Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/122/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: SOLVEX s.r.o., Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728, zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: GLOBTOUR GROUP a.s., Panská 12, 811 01 Bratislava, IČO: 35 894 172, zast. Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o zaplatenie 5.645,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -320 zo dňa 21.7.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -320 zo dňa 21.7.2020 v časti I. výroku p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -320 zo dňa 21.7.2020 v časti II. výroku m e n í tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 96,14 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25.04.2009 do zaplatenia, a to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , čl. 15, , veta prvá, , , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“), Nariadenia vlády SR č. , ako aj ustanovení Zmluvy o garantovanom zabezpečení leteckej charterovej dopravy č. 09/2008 uzavretej dňa 02.02.2008 (ďalej aj „Zmluva“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.03.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5.645,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.645,09 Eur od 25.04.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi a žalobca uhradil žalovanému prostredníctvom zálohových platieb sumu, ktorá zahŕňala vyššie sumy palivových príplatkov, než aké boli žalobcovi potvrdené zo strany žalovaného, a to navyše celkovo vo výške 5.535,75 Eur (166.770,09 Sk). Žalovaný zároveň vyúčtoval žalobcovi navyše na letiskových a bezpečnostných poplatkoch na faktúrach sumu spolu 109,13 Eur (3.288,46 Sk). Celkový preplatok žalobcu predstavuje sumu 5.645,09 Eur (170.064,05 Sk), pričom vyzval žalovaného na vrátenie preplatkov výzvou z 15.04.2009, doručená 17.04.2009, ktorú však žalovaný neuhradil.

Súd vydal 07.05.2012 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že údaje žalobcu nie sú v súlade s evidenciou žalovaného. Neeviduje žalobcom vyčíslenú pohľadávku a ani nedisponuje listinnými dôkazmi, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe. S ohľadom na uvedené vznáša námietku premlčania nároku žalobcu. Žalovaný nárok žalobcu v celosti rozporuje, považuje ho za nepreukázaný a uplatnenie pohľadávky za neoprávnené. Žalovaný podaním z 25.11.2014 uviedol, že žalobca si preplatok uplatnil v nesprávnej sume, a to 5.568,94 Eur (166.770,09 Sk), preplatok podľa skutočného stavu bol 4.477,52 Eur (134.889,92 Sk), teda rozdiel je 1.058,23 Eur (31.880,17 Sk). Peňažný nárok žalovaného voči žalobcovi je spôsobilý na vzájomné započítanie, keď z dôvodu omeškania žalobcu ako objednávateľa vzniklo žalovanému právo na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr v sezóne 2008, a to v sume 2.831,47 Eur (85.300,99 Sk). Žalovaný mal za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len v časti, a to v sume 1.755,39 eur (žalovaná istina 5.645,09 Eur - rozdiel vo vyúčtovaní 1.058,23 Eur - poplatok z omeškania 2.831,47 Eur). Žalobca podaním z 24.05.2015 uviedol, že považuje preplatok vo výške 4.477,55 Eur zo strany žalovaného za uznaný, a preto by tento nemal byť predmetom dokazovania. K porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou uviedol, že žalovaný žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nepožiadal, splatnosť žalovaným tvrdenej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty nikdy nenastala, a preto ide o pohľadávku nesplatnú. Súd uznesením č.k. -181 zo dňa 25.09.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 109,16 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25.04.2009 do zaplatenia a nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 22.02.2008 uzavreli zmluvu o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 09/2008, predmetom ktorej bolo zabezpečenie leteckej charterovej dopravy žalovaným pre žalobcu prostredníctvom leteckej spoločnosti BULGARIAN CHARTER. