Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-26-2015.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/26/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie 1.254,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 10. marca 2014 pod č. k. 9Er/1122/2009-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal na samostatné uznesenie po právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok); § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ); § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a Prílohou ods. 1 písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vybranou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj zisteným skutkovým stavom. Dňa 21. 12. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie voči povinnej, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach zo dňa 25. 09. 2009 sp. zn. EP 71984/09. Zistil tiež, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzavretá zmluva o úvere č. 0013661609 zo dňa 27. 06. 2006, kde súčasťou Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“) je v čl. XI rozhodcovská doložka. Na základe uvedeného mal za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi bolo nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dospel pritom k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli aj Obchodné podmienky. Mohla zmluvu prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedených skutočnosti vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa priečila
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporoval dobrým mravom, čím boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 odsek 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Uviedol, že súdom prvého stupňa nesprávna interpretácia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vychádza z nesprávneho výkladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP mal za to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Podľa jeho názoru, zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril v tom zmysle, že nie je kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania a k obsahu odvolania oprávneného nemôže zaujať stanovisko.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považovala za vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou bola Zmluva o úvere zo dňa 27. 06. 2006, ktorej súčasťou boli i
Obchodné podmienky. Podľa článku XI bod 59 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.
I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Naviac už samotná forma, v akej sú podmienky zmluvy a obchodné podmienky napísané, nielenže sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa zdôrazňuje, že v súvislosti s tvrdením oprávneného v odvolaní, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, že povinnosťou súdu v každom štádiu vedenia exekúcie je prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z., v spojení s § 159 OSP. Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu prvého stupňa sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.