Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-107-2014.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/107/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: TT - KOMFORT, s.r.o., IČO: 36 277 215, Františkánska 16, Trnava, proti odporkyni: T. S., M.. X.X.XXXX, E. Y.. Y. XX, A., A..Č.. M. B. XX, Q., o zaplatenie 313,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 313,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,68 eur od 2.5.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 18,50 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 331,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 313,68 eur od 28.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 18,50 eur.
Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa užívala byt č. XXX na Ul. Y. XX F. A., ktorý je vo vlastníctve mesta Trnava a v správe navrhovateľa. Byt bol pridelený bývalému manželovi odporkyne L. S. a to na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.4.1976, pričom nájom predmetného bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.2.2008. Odporkyňa užívala byt od 1.3.2008 bez platnej nájomnej zmluvy. Dňa 24.4.2013 odporkyňa byt odovzdala. Odporkyňa nezaplatila faktúru ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 24.4.2013 vo výške 313,68 eur. Odporkyňa bola písomne vyzvaná na úhradu dlhu upomienkou zo dňa 11.8.2014. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť, žiada aj príslušné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, keď pojednával v odporkyne v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa užívala v období od 1.3.2008 do 24.4.2013 bez platne uzavretej nájomnej zmluvy byt č. XXX M. E. Y. XX F. A., ktorý bol vo vlastníctve mesta Trnava a v správe navrhovateľa. Vyúčtovaním
skutočných nákladov na služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 24.4.2013 bol zistený nedoplatok vo výške 313,68 eur. Vyúčtovacia faktúra bola odporkyni zaslaná, avšak túto neprevzala.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Za základnú úrokovú sadzbu ECB sa považuje sadzba hlavné refinančné operácie, ktorá
dňa 2.5.2015 predstavovala 0,05%.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že Mesto Trnava bolo vlastníkom bytového domu na ulici Y. XX F. A., a teda aj vlastníkom bytu č. XXX, ktorý sa v ňom nachádzal, pričom správu bytového domu vykonával navrhovateľ, s poukazom na čo je v spore aktívne legitimovaným. Medzi navrhovateľom a odporkyňou nebola ohľadom užívania bytu uzavretá nájomná ani iná zmluva, teda odporkyňa užívala byt (nielen) v období od 1.1.2013 do 24.4.2013 bez právneho dôvodu. Užívaním predmetného bytu bez toho, aby bola medzi účastníkmi uzavretá nájomná alebo iná zmluva, získala odporkyňa bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej veci tak ide o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu s tým, že plnenie, ktorým došlo k presunu hodnoty z majetkovej sféry navrhovateľa do sféry odporkyne, spočívalo v užívaní predmetného bytu a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči odporkyni, keď navrhovateľ nebol k odporkyni v žiadnom právnom vzťahu, a rovnako nekonal za iného. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporkyňou na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť odporkyne vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, pretože odporkyňa užívala v období od 1.1.2013 do 24.4.2013 predmetný byt, ktorého správcom bol navrhovateľ, a to bez uzavretej nájomnej alebo inej zmluvy, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej strane pri užívaní služieb spojených s užívaním bytu.
Podľa R53/2000 (analogicky): Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 313,68 eur vyhovel, keďže považoval uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný, vychádzajúc tak zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda zaviazal odporkyňu k úhrade žalovanej sumy vo výške 313,68 eur. Keďže odporkyňa užívala byt bez právneho titulu, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie (neplatením za služby spojené s užívaním bytu), ktoré je povinná vydať navrhovateľovi. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok odporkyne sa nezmenšil, k čomu by prišlo, keby za služby riadne platili.
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičným princípom, musí mať neunesenie dôkazného bremena, na preukázanie rozhodujúcich skutočností, za následok procesný neúspech toho účastníka, na koho strane problém s unesením dôkazného bremena nastal. Ak v prejednávanej veci navrhovateľ žiadnym spôsobom nevedel preukázať, že odporkyni bolo doručené vyúčtovanie za obdobie 1.1.2013 do 24.4.2013 s nedoplatkom vo výške 313,68 eur so splatnosťou do 30.6.2014, bolo treba mať za to, že návrh v uplatnenej časti úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 313,68 eur od 28.8.2014 do zaplatenia nebolo možné vyhovieť, a preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, keď za doručenie považoval doručenie návrhu spolu s prílohami odporkyni dňa 21.4.2015 (pričom odporkyňa mala plniť do 10 dní od doručenia podľa upomienky zo dňa 11.8.2014) a preto priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne až od 2.5.2015 (odporkyňa mala plniť do 1.5.2015) do zaplatenia.
Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci čiastočne úspešnému navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, v ktorej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, priznal navrhovateľovi iné trovy konania za súdny poplatok za návrh v sume 18,50 eur a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.