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi ceny za zabezpečenú dopravu prostredníctvom zálohových faktúr, ktoré žalobca uhrádzal vo forme zálohových platieb; celkovo uhradil v období od júna 2008 do septembra 2008 sumu 132.383,08 Eur, z toho za charterové lety sumu 129.131,47 Eur a za provízny predaj 3.251,60 Eur. Celkový preplatok žalobcu, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou žalovanému a sumou, ktorú mal žalovaný vyúčtovať prestavuje sumu 5.645,09 Eur. Žalobca listom z 27.03.2009 reklamoval vystavené faktúry. Faktúry za letenky, daň za pasažiera a občerstvenie pasažiera v letnej turistickej sezóne 2008 nie sú predmetom dokazovania, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti preplatkov v sume 109,16 Eur späť podaním z 24.05.2015. Žalovaného obrana spočívala v tom, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len v časti, a to v sume 1.755,39 Eur (žalovaná istina 5.645,09 Eur - rozdiel vo vyúčtovaní 1.058,23 Eur - poplatok z omeškania 2.831,47 Eur), pričom sumu 4.477,55 Eur považuje za preukázanú. Na základe emailu žalovaného z 22.08.2008 žalobcovi vyplýva, že žalovaný uviedol palivové príplatky za celú sezónu nasledovne: a) KOŠICE - VARNA - KOŠICE - celkom do 01.09.2008 = 459 os. x. 9 Eur = 4.131,- Eur b) OSTRAVA - BURGAS - OSTRAVA - celkom do 01.09.2008 = 203 os. x. 10 Eur = 2.030,- Eur c) BRNO - BURGAS - BRNO - celkom do 01.09.2008 = 179 os. x. 10 Eur = 1.790,- Eur d) PRAHA - BURGAS - PRAHA - celkom do 01.09.2008 = 375 os. x. 14 Eur = 5.250,- Eur. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy, na základe ktorej žalovaný zabezpečoval leteckú charterovú dopravu pre žalobcu. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za palivový príplatok, ktoré žalobca uhradil. Sporným medzi stranami ostal preplatok žalobcu a nárok žalovaného na poplatok z omeškania vo výške 2.831,47 Eur, ktorý žalovaný žiadal započítať oproti nároku žalobcu. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu uznal vo výške 4.477,55 Eur, avšak na druhej strane si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr v sezóne 2008. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto súd zameral dokazovanie na nárok v časti istiny 1.058,38 Eur, ktorý žalovaný považoval za nepreukázaný. Keďže žalovaný sumu 4.477,55 Eur považuje za preukázanú, nakoľko ju uznal, súd v tejto časti tento nárok nepovažoval za sporný. V zmysle predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný žalobcovi emailom zo 22.08.2008 oznámil finálnu výšku palivových príplatkov na celú letnú turistickú sezónu 2008, pričom z predložených faktúr je zrejmé, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi vyššie sumy, a to v rozpore so zmluvou i emailom z 22.08.2008. Výška palivových príplatkov je nesporná, nakoľko ich aj sám žalovaný potvrdil, a to nasledovne

a) KOŠICE - VARNA - KOŠICE = 9,- Eur, žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur b) OSTRAVA - BURGAS - OSTRAVA = 10,- Eur, žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur c) BRNO - BURGAS - BRNO = 10,- Eur = žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur d) PRAHA - BURGAS - PRAHA = 14,- Eur = žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur. Žalovaný teda v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by výpočty palivových príplatkov za jednotlivé lety za turistickú sezónu 2008 boli nesprávne. Tvrdenia žalovaného nepreukazujú neopodstatnenosť žalobcovho nároku, pričom bolo preukázané, že celkový preplatok žalobcu je suma vo výške 5.535,93 Eur. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uviedol, že tá nie je dôvodná, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom, a teda premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa spravuje ustanoveniami , podľa ktorého je premlčacia doba 4 ročná. Strany sporu mali v Prílohe č. 2 zmluvy upravené ceny palivového príplatku, pričom mali byť uhrádzané podľa skutočného počtu prepravených cestujúcich na danom lete. Súd uviedol, že žalovaný rovnováhu postavenia účastníkov vo vzájomnom obchodnom styku porušil, keď najprv emailom z 22.08.2008 žiadal žalobcu o uhradenie palivových príplatkov podľa skutočnosti a následne mu faktúrami vyfakturoval vyššiu sumu palivových príplatkov, než akú od neho žiadal zaplatiť v emaile z 22.08.2008. Takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže prejavil vôľu zaplatiť palivové