Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_6S-8-2018.pdf
PDF · 130.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, 082 13 Tučík, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice, zapísaná v zozname SAK pod č. 0456, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1. Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča, so sídlom Školská 44, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 35 653 639, 2. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, adresa pre doručovanie Námestie SNP 13, 850 00 Bratislava, P.O.Box 218, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 8495/2017-9.2 (48/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 8495/2017-9.2 (48/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 6651/2017-6.3 zo dňa 22.08.2017 z r u š u j e .
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov
1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len „prvostupňový orgán“), svojím rozhodnutím Číslo: 6651/2017-6.3 zo dňa 22.08.2017, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOPaK“), na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Slovenská Ľupča, zo dňa 28.06.2017, v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) ZoOPaK a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZoOPaK, výnimkou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovom revíri Slovenská Ľupča, držať ho a prepravovať.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 08.09.2017 rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 8495/2017-9.2 (48/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017, zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba.
3. Včas podanou žalobou zo dňa 15.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.01.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
4. Žalobca poukázal na skutočnosti, že listom zo dňa 28.06.2017 Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča (ďalej len „žiadateľ") požiadal žalovaného o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 ZoOPaK spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Slovenská Ľupča z dôvodu opakovaných a výrazných škôd na poľnohospodárskych plodinách a častým prenikaním medveďov do intravilánov obcí Slovenská Ľupča, Lučatín, Šalková. K predmetnej žiadosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.08.2017, v ktorom nesúhlasil s udelením výnimky s odôvodnením, že v danej lokalite nie sú uplatňované preventívne opatrenia, pričom tieto sú jediným dlhodobým a reálne pôsobiacim opatrením, zamedzujúcim vzniku problémových jedincov a konfliktných situácií. Usmrcovanie medveďov bez aplikovania preventívnych opatrení nezabráni prichádzaniu iných medveďov do blízkosti ľudských sídiel, pokiaľ tam budú nachádzať ľahko dostupné zdroje potravy. Prípadnú kolíznu situáciu a zásah by v aktuálnom čase mala vyhodnotiť ŠOP SR, ktorá má za týmto účelom zriadený zásahový tím. Žalobca tiež uviedol, že pri odstrele nie je zaručené, že nebude usmrtený taký jedinec, ktorý nespôsobuje škody, resp. taký, ktorého ľudia nikdy nestretli, alebo ktorý ich svojim správaním neohrozil. Problém medveďov, ohrozujúcich svojim správaním miestnych obyvateľov, pracovníkov lesnej prevádzky, turistov, či poľovníkov je potrebné riešiť usmrtením konkrétneho jedinca, ktorý vykazuje známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi.
5. Žalobca namieta, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca poukázal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Žalobca zdôraznil, že žiadateľovi bola udelená výnimka na usmrtenie medveďa hnedého v rámci regulačného lovu, pričom v prvostupňovom rozhodnutí nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, takže môže byť usmrtený náhodný jedinec, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde.
6. Žalobca namieta, že v konaní nebolo zistené, či a v akom rozsahu sa nachádzajú v predmetnom území umelé zdroje potravy v blízkosti ľudských sídel, či tieto umelé zdroje potravy nie sú hlavnou príčinou pohybu medveďov v blízkosti ľudských sídel, koľko medveďov z celkového počtu, nachádzajúcich sa v poľovnom revíri sa pohybuje v blízkosti ľudských sídel, koncentrovanie medveďov v okolí krmovísk. V tejto súvislosti žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán ani nemohol vyhodnotiť, či pobyt medveďov v blízkosti ľudských sídel je spôsobený nárastom populácie, alebo dôvodom, pre ktorý medvede prispôsobujú svoje správanie a priestorové rozmiestnenie je skutočnosť, že v blízkosti ľudí sa nachádzajú ľahko dostupné zdroje potravy, čomu prispôsobujú svoje správanie a priestorové rozmiestnenie.
