Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29P-56-2024.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/56/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. D. XXX/X a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok č.k. 28P/107/2017 -24 zo dňa 16.05.2018 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. B. zo sumy 30,00 Eur na sumu 60,00 Eur, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.03.2024 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 06.03.2024 do 30.06.2024 vo výške 115,00 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 06.03.2024, žiadala o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa B., a to zo sumy 30,00 Eur na sumu 60,00 Eur od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa jej bolo zverené do osobnej starostlivosti a výživné bolo určené v roku 2018. Doteraz určené výživné už však nepostačuje na krytie potrieb maloletého dieťaťa, ktorá začala navštevovať základnú školu a potrebuje učebné pomôcky, ošatenie, obuv a ďalšie veci. Otec platí len výživné 30,00 Eur raz za 3 mesiace a dlžné výživné posiela po 5,00 Eur.
2. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil so zvýšením výživného, v súlade s návrhom. Súd teda konal v jeho neprítomnosti.
3. Opatrovník žiadal zvýšiť výživné v súlade s návrhom.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 28P/107/2017, vyjadrením matky pred vyšším súdnym úradníkom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloleté dieťa pochádza z družského pomeru rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Prvá úprava pomerov k dieťaťu bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28P/107/2017 -24 zo dňa 16.05.2018. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné 30,00 Eur mesačne, od 01.09.2017 do budúcna. V tom čase bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracoval brigádnicky, zarobil asi XX,XX Eur na deň. Býval s priateľkou, s ktorou mali spolu ročné dieťa a čakali ďalšie dieťa. Platili elektrinu 60,00 Eur. Jeho partnerka mala ďalšie
2 deti z predchádzajúceho vzťahu. Vtedy otec súhlasil s platením výživného 30,00 Eur aj spolu so splátkou dlžného výživného 5,00 Eur. Matka poberala rodičovský príspevok, bola na materskej dovolenke s maloletou, ktorá mala v danom období 2 roky. V súčasnosti je matka naďalej na materskej dovolenke, ale s dcérou H., nar. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok a prídavky na 7 detí, ktoré má vo svojej starostlivosti. Maloletá B. navštevuje základnú školu, matka jej hradí všetky potrebné veci. Matka žije v A. E. D.. A. aj príspevok na opatrovanie, aktuálne vo výške XXX,XX Eur. Rodina býva v 2 izbovom murovanom dome, kde žije spolu s matkou aj matkin manžel a 7 maloletých detí. Domácnosť je udržiavaná na požadovanej úrovni.
6. Otec maloletej žije v súčasnosti s novou partnerkou a ich šiestimi deťmi a matkou jeho partnerky v 2 izbovom drevenom obydlí. Je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur, podstupuje 3 krát do týždňa dialýzu, má ďalšie zdravotné problémy, o ktorých však doklad nepredložil. Výživné na maloletú uhrádza nepravidelne. S maloletou sa nestretáva, naposledy ju videl, keď mala 8 mesiacov. Neprispieva ani nad rámec bežného výživného, nekontaktuje ju ani telefonicky.
7. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. V predmetnom konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, maloletá nastúpila na základnú školu, matke pribudla ďalšie vyživovacia povinnosť, podobne aj otcovi. Otec má čiastočný invalidný dôchodok, o maloletú absolútne nejaví záujem, doteraz určené výživné neplatí riadne a kompletnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec so zvýšením výživného súhlasil. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že návrh matky je dôvodný. Výživného v matkou navrhovanej sume je zodpovedajúce možnostiam otca ako aj potrebám maloletej. Otec si môže finančné
prostriedky, ktoré vyšli aj z dlžného výživného zabezpečiť brigádnickou činnosťou, prípadne zamestnať sa na základe dohody o vykonaní práce, alebo v pracovnom pomere, ktorý by zodpovedal jeho zdravotnému stavu. Súd teda návrhu vyhovel.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)