príplatky podľa skutočnosti, a preto nemôže požívať právnu ochranu. K námietke žalovaného, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba vo forme písomného dodatku k tejto zmluve, súd poukázal na zaužívané obchodné zvyklosti medzi stranami sporu, pričom zabezpečovateľ mal právo jednostranne zvýšiť dohodnutú cenu v prípade jej zvýšenia zo strany dopravcu, avšak absentovalo dojednanie v prípade zníženia dohodnutej ceny. Uvedená námietka žalovaného teda nepovažoval za dôvodnú. Ohľadom započítacieho úkonu žalovaného z 25.11.2014 súd poukázal na a . Keďže žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobcovi (napríklad ani len výzvami žalobcovi na zaplatenie poplatkov z omeškania po tom, ako sa žalovaný mal dostať do omeškania), započítanie žalovaného z 25.11.2014, ktorým započítal pohľadávku vo výške 2.831,47 Eur, predstavujúcu poplatok z omeškania za neskorú úhradu faktúr, nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako platný započítací úkon, vyvolávajúci zamýšľané právne následky. Započítací úkon voči žalobcovi (pohľadávka spočívajúca v poplatkoch z omeškania) žalovaný prvýkrát urobil podaním z 25.11.2014. Uvedené žalovaný vykonal 6 rokov potom ako malo dôjsť k omeškaniu žalobcu, pričom v čase tvrdeného omeškania žalovaný nevyužil svoje právo (nie nárok) vyplývajúce mu zo zmluvy a nežiadal od žalobcu úhradu žiadnych poplatkov z omeškania. Zmluva upravovala právo žalovaného účtovať poplatok z omeškania (čl. 3 ods. 9 Prílohy č. 2 Zmluvy), avšak nešlo o automatický zmluvný nárok, ktorý by vznikol bez jeho uplatnenia konkrétnym a preukázaným právnym úkonom, k čomu v tomto prípade zo strany žalovaného nedošlo, teda započítacia pohľadávka a ani jej splatnosť nemohli vzniknúť, resp. nastať. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle Nariadenia vlády SR č. aj úroky z omeškania, tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe. Súd tak dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25.04.2009, nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , , v spojení s tak, že žalobca, keďže bol úspešný, má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný akoukoľvek formou uznal žalobcom uplatňovaný nárok, na vysvetlenie predložil spôsob výpočtu skutočných nákladov, ktoré mal on sám so zabezpečením služieb pre žalobcu. Tieto skutočné náklady prevyšujú súdom priznaný nárok žalobcovi. Podotkol, že v lietadlách, v ktorých sedeli cestujúci žalobcu, boli aj ďalší cestujúci iných cestovných kancelárií, ktorí riadne a včas uhradili cenu za sprostredkované služby. Spôsob účtovania palivových príplatkov je zaužívanou obchodnou praxou a doposiaľ sa žalovaný nestretol s tým, aby mu iné cestovné kancelárie odmietali zaplatiť čo i len skutočné náklady, ktoré so zabezpečením služby žalovaný má. Žalobca sa sám vo svojich vyjadreniach odvolával na skutočnosť, že mal mať vyfakturované palivové príplatky podľa

skutočných nákladov žalovaného. Napriek uvedenému a napriek skutočnosti, že žalovaný predložil súdu skutočné náklady (predložené a preložené faktúry od spoločnosti Bulgarian Air Charter a Seagle Air), súd žalobcovi priznal ním vyčíslený nárok, ktorý zjavne nie je v súlade ani s nákladmi, ktoré mal žalovaný na zabezpečenie služieb pre žalobcu. Žalovaný svojím podaním zo dňa 25.11.2014 a zo dňa 18.02.2016 adresovaným súdu predložil výpočet skutočných nákladov za dodané služby pre žalobcu spoločne s faktúrami svojich dodávateľov (preložené do slovenského jazyka). Z uvedeného vyjadrenia ako aj predložených faktúr je zrejmé, že žalobca si uplatnil nároky podľa svojich vlastných výpočtov nesprávne, a to konkrétne o 1.058,23 Eur viac. Namietal, že tvrdenie súdu, že by žalovaný uznal nespornú časť nároku žalobcu (vo výške tzv. preplatku) vo výške 4.477,55 Eur nie je správne. Žalovaný len poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd pripustil žalobcom vykladaný úmysel zmluvných strán o účtovaní skutočných poplatkov, potom by mal žalobcovi priznať sumu len vo výške 4.477,55 Eur. Zdôraznil, že email žalovaného zo dňa 22.08.2008 je potrebné vykladať v súvislosti s celou komunikáciou zmluvných strán v tom období. Email žalovaného zo dňa 22.08.2008 nemožno v žiadnom prípade