7. Žalobca namieta, že medzi podkladmi rozhodnutia absentujú údaje o realizovaných preventívnych opatreniach zameraných na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií, preto takýto postup žalovaného nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Práve skutočnosť, akým spôsobom a do akej miery sa v predmetnom poľovnom revíri na synantropizácii medveďov podieľajú umelé zdroje potravy, je zásadnou pre posúdenie účelnosti povolenej výnimky, keďže neodstránením dôvodov synantropizácie medveďov nemožno dospieť k odstráneniu jeho následku a to koncentráciou medveďov v miestach, kde sú tieto zdroje potravy ľahko prístupné.
8. Žalobca poukázal na rozporné tvrdenie žalovaného, ktorý na jednej strane obsiahlo vysvetľuje, že povinnosťou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady rozhodnutia podľa „pokynov“ účastníkov konania - žalobcu, teda neobstaranie si údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri nepovažuje za nedostatok prvostupňového rozhodnutia. Na druhej strane žalovaný tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou, nebola preukázaná. Takýto postoj žalovaného je v zjavnom rozpore s jeho povinnosťou, vyplývajúcou z ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 SP. Žalobca takýto postup žalovaného považuje za nezákonný. Uvedenú námietku žalobca premietol aj na neposúdenie uplatňovania a účinnosti preventívnych opatrení.
9. Žalobca poukazuje na absurdnú argumentáciu žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko a ani nerealizácia preventívnych opatrení, pričom žalovanému je nesporne známe z jeho činnosti (o.i. z konania týkajúceho sa povolenia výnimky v poľovnom revíri Očová), že v roku 2016 boli uskutočnené Správou CHKO Poľana dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia, aby sa tieto konflikty minimalizovali. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je uvedené, okrem iného, prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Na základe uvedeného je potom nevysvetliteľné, na základe akých skutočností dospel žalovaný k stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou, majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel ak ŠOP SR, ako odborná organizácia ochrany prírody, explicitne vo svojich odporúčaniach zástupcom poľovníckych subjektov a poľnohospodárskych subjektov identifikuje práve prikrmovanie ako významný faktor, vyvolávajúci prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto prenikaniu.
10. V závere žalobca zdôraznil, že účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie v novembri 2017 a vznikom škôd, ku ktorým dochádza predovšetkým v letných a skorých jesenných mesiacoch.
III. Vyjadrenie žalovaného.
11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 28.03.2018, doručeným súdu dňa 23.03.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup žalovaného v správnom konaní sú v súlade so ZoOPaK ako aj SP a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
12. K žalobe vo veci samej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZoOPaK v súlade s podmienkami ustanovenými v § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) ZoOPaK. Správny orgán mal z údajov poskytnutých ŠOP SR ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú, že v poľovnom revíri Slovenská Ľupča je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Žalovaný uviedol, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Žalovaný sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberal možnosťou odchytu medveďov,
ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto.
13. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZoOPaK z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle uvedených ustanovení sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale sa preferuje ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože ak následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhuje (SKUEV0199 Plavno, SKUEV0246 Šupín, SKUEV13O3 Alúvium Hrona, SKUF.V0062 Príboj) a konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v týchto lokalitách. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku.
14. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 02.06.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/1132-003/2017 zo dňa 07.08.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 03.08.2017 s popisom škôd spôsobených medveďom, opisom nebezpečných stretov s medveďom za posledné 2 roky, ktorými sú:
- škody spôsobené na kukurici v hodnote X.XXX,- Eur a na včelstvách v hodnote XXX,- Eur
- škody spôsobené kolíziami automobilov s medveďmi na ceste I/66. Z uvedeného stanoviska ŠOP SR jednoznačne vyplýva, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a písm. c) ZoOPaK.
15. Žalovaný tiež opakovane uviedol, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 ZoOPaK, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli.
16. K námietke žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje; nezaoberaním sa preventívnymi opatreniami a nevyžiadaním si informácie o krmoviskách/ vnadiskách s potravou atraktívnou pre medvede, že nerozhodoval správny orgán na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a nemohol vyhodnotiť účelnosť povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v spojitosti s reálnym vplyvom usmrtenia medveďa na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií, žalovaný uviedol, že Správa CHKO Poľana určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého realizované postriežkou na lokalitách Pohorelá, Veľké Plavno, Chotárna, Driekyňa alebo v rámci revíru na miestach s výskytom škôd a nebezpečných stretov s medveďmi mimo územia európskeho významu (SKUEV0199 Plavno, SKUEV0246 Šupín, SKUEV1303 Alúvium Hrona, SKUEV0062 Príboj) a jeho bezprostrednej blízkosti, má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období. Takýmto postupom sa podľa názoru žalovaného zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Žalovaný tiež uviedol, že v lokalitách prikrmovania, ktoré je zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania týchto jedincov. SOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto
vnadenie a prikrmovanie mala SOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie v lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo.
