Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7P/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Jana KESELICOVÁ, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov V. Q., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX a K. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. 7, XXX XX K., P. republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. L. maloletého O. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky V. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

II. Q. K. N., nar. X.X.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu mal. O. N., nar. XX.X.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2015 do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého sa návrhom podaným dňa 1.4.2015 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. N., nar. XX.X.XXXX.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 22.7.2010 sa navrhovateľke narodil toho času maloletý O. N.. Podľa rodného listu maloletého je jeho otcom odporca. Ten svoje otcovstvo k maloletému priznáva. Navrhovateľka v roku 2007 začala s odporcom udržiavať vážnu známosť, z ktorej sa im narodil toho času O.. V súčasnej dobe navrhovateľka a odporca nezdieľajú spoločnú domácnosť, no odporca plní voči maloletému svoju vyživovaciu povinnosť. Doposiaľ však neboli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému - najmä vyživovacia povinnosť. Odporca maloletého O. nenavštevuje, avšak prejavuje o jeho osobu záujem (telefonicky, listami).

Predmetom konania bol návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému O. N., nar. XX.X.XXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2015 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu na čl. 3 spisu súd zistil, že odporca je otcom maloletého O. N., nar. XX.X.XXXX.

Z výsluchu matky súd zistil, že s odporcom sa poznali od roku 2007 a z ich vzťahu sa narodil maloletý. Od roku 2011 nebýva s odporcom v spoločnej domácnosti a aj s maloletým býva u svojich rodičov v I.. Navrhovateľka je momentálne v hmotnej núdzi, poberá dávku vo výške 117,- eur, preto podala tento návrh. Maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, pretože je doma s matkou. Otec sa o dieťa zaujíma a je s ním v telefonickom kontakte. Na výživu maloletého prispieva nepravidelne po dohode s matkou. K majetkovým a príjmovým pomerom odporcu sa navrhovateľka nevedela vyjadriť, poukázala na to, že vie o nejakých splátkach a o tom, že platí za byt.

Kolízna opatrovníčka navrhla vo veci rozhodnúť, keďže nie je pochýb o tom, že matka sa o dieťa riadne stará a pokiaľ ide o výživné, žiadala minimálne zákonné výživné.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 O.s.p. Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb / jedlo, ošatenie , obuv, atď./, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa / vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, a pod./. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Súd určuje začiatok plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča ku dňu, kedy výživné prestal plniť alebo plnil v nedostatočnom rozsahu, pričom musí prihliadnuť na to, ako tento rodič dobrovoľne prispieval na výživu maloletého. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom súd nie je viazaný návrhom.

Súd o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku..

Súd upravil výkon rodičovských práv a povinností tak, že zveril maloletého O. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky V. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a otca K. N., nar. X.X.XXXX zaviazal prispievať na výživu mal. O. N., nar. XX.X.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2015 do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka sa riadne, osobne o maloletého stará, pričom otec prejavuje telefonicky záujem o dieťa a vyživovaciu povinnosť si plní po dohode s matkou. Vzhľadom na tú skutočnosť, že doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., pretože vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola-

teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.

z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).