považovať za „dohodu o zmene zmluvy“ ako ani za jednostrannú zmenu zmluvy. Išlo o jednoznačne prejavenú vôľu žalovaného urovnať sporné nároky strán a ukončiť vzájomnú spoluprácu. Navyše v zmysle čl. 3 bod 3.3 Zmluvy mal žalovaný právo jednostranne zvýšiť cenu a nie jednostranne znížiť cenu pod svoje skutočné náklady. Žalovaný naďalej nesúhlasil s tým, že by si nemohol od svojich odberateľov uplatňovať vyššie náklady, ako svoje skutočné náklady, nakoľko je rovnako ako žalobca podnikateľský subjekt a jeho cieľom je dosahovanie zisku. Úmysel ziskovosti nemôže byť vykladaný ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko je to súčasť podnikania ako takého. V rozpore s poctivým obchodným stykom a akýmikoľvek obchodnými zvyklosťami je práve nezaplatenie ani skutočných nákladov za dodanú službu. Čo sa týka jednostranného započítania pohľadávky žalovaného poukázal na skutočnosť, že vznik nároku na sankčné dojednanie - poplatok z omeškania, je definovaný v zmluve, a to právnou skutočnosťou, ktorou je omeškanie dlžníka - žalobcu. Nezaplatením svojho záväzku sa žalobca dostal do omeškania, a na základe tejto právnej skutočnosti vznikla žalovaného pohľadávka voči žalobcovi z titulu dojednaného poplatku z omeškania. Žiaden právny predpis ako ani samotná zmluva nevyžadovala na vznik alebo splatnosť poplatku z omeškania zaslanie výzvy žalobcovi. Právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (vrátane jeho splatnosti - za každý jeden deň omeškania) bolo samotné omeškanie žalobcu, ktorý svoje omeškanie pred súdom nepoprel ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil svoje omeškanie. Preto tvrdenie o neexistencii pohľadávky žalovaného iba z dôvodu nezaslania výzvy neobstojí. Na základe omeškania žalobcu s úhradou faktúr vznikla žalovanému pohľadávka voči žalobcovi v zmluvne dohodnutej výške 2.831,47 Eur. Túto pohľadávku si započítal žalovaný z dôvodu opatrnosti voči, aj keď spornej, pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 4.477,53 Eur. Po tomto započítaní zostala stále sporná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 1.646 Eur. Túto sumu však žalovaný bol ochotný v rámci urovnania uhradiť žalobcovi. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že žalobca vzal späť svoju žalobu v časti sumy vo výške 109,16 Eur späť (zo dňa 24.05.2015), pričom uvedené späťvzatie žaloby nebolo zapríčinené žalovaným, ale výlučne aktivitou žalobcu. Žalobca mal teda úspech v spore vo výške 98,07 % a žalovaný mal v úspech spore vo výške 1,93 %. Žalobcovi mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania len vo výške 96,14 %. Bez akéhokoľvek vysvetlenia však bol žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.10.2020. S obsahom a dôvodmi odvolania žalovaného nesúhlasil a mal za to, že súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, svoje tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi. Práve naopak, mnohé z nich len podporovali tvrdenia žalobcu. Bolo tomu tak napríklad v prípade predloženej mailovej komunikácie so žalobcom, z ktorej len vyplývalo, aká bola zaužívaná prax medzi stranami vo veci oznamovania výšky palivových príplatkov. Taktiež faktúry ktoré predložil na preukázanie svojich tvrdení a na ktoré sa odvoláva aj v odvolaní, neboli v tom čase už predmetom dokazovania, nakoľko sa jednalo o faktúry za letenky, daň za pasažiera a občerstvenie pasažiera v letnej turistickej sezóne 2008, ktoré však už neboli predmetom dokazovania, nakoľko žalobca zobral žalobu v časti preplatkov na letiskových a bezpečnostných poplatkoch za pasažierov za sezónu 2008 v sume 109,16 Eur späť. Podotkol, že žalovaný upustil od návrhu na výsluch svedka p. E. V.. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenie, že mail zo dňa 22.08.2008 adresovaný žalobcovi

