Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/1151/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: C. P., bytom K. č. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou Renátou Nagyovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, o zaplatenie 475,46 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. augusta 2014 č.k. -88 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 240,46 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 26. 08. 2011 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami , , , , o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, , , , , , , , , ( v znení neskorších predpisov) a konštatovaním, že dôkazné bremeno spočívalo na navrhovateľovi, ktorého povinnosťou bolo súdu preukázať, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho konania odporkyne, nakoľko účastníci konania sa na cene mobilného telefónu v sume 1 a 9 eur dohodli. Táto dohodnutá cena je pre oboch účastníkov dohody záväzná a nie je možné ju meniť jednostranným úkonom ani jedného z nich. Ďalej dôvodil, že rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou mobilných telefónov je výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania ohľadne kúpnej ceny a nie protiprávneho úkonu odporkyne, navyše k protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa ani nedošlo. Keďže nemal súd za preukázané vyššie uvedené podmienky zodpovednosti odporkyne za škodu, návrh na uhradenie škody spolu s úrokom z omeškania ako neopodstatnený nárok zamietol. Suma 240,46 eura, na zaplatenie ktorej súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu, predstavuje nedoplatok na službách poskytnutých navrhovateľom odporkyni. O náhrade trov konania rozhodol podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) s tým, že vzhľadom na približne polovičný úspech navrhovateľa, súd podľa tohto ustanovenia rozhodol, že žiaden z účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že vedľajší účastník na strane odporkyne v konaní namietal porušenie práv spotrebiteľa a to v časti samostatne žalovateľného nároku navrhovateľa na náhradu škody, a preto vzhľadom na procesný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporkyne mu mal súd priznať náhradu trov konania. Vytkol súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť, akými právnymi úvahami a následne zákonnými ustanoveniami sa prvostupňový súd riadil, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal trovy konania, čo absentuje aj v samotnom výroku rozsudku. Z týchto dôvodov považuje rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čím súd odňal účastníkovi konania právo konať pred súdom spočívajúce v možnosti podať vo veci kvalifikovane odôvodnené odvolanie.

Navrhovateľ, ani opatrovník ustanovený odporkyni, sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa , zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je takto len vedľajším účastníkom na strane odporkyne napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa jednak nesprávne právne posúdenie veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tiež i zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti náhrady trov konania, ako i vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v -g/ (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Pri rozhodovaní o odvolaní, odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní účastník nemôže v zmysle ust. uviesť a namietať konkrétny nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.

Rozhodujúc o odvolaní vedľajšieho účastníka (odvolateľa) v tejto veci, v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka preskúmateľný z nedostatku dôvodov, keďže výrok o náhrade trov konania nie je v zmysle s poukazom na ustanovenie , ako aj príslušného ustanovenia , v napadnutom rozsudku vôbec odôvodnený. V tomto smere len konštatovanie, že účastníci, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporkyne mali približne polovičný úspech, a preto súd žiadnemu nepriznal náhradu trov konania, je úplne nepostačujúce, nakoľko v súdnom rozhodnutí musí byť náležite zhodnotené, prečo o náhrade trov konania rozhodol tak, ako uviedol vo výroku napadnutého rozsudku, z akého dôvodu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal náhradu trov konania, či úkony vynaložené vedľajším účastníkom boli v danej veci účelné a na prospech odporkyne, na strane ktorej v danej veci vystupoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia tak má za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, čím bola odvolateľovi odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním. Súd prvého stupňa v tomto svojom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré rozhodol podľa vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvého stupňa v zmysle uvedených záverov nepostupoval, odvolací súd nemal dostatok dôkazov a možností preskúmať napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa, preto podľa , rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie i náležite zdôvodní v intenciách a zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.