17. Žalovaný uviedol, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).
18. K námietke žalobcu, že neboli dostatočne vyhodnotené preventívne opatrenia na zamedzenie vzniku škôd a nebola posúdená účinnosť týchto preventívnych opatrení a ich uplatňovanie, žalovaný uviedol, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých, žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3 ZoOPaK. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Žalovaný na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 ZoOPaK je oprávnené a že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Žalovaný za daných okolností dospel k záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, pričom ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle ZoOPaK. Správa CHKO Poľana v svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého do ľudských sídel. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečila adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov.
19. Žalovaný má zato, že v zmysle dostupných údajov je populácia medveďa hnedého na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov.
IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 2. Združenie domových samospráv, o.z..
20. Ďalší účastník 2. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky dňa 12.03.2018 s tým, že s podanou žalobou sa v plnom rozsahu stotožňuje a navrhuje súdu, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.
V. Administratívne konanie.
21. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.06.2017 doručil ďalší účastník Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča, žiadosť zo dňa 26.06.2017 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) ZoOPaK, za účelom usmrtenia (odstrelu) jedného jedinca medveďa hnedého, jedného v poľovnom revíri Slovenská Ľupča v období roka 2017. Povolenie výnimky žiadateľ odôvodnil opakovanými telefonickými urgenciami občanov obcí Slovenská Ľupča, Lučatín, Šalková, správcov a návštevníkov „Lodenice na Mlynčeku“ na viaceré nebezpečné strety a situácie v uvedených lokalitách. Rovnako chovatelia včiel, pestovatelia ovocných stromov a poľnohospodárskych plodín (kukurice, obilnín) upozorňujú na každoročné opakované výrazné straty, ktoré im spôsobujú viaceré jedince medveďa hnedého, ktoré sa koncentrujú v týchto lokalitách a prenikajú aj do intravilánov obcí.
22. Listom zo dňa 05.07.2017, doručeným žalovanému dňa 10.07.2017, oznámilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 310 svoju účasť v predmetnom konaní.
23. Elektronickým podaním zo dňa 09.07.2017, sa do predmetného konania ako účastník konania prihlásilo Združenie domových samospráv, o.z., Námestie SNP 13, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava.
24. Žalovaný listom č. 6651/2017-6.3 zo dňa 03.07.2017 požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o stanovisko k žiadosti o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého.
25. ŠOP SR listom č. ŠOPSR/1132-003/2017 zo dňa 07.08.2017 zaslala žalovanému formulár vypracovaný Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana (ďalej len „Správa CHKO Poľana") a súčasne v svojom stanovisku uviedla, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Slovenská Ľupča. ŠOP SR v stanovisku uviedla, že posúdila vplyv povolenia výnimky aj z hľadiska dopadu na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKÚEV0199 Plavno, SKUEV0246 Šupín, SKUEV1303 Alúvium Hrona, SKUEV0062 Príboj) a že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách kde navrhuje usmrtenie. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo UEV.
26. Žalovaný listom č. 6651/2017-6.3 zo dňa 11.08.2017 v zmysle § 33 ods. 2 SP oboznámilo účastníkov konania, že v predmetnom konaní bolo ukončené zisťovanie stavu veci, obstarávanie podkladov a poučilo účastníkov o práve oboznámiť sa s podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
27. Žiadateľ t.j. ďalší účastník 1. a ZDS ako ďalší účastník 2. sa k podkladom na vydanie rozhodnutia v stanovenej lehote nevyjadrili.
28. Žalobca sa listom zo dňa 16.08.2017, doručeným žalovanému dňa 21.08.2017, vyjadril s tým, že s povolením výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého nesúhlasí. Uviedol, že v danej lokalite sa nevykonávajú preventívne opatrenia, pričom tieto sú jediným dlhodobým a reálne pôsobiacim opatrením zamedzujúcim vzniku konfliktných situácií.
