Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, zastúpeného R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX P., proti žalovaným: 1) C.. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom, V. - E., K. XXXXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 744 775, 2) DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36 764 281, 3) L.. P.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. X., D. XXX/XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Lenkou Bartoš Almašiovou, Radlinského 20, Spišská Nová Ves, IČO: 50 489 691, v konaní o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -232 zo dňa 01.03.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1., 2. a 3. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. III. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. IV. Žalovaný v 3. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2021 žiadal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorá bola osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 1777/2019, NZ 31435/2019, NCR/s 32181/2019, zo dňa 30.09.2019, vyhotovenou notárom U.. X. M., M. XX, M., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako byt v bytovom dome č. súp. XXXX/XX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, je neplatná. Žalobca uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov viacerých závažných porušení ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách ako aj . Podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. , pretože dražba predmetnej nehnuteľnosti sa konala v Prešove napriek tomu, že predmet dražby sa nachádza v Poprade, čím sa mu cielene znemožnilo zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu cestovného. Taktiež sa domnieva, že takto zvolené miesto dražby obmedzovalo potenciálnych účastníkov zúčastniť sa na jej priebehu a navyše sa umelo a účelovo navyšovali náklady na dražbu, ktoré má znášať žalobca. Namietol tiež hodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 131/2019 zo dňa 08.07.2019 vypracovaným znalcom C.. U. X., ktorým bola cena predmetu dražby

stanovená na sumu 63.400,- eur, pretože táto suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Cena obdobných nehnuteľností sa v danom čase pohybovala v rozmedzí 75.000,- eur až 83.000,- eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili, namietali prípustnosť žaloby z dôvodu zmeškanej prekluzívnej lehoty, argumentujúc taktiež tým, že dôvody, ktoré žalobca uviedol, nie sú skutočnosťami, ktoré by spochybňovali zákonnosť dražby. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.09.2019 sa uskutočnila dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX/XX v P. na ulici K., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. P.. Ohodnotenie predmetu dražby bolo uskutočnené znaleckým posudkom č. 131/2019 zo dňa 08.07.2019 vypracovaným znalcom C.. U. X., všeobecná hodnota bytu bola stanovená na sumu 63.383,09 eura, najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 63.400,- eur a príklep bol udelený vydražiteľovi - žalovanému v 3. rade, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 71.200,- eur. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dražby už podaním žaloby zo dňa 07.10.2019 v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , v uvedenej veci však bolo konanie zastavené, pričom uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 06.02.2020. Dňa 07.02.2020 žalobca opätovne podal žalobu o určenie neplatnosti dražby v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. a aj toto konanie bolo právoplatne zastavené. Posudzujúc zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k dôvodu pre zamietnutie žaloby pre uplynutie lehoty troch mesiacov v zmysle o dobrovoľných dražbách. V tomto zákonnom ustanovení je upravená lehota troch mesiacov na podanie žaloby o neplatnosť dražby, ktorá začína plynúť odo dňa príklepu. Uplynutím lehoty právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká. V prejednávanej veci sa dražba uskutočnila 30.09.2012, lehota na podanie žaloby uplynula 30.12.2012, na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal prvýkrát žalobu o určenie neplatnosti dražby 07.10.2019 v konaní vedenom pod sp.zn. , konanie však bolo z dôvodov na strane žalobcu zastavené. Lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby je trojmesačná, nemožno ju predĺžiť, pokiaľ žalobca nepokračoval riadne v pôvodnom konaní o neplatnosť dražby, ďalšie žaloby podal zjavne po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty keď jeho právo na podanie žaloby zaniklo. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že nebolo zo strany žalobu tvrdené ani nebolo preukázané, že by prebehlo konanie, v ktorom by bolo konštatované spáchanie trestného činu v súvislosti s dražbou, predmetom ktorej bol byt, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia o dobrovoľných dražbách - , , , . Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením vychádzajúc z úspechu žalovaných vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že nie je možné súhlasiť s tým, že nesplnil povinnosť podať na Okresnom súde Poprad určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu existujú všetky skutočnosti o tom, že je v práve. Podľa žalobcu súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na Okresnom súde Poprad bola 07.10.2019 podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v nej boli uvedené všetky skutočnosti prečo by dražba nemala byť platná. Nie je možné súhlasiť s námietkami o preklúzii práva na podanie žaloby o neplatnosť dražby, podaný bol tiež návrh na vydanie predbežného opatrenia a to dňa 07.10.2017. Nie je možné uviesť, že bol nečinný ako to uvádza Okresný súd Poprad, po výzve súdu prvej inštancie na zaplatenie súdneho poplatku bola podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, o čom je v spise záznam. V januári 2020 pri osobnej návšteve vyššieho súdneho úradníka L. Z. V. malo byť oznámené, že je potrebné v lehote podať novú žalobu o neplatnosť dražby, malo byť poskytnuté ubezpečenie, že bude tým platiť lehota troch mesiacov, lebo návrh bol podaný 07.10.2019. Vyšší súdny úradník ho uviedol do omylu. Ďalší návrh na určenie neplatnosti dražby bol podaný na súde v Poprade 07.02.2020 kde začal celý proces od začiatku, opäť bol podaný návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov súdom. V konaní vedenom pod sp.zn. nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, iba v uznesení súdu bolo napísané, že žalobca má z čoho zaplatiť keď môže platiť synovi drahý hokej. Súdne konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Tretí návrh bol podaný 15.07.2021 o neplatnosť dobrovoľnej dražby, zaplatený bol aj súdny poplatok 99,50 eura kolkom. Uvedené svedčí o neexistencii prieťahov zo strany žalobcu. Dôvody pre neplatnosť dražby sú dané, tak ako vyplývajú zo žaloby. Argumenty žalovaných voči žalobe nie sú správne. Okresný súd Poprad mal

