbec bude, resp. má byť toto právo predmetom súdneho konania, teda žalovaný na platnosti trvá a či je takáto osobitná ďalšia súdna ochrana nejakého jeho konkrétneho práva vôbec potrebná - s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nie je daný. Žalovaný tiež poukazuje na to, že aj žalobcom označená komentárová literatúra rovnako uvádza, že „hoci výpočet § 137 CSP je len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037. Účelom rozhodovania súdu o určení neplatnosti právneho úkonu/jeho časti alebo o neprijateľnosti podmienky je, aby účastník právneho úkonu ním nebol viazaný. Na základe ustanovenia článku I., bod 7.1 si žalovaný voči žalobcovi neuplatňuje a ani do budúcna nebude uplatňovať žiadne nároky, a to aj s poukazom na svoje tvrdenia uvedené v bode 2.) tohto vyjadrenia a týkajúce sa § 53a Občianskeho zákonníka. Žalobca v podanej žalobe ani sám neprezentuje tvrdenia svedčiace o inom účele žaloby ako tom, ktorý je objektívne už naplnený prostredníctvom § 53a Občianskeho zákonníka a jeho účinkov. Vzhľadom na
neexistenciu skutočností svedčiacich o inom skutkovom a právnom stave, vyhlásenie žalovaného o vzdaní sa akéhokoľvek postupu smerujúceho k akejkoľvek požiadavke založenej na článku I., bod 7.1 dohody o poskytovaní služieb a neexistenciu právneho záujmu na navrhovanom rozhodnutí, ktorý je predpokladom pre každý spor v zmysle § 131 CSP žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500086931 zo dňa 27.10.2014, Dohodou o poskytovaní služieb č. 8500086931 zo dňa 27.10.2014, výsluchom 6Csp/112/2021 -5-
žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
4. Zo zmluvy o revolvingovom úvere/žiadosti č. 8500086931 zo dňa 27.10.2014 súd zistil, že žalobkyňa vyplnením bodu 5. žiadosti/zmluvy žiadala a bol jej poskytnutý úver vo výške 1 170 eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov, mesačnou splátkou vo výške 63,96 eura, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť 1 671 eur, RPMN 25,93 %, ročná úroková sadzba 18,09 %, priemerná RPMN 44,06 %.
5. Z Dohody o poskytnutí služby uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka súd zistil, že dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere. Z článku I. bodu 7.1. dohody je zrejmé, že žalobkyňa sa zaviazala, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne žalovanému odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zaviazala sa splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Pri uzatváraní zmluvy o úvere vôbec netušila, že podpísala nejakú dohodu o poskytnutí služby. Jej úmyslom bolo dostať úver, zástupkyňa žalovaného jej nič nevysvetlila, mala to rýchlo podpísať.
7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
8. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 6Csp/112/2021 -6-
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, 6Csp/112/2021 -7-
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
17. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
-8-
20. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
21. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
22. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
24. Podľa ust. čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
25. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
26. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
-9-
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
31. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
32. Predmetom žaloby bolo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Dohode o poskytovaní služieb k Zmluve o revolvingovom úvere. Po preskúmaní tejto zmluvnej podmienky v súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za preukázané, že Dohoda o poskytovaní služieb v článku I. bodu 7.1. obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, že žalobkyňa sa zaviazala, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne žalovanému odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). V prípade tejto podmienky sa jedná o zmluvnú podmienku, pri ktorej žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie so žalobkyňou a navyše táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Vyplynulo to aj z výsluchu žalobkyne,
že žalobkyňa vôbec netušila, že podpisuje aj dohodu o poskytovaní služieb, cena ktorých by sa jej mala premietnuť v mesačných splátkach. Pracovníčka žalovaného jej nič nevysvetlila, na nič ju neupozornila. Súd konštatuje, že odplata v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2,56 % umožňuje získať na úkor žalovaného majetkový prospech. Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, za ktorú sa doplnkové služby poskytujú. Neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver. V tomto prípade hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť, v hrubom nepomere. Predmetná dohoda pre žalobkyňu nemá po materiálnej stránke žiadne výhody. 6Csp/112/2021 -10-
Vymedzené služby sú len administratívneho charakteru a neposkytujú spotrebiteľovi žiadne reálne protiplnenie. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ predstavuje zoznam neprijateľných zmluvných podmienok a vypočítava zmluvné klauzuly, ktoré budú vždy a za každých okolností považované za neprijateľné. Sˇpecifikum zoznamu spočíva v tom, že po jeho ustanovení zákonodarcom nemusí súd ďalej vykonávať test neprijateľnosti zmluvných podmienok. O určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2020 zo dňa 29.4.2021; sp. zn. 8Co/10/2020 zo dňa 27.2.2020; sp. zn. 10Co/30/2018 zo dňa 9.4.2019; sp. zn. 13Co/70/2019 zo dňa 19.6.2019; sp. zn. 15Co/67/2019 zo dňa 14.11.2019; sp. zn. 17Co/1/2019 zo dňa 21.5.2020; sp. zn. 18CoCsp/127/2019 zo dňa 27.5.2020; sp. zn. 20Co/86/2018 zo dňa 21.8.2018; sp. zn. 22Co/47/2019 zo dňa 14.5.2019; sp. zn. 23CoCsp/21/2020 zo dňa 27.5.2021; sp. zn. 25Co/22/2018 zo dňa 30.8.2018, na ktoré poukazuje aj žalobkyňa. Predmetná odplata je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ak preto dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere.
33. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem a že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami CSP, súd uvádza, že predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku absencie obligatórnych zmluvných náležitostí a nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách (pozri Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). S poukazom na § 298 ods. 1 CSP je súd povinný aj bez návrhu, t. j. ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou. „Ak súd v akomkoľvek spotrebiteľskom spore (spore zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou) posúdi zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, je povinný uviesť jej znenie vo výroku rozsudku, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ tohto posúdenia nedomáhal.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1037). Rovnako za nesprávne súd v zhode s názorom žalobkyne považuje konštatovanie žalovaného, že nie je možné v individuálnych spotrebiteľských sporoch posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. 6Csp/112/2021 -11-
Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva
z úniového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Prípustnosť určovacích žalobných návrhov pri žalobách o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch v zmysle CSP konštatoval Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017, z ktorého súd cituje: „Zavedenie osobitného konania podľa § 301 CSP neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes.“ Prípustnosť určovacích výrokov pri určovaní neprijateľných zmluvných podmienkach bola taktiež vyslovená aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019: „Rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný v porovnaní s určovacou žalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá ma podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“ Žaloba, ktorou sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Na dôvodnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tiež nemá žiaden vplyv, či úver už bol alebo nebol splatený, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/30/2018 z 9.4.2019. Súd teda posúdil, že podaná určovacia žaloba je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práva žalobkyne.
34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.