Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-53-2022.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/53/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: I. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX B., vedenej u súdneho exekútora I.. W. L., Exekútorský úrad so sídlom Y. XX/A, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.020,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.03.2022 č.k. 2Er/390/2010-50 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom exekučného konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozhodol nasledovne: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi I.. W. L. trovy exekúcie vo výške 56,15 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III. Vylúčenému súdnemu exekútorovi I.. O. T.,G.. trovy exekúcie n e p r i z n á v a. IV. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo okrem iného k zmene a doplneniu zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa ods. 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa ods. 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
5. Podľa ustanovenia § 243 f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa ods. 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa prizná nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie aj v prípade, že došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia poukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
9. Oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu, že ide o návrh na podklade rozhodnutia, ktorým sa prizná nárok zo zmenky proti fyzickej osobe. Má preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a musia byť pripojené dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Z toho vyplýva, že oprávnený ich musí výslovne uviesť a musí k ním pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú.
10. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd rozhodne o pokračovaní exekúcie. Ako dôvod uviedol, že zastavením exekúcie došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď sa nesprávne aplikovalo ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku na už prebiehajúcu exekúciu, v ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku 2009 na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Jedným z osobitných znakov konania pred rozhodcovským súdom bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Umožňoval tak vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do zákonného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.
12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej prebiehajúce exekučné konanie sa začalo pred 01. aprílom 2017, a preto sa muselo za predpokladu ak v § 243i až § 243k nebolo ustanovené inak, dokončiť podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, čo nepochybne vyplýva z ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku ukladalo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku ukladalo oprávnenému v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. K návrhu na vykonanie exekúcie sa museli pripojiť dôkazy tieto skutočnosti osvedčujúce. V prípade doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, povinnosťou súdu bolo skúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
15. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, ukladalo súdu povinnosť zastaviť exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo zo zákonom.
16. V priebehu konania oprávnený nepreukázal dôvod, pre ktorý by nemala byť zastavená exekúcia podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak v súlade s týmto ustanovením exekúciu zastavil.
17. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie voči oprávnenému. O trovách exekúcie v odvolacom konaní rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže oprávnený nebol úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že účastníkom exekučného konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zároveň nepriznal trovy exekúcie vylúčenému súdnemu exekútorovi I. O. T. a povinnému.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).