dostatok dôkazov na preukázanie splnenia podmienok pre určenie neplatnosti dražby. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalobca v prvom konaní o žalobe na určenie neplatnosti dražby, ktoré bolo vedené pod sp.zn. v konaní nepokračoval riadne a konanie bolo právoplatne zastavené. Žalobca sa v prebiehajúcom konaní domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila 30.09.2019, ktorej predmetom bola dražba nehnuteľnosti. Príklep bol licitátorom udelený 30.09.2019. Lehota na podanie žaloby uplynula 30.12.2019, doručená bola 15.07.2021, čiže viac ako 18 mesiacov po uplynutí lehoty pre jej podanie. Žalovaný v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému v 1. rade priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie sú splnené podmienky na to, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený a aby žalobe bolo vyhovené. Žaloba je neprípustná z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty a súčasne je nedôvodná, pretože neexistujú žiadne skutočnosti spochybňujúce , poukázal na to, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. . V zmysle tohto rozsudku nie je dané oprávnenie súdu rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pri dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku, vyvodil správny právny názor. Žalovaný v 2. rade preto žiadal, aby súd odvolanie zamietol a rozhodol o tom, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že súd postupoval v súlade so o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého prihliadol na prekluzívnu lehotu, ktorá priamo vyplýva z ustanovenia . Vykonal tiež dokazovanie v súlade s a dospel k správnym skutkovým zisteniam a po právnej stránke správne právne vec posúdil a správne rozhodol tak, že žalobu zamietol.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. Má za to, že má nárok na spravodlivý odvolací proces, zaplatil aj poplatok za odvolanie; žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniam zopakovali obsah vyjadrení k odvolaniu žalobcu a na tieto poukázali.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd “) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov vyplývajúcich z odvolania, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.11.2022 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

8. Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na komplexe tvrdení o pochybení procesu dražby jeho bytu a argumentoch, ktoré mali vyvrátiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o uplynutí lehoty, v ktorej sa mohol domáhať neplatnosti dražby.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci, a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, stručné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Zistené skutočnosti správne v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a preto k odvolacím dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

10. Podľa veta prvá a druhá o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

11. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, zákonodarca možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby časovo vymedzil lehotou troch mesiacov odo dňa príklepu, pričom dôsledkom jej márneho uplynutia právo na určenie neplatnosti dražby zaniká. Zmyslom právneho inštitútu lehoty je vo všeobecnosti časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch. Platí pritom zásada, že práva patria len bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“), t.j. tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a uplatňujú ich včas a predvídavo. Zákonodarca upravil lehotu, ktorej je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby ako lehotu prekluzívnu, o čom svedčí pojem „zaniká“. Zo samotného pojmu preklúzia vyplýva, že je nutné k nej prihliadať z úradnej povinnosti pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci. Preklúzia bez ďalšieho nastáva keď uplynie určitý, právnym predpisom presne stanovený čas a zároveň oprávnený subjekt v zákone vymedzenej dobe stanoveným právnym spôsobom svoje právo nevykoná. Prekluzívna doba na rozdiel od doby premlčacej sa neprerušuje v prípade ak oprávnený subjekt uplatní svoj nárok na súde v danej prekluzívnej dobe a konanie je neskôr zastavené, t.j. nie je ukončené meritórnym vyriešením veci.

12. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 30.09.2019 podaním žaloby na súd 07.10.2019, konanie bolo vedené pod sp.zn. , bolo však právoplatne zastavené 06.02.2020. Z uvedeného vyplýva, že pri zastavení konania prekluzívna doba, keďže nedošlo k meritórnemu vyriešeniu veci v konaní , vo svojom behu pokračovala ďalej bez ohľadu na to, že na súde bolo vedené konanie pod sp.zn. a uplynula, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, uplynutím trojmesačnej prekluzívnej doby odo dňa príklepu na dražbe. Je tak zrejmé, že súdu prvej inštancie nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť. Zo skutkových tvrdení žalobcu pritom nevyplynulo, že by dôvody neplatnosti dražby mali súvisieť so spáchaním trestného činu.

13. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, pričom pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z toho, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s , podľa . Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.