29. Následne žalovaný pod Číslom: 6651/2017-6.3 zo dňa 22.08.2017, vydal rozhodnutie špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia.
30. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13.09.2017 rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 8495/2017-9.2 (48/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017, zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
VI. Právne posúdenie žaloby.
31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
35. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ ZoOPaK“) na, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
36. Podľa § 2 ods. 1 ZoOPaK, ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
37. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) ZoOPaK, na účely tohto zákona sa považuje za druh aj poddruh alebo nižšia taxonomická jednotka rastlín alebo živočíchov.
38. Podľa § 3 ods. 1 ZoOPaK, každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.
39. Podľa § 4 ods. 1 ZoOPaK, každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.
40. Podľa § 4 ods. 2 ZoOPaK, ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
41. Podľa § 4 ods. 3 ZoOPaK, zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy 17) alebo tretia časť tohto zákona.
42. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) ZoOPaK, chráneného živočícha je zakázané b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
43. Podľa § 40 ods. 2 ZoOPaK, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
44. Podľa § 40 ods. 3 písm. b) a písm. c) ZoOPaK, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.
45. Podľa § 65 ods. 1 písm. h) ZoOPaK, ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide druhy podľa § 40.
46. Podľa § 65a ods. 1 ZoOPaK, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
47. Podľa § 65a ods. 2 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability.
48. Podľa § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.
49. Podľa § 103 ods. 6) ZoOPaK, orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí.
50. Podľa čl. 16 ods. 1 Smernice rady 92/43/EHS z 21. 05.1992, za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov, b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku,
c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín, e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
VII. Závery správneho súdu.
51. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 8495/2017-9.2 (48/2017- rozkl.) zo dňa 10.11.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Číslo: 6651/2017-6.3 zo dňa 22.08.2017, v zmysle ktorých bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) ZoOPaK ktorou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovom revíri Slovenská Ľupča, držať ho a prepravovať.
52. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
53. Správny súd poukazuje na to, že tunajší súd vo veci toho istého žalobcu, vo veci totožného predmetu konania už rozhodol rozsudkom sp.zn. 6S/17/2018 zo dňa 10.11.2022 vo veci proti inému rozhodnutiu žalovaného majúceho oporu v rovnakej skutkovej a právnej argumentácii, týkajúcej sa obsahovo takmer identických námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného, ktorý povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZoOPaK, spočívajúcu v povolení usmrtiť - odstreliť - jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovom revíri, držať ho a prepravovať. Na základe uvedeného, správny súd v prejednávanej veci využijúc ustanovenie §140 SSP v odôvodnení už len poukazuje na svoje citované skoršie rozhodnutie, ktorého obsah odôvodnenia je žalobcovi a rovnako aj žalovanému na základe jeho doručenia, známy.
54. Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o vydané povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZoOPaK v inom poľovnom revíri s iným počtom povolenia usmrtiť - odstreliť - jedinca medveďa hnedého, s iným popisom dôvodu žiadosti o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) ZoOPaK, nemá podľa názoru súdu charakter takej odlišnosti, v dôsledku ktorej by sa tieto správne súdne konania v podstatných okolnostiach odlišovali skutkovo či právne, v dôsledku čoho by ich nebolo možné posúdiť ako konania s totožným predmetom tak, ako má na mysli § 140 SSP. Správny súd preto z dôvodov totožných ako v rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 6S/17/2018 zo dňa 10.11.2022, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP zrušil, nakoľko trpia rovnakými vadami. Nakoľko sa jedná o meritórne preskúmavanie veci bez ohľadu na to, že povolená výnimka - odstrel dvoch kusov medveďa hnedého, bola v rámci stanovenej lehoty realizovaná, nebolo dôvodné vracať vec na ďalšie konanie správnemu orgánu a preto je postačujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí.
VIII. Trovy konania.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu bol tento nárok priznaný v plnom rozsahu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalším účastníkom konania Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča a Združenie domových samospráv, o.z. súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pre taký postup neboli splnené zákonné podmienky (§ 169 SSP).
56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).