Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Pc-17-2022.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ul. B. XX/XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária BONA FIDE, s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 604/41, Beluša, proti synovi navrhovateľa : D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX/XX, C., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
4
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. A., nar. XX.XX.XXXX k synovi D. A., nar. XX.XX.XXXX naposledy určovanú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/29/2019-28 zo dňa 09.10.2019, a to s účinnosťou od 10.08.2022.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
3
1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2022 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k synovi od 10.08.2022, vzhľadom na skutočnosť, že syn od 27.03.2019 do 08.06.2022 navštevoval dennou formou Strednú odbornú školu technickú v E. F. G., na ktorej štúdium ukončil maturitnou skúškou. O zrušení vyživovacej povinnosti navrhol rozhodnúť od 10.08.2022, čo je deň, kedy syn navrhovateľa získal živnostenské oprávnenie.
2. Syn navrhovateľa sa na výzvu súdu, ktorú mal spolu s návrhom doručenú dňa 10.10.2022, nevyjadril.
3. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 24.11.2022, na ktoré sa dostavil navrhovateľ a jeho právny zástupca, ktorí na podanom návrhu zotrvali v celom rozsahu. Nedostavil sa syn navrhovateľa, ktorý bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 09.11.2022, pričom elektronickým podaním zo dňa 18.11.2022 sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu , že pracuje v zahraničí a doplnil, že súhlasí so zrušením výživného.
4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/29/2019-28 zo dňa 09.10.2019 právoplatného dňa 23.10.2019 súd zistil, že týmto rozsudkom bola okrem iného schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu vtedy ešte maloletého syna sumou 140,- eur mesačne. Ide o poslednú úpravu výživného otca k synovi.
6. Z predloženého potvrdenia Strednej odbornej školy technickej v Dubnici nad Váhom zo dňa 30.09.2022 vyplýva, že syn navrhovateľa bol žiakom dennej formy štúdia od 27.03.2019 do 08.06.2022, kedy úspešne zmaturoval. Predložené bolo osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané dňa 10.08.2022 synovi navrhovateľa Okresným úradom Trenčín, odborom živnostenského podnikania, v zmysle ktorého získal syn oprávnenie na výkon živnosti v predmetoch: Prípravné práce k realizácii stavby a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX vyplýva, že oprávnenie syna navrhovateľa na výkon živnosti v zapísaných predmetoch podnikania stále trvá.
7. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
9. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla, spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu si vhodného zamestnania. Pokiaľ ide o syna navrhovateľa, tento ukončením stredoškolského štúdia zložením maturitnej skúšky a zaradením sa do pracovného procesu prejavil vôľu viac nepokračovať v príprave na budúce povolanie. Je plne pracovne spôsobilý bez zdravotných kontraindikácii, a preto niet dôvodu konštatovať, že by nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že syn navrhovateľa sa po ukončení štúdia ďalej už nepripravuje na budúce povolanie na ďalšom stupni štúdia. Po ukončení štúdia získal osvedčenie o živnostenskom oprávnení a pracuje v zahraničí, čo tiež svedčí o tom, že je schopný si svojou vlastnou prácou zabezpečovať sám svoju obživu, v čom mu nebránia žiadne výnimočné okolnosti, ako je zhoršený zdravotný stav a pod. Podstatné je pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti len to, či je objektívne schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Táto podmienka u syna navrhovateľa je naplnená v celom
rozsahu, nakoľko ukončil prípravu na budúce povolanie, v ďalšom štúdiu aktuálne nepokračuje, nemá žiadne zdravotné postihnutie či ochorenie, ktoré by mu bránilo nájsť si zodpovedajúce zamestnanie. Syn navrhovateľa s návrhom súhlasil v celom rozsahu, čím tiež potvrdil, že nie je viac výživou odkázaný na prispievanie od neho. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení tak súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k synovi. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a konštatujúc splnenie podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti návrhu vyhovel. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 10.08.2022 tak, ako bolo navrhované, pričom k ukončeniu prípravy na budúce povolanie syna došlo už v skoršom období (ukončenie už dňa 08.06.2022). Súd ale návrh prekročiť nemohol. Ku dňu 10.08.2022 sa syn už na budúce povolanie nepripravoval a už v tom čase mal schopnosť sa sám živiť aj na podklade živnostenského oprávnenia. K zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je pritom treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od času, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.
10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
3
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.