nemožno vyhodnotiť ako záväzné oznámenie výšky palivových príplatkov na letnú turistickú sezónu 2008. Naopak žalobca svoje tvrdenia preukázal, a to listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka, a teda uniesol dôkazné bremeno v spore. Ďalej uviedol, že argument žalovaného, že v zmysle čl. 3 bod 3.3 Zmluvy mal žalovaný právo jednostranne zvýšiť cenu a nie znížiť, ako dôvod na spochybnenie účinnosti predmetného emailu neobstojí, nakoľko cena palivových príplatkov určená oznámením emailom zo dňa 22.08.2008 /9,- Eur, 10,- Eur. 10,- Eur a 14,-/ bola zvýšená oproti cenám palivových príplatkov v zmysle čl. 1 bod 6 Prílohy č. 2 Zmluvy /min 0.- Eur max 8.- Eur/. Zastával názor, že súd správne vyhodnotil uznanie časti nároku žalobcu žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 25.11.2014 čo do výšky 4.477,55 Eur, a správne vyhodnotil nárok v tejto časti istiny ako nesporný. Argument žalovaného ohľadne podnikateľského aspektu nutnosti fakturácie palivových príplatkov nad rámec skutočnej výšky palivových príplatkov ako mali byť žalobcovi fakturované tiež neobstojí, nakoľko to i) nevyplývalo zo Zmluvy a jej príloh a ii) Zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná odplatne, t.j. žalovaný svoj zisk zo zabezpečenia charterovej leteckej dopravy pre žalobcu mal (žalobca uhradil 3.251,60 Eur žalovanému titulom provízneho predaja). Okrem toho sa stotožnil s právnymi závermi súdu vo veci žalovaným uplatneného zápočtu. Z čl. 3 ods. 9 Prílohy č. 2 Zmluvy jednoznačne vyplývalo právo žalovaného poplatok z omeškania účtovať, avšak nešlo v žiadnom prípade o automatický zmluvný nárok, ktorý by vznikol bez jeho uplatnenia konkrétnym a preukázaným právnym úkonom (akým by bola výzva na zaplatenie alebo faktúra), k čomu v tomto prípade zo strany žalovaného nedošlo, a teda započítacia pohľadávka a ani jej splatnosť nemohli vzniknúť, resp. nastať. Podotkol, že na otázku súdu na pojednávaní v júni 2020 či žalovaný účtuje o údajnej pohľadávke žalovaného, ktorú uplatňuje zápočtom právny zástupca žalovaného neodpovedal, následne vyhýbavo odpovedal, že nevie. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020. Pridržal sa svojich predchádzajúcich vyjadrení a odvolania. Žalovaný zdôraznil, že v konaní pred súdom poukázal a preukázal komunikáciu zmluvných strán o tom, že žalobca neuhrádzal svoje splatné záväzky voči žalovanému riadne a včas, čo žalobca nepoprel. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ďalšiu komunikáciu ohľadom vyporiadania vzájomných záväzkov treba vykladať v tomto kontexte, ako aj nároky žalovaného na sankčné poplatky z omeškania. Opakovane uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný uznal akékoľvek nároky žalobcu z tohto súdneho konania, avšak z opatrnosti si započítal voči domnelému nároku žalobcu svoje splatné pohľadávky. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi nepochybne vznikla a existuje bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či ju dlžník uznáva alebo nie (viď rozhodnutie NS SR z 27.04.2006, sp. zn. V 13/2005). Rovnako tak pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, či má pohľadávku vo svojom účtovníctve niektorá zo strán, pokým je táto pohľadávka medzi stranami sporná, ako je v tomto prípade aj samotný nárok žalobcu voči žalovanému. Neexistuje právny predpis, ktorý by zakazoval také dojednanie zmluvných strán, ktorým sa jednej strane priznávajú nároky v prípade omeškania druhej zmluvnej strany (v tomto prípade poplatok z omeškania) bez potreby ich uplatnenia u zmluvnej strany, ktorá sa do omeškania dostala. Zdôraznil, že podľa predložených dôkazov si žalobca uplatnil o 1.058,23 Eur viac, ako boli skutočné náklady za dodané služby. Pokiaľ by teda aj súd vychádzal zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mal mu priznať iba 4.477,70 Eur. Po predmetnom započítaní zostala stále sporná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 1.646,- Eur.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.04.2021. V celom rozsahu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení a obranu žalovaného považoval za účelovú, umelo vykonštruovanú a neúčinnú. Uviedol, že žalovaný zavádza, keď uvádza, že ďalšiu komunikáciu ohľadom vysporiadania vzájomných záväzkov treba vykladať v kontexte omeškania s platbami, pričom opomína, že práve z dôvodu nejasností vo výške palivových príplatkov bol v omeškaní s úhradami voči žalobcovi. Žalobca uvedené nikdy nespochybnil. Podotkol, že postup oznamovania výšky palivových príplatkov vyplýval z písomnej Zmluvy medzi žalovaným a žalobcom a takúto prax mal aj súd za preukázanú. Z mailu zo dňa 22.08.2008 jednoznačne vyplývalo pri logickom ako aj gramatickom výklade, v akej sume budú účtované palivové príplatky. Judikát, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení považoval za irelevantný v tomto prípade, nakoľko sa týka úplne inej veci a v danom konaní sa neriešilo, či je možné danú pohľadávku započítať. K tvrdeniam žalovaného ďalej uviedol, že nie je možné údajný nárok žalovaného na zaplatenie poplatku z omeškania prirovnávať k nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, nakoľko žalobca o ňom preukázateľne účtuje v účtovníctve a zároveň si ho včas v súlade

s platným právnymi predpismi uplatnil reklamáciou u žalovaného zo dňa 12.12.2008 ako aj následne výzvou na vrátenie preplatkov z 15.04.2009. Zdôraznil, že žalovaný tvrdenie, že podľa ním predložených dôkazov si žalobca uplatnil o 1.058,23 Eur viac ako boli skutočné náklady na dodané služby, žiadnym spôsobom nepreukázal.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.08.2021. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že práve z dôvodu nejasností vo výške palivových príplatkov mal byť niekto v omeškaní s úhradami voči žalobcovi, žalovaný uviedol, že to žalobca bol v omeškaní a z uvedeného dôvodu navrhoval vyrovnanie záväzkov voči žalovanému prostredníctvom emailovej komunikácie. Úroky z omeškania nevyžadujú osobitné „uplatnenie“, nárok na ne vzniká samotným omeškaním druhej strany, teda nie ako žalobca uvádza. Z uvedeného dôvodu si žalovaný neuplatňoval ani dojednaný poplatok z omeškania, ktorý je potrebný aj vzhľadom na spôsob jeho úpravy považovať za inštitút zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania. Zdôraznil, že to, že email zo dňa 22.08.2008 predstavuje návrh dohody, vyplýva z obsahu celej komunikácie, preto dôkaz o opaku má predkladať žalobca, nie žalovaný. Opakovane poukázal na preložené faktúry o palivových príplatkoch, ktoré do konania predložil. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že tieto sa netýkajú palivových príplatkov považoval za účelovú obranu žalobcu, ktorý toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok sp. zn. zo dňa 21.7.2020 je potrebné v časti I. výroku potvrdiť ako vecne správny a v časti II. výroku zmeniť.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 21.7.2020 v časti týkajúcej sa veci samej, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.645,09 Eur s príslušenstvom titulom preplatku žalobcu predstavujúceho rozdiel medzi sumou zaplatenou žalovanému a sumou, ktorú mal žalovaný vyúčtovať. V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal pripustiť zmenu petitu. Súd uznesením sp. zn. zo dňa 25.09.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 109,16 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu v zmysle ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25.04.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. , .

12. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný nárok žalobcu uznal vo výške 4.477,55 Eur, avšak na druhej strane si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr v sezóne 2008. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto súd zameral dokazovanie na nárok v časti istiny 1.058,38 Eur, ktorý žalovaný považoval za nepreukázaný. Keďže žalovaný sumu 4.477,55 Eur považuje za preukázanú, nakoľko ju uznal, súd v tejto časti tento nárok nepovažoval za sporný. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je pravdou, že by akoukoľvek formou uznal žalobcom uplatňovaný nárok vo výške 4.477,55 Eur, keď žalovaný len poukázal na skutočnosť, že

pokiaľ by aj súd pripustil žalobcom vykladaný úmysel zmluvných strán o účtovaní skutočných poplatkov, potom by mal žalobcovi priznať len sumu vo výške 4.477,55 Eur. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil. Vo vyjadrení zo dňa 25.11.2014 (č.l. 152 a nasl. spisu) žalovaný podľa svojich tvrdení vyčíslil palivové príplatky podľa skutočného stavu veci a poukázal na to, že žalobca si v žalobe uplatnil preplatok na palivových príplatkoch za letnú turistickú sezónu vo vyššej, t.j. v nesprávnej sume, a to celkovo o sumu 1.058,23 Eur, pričom následne započítal peňažný nárok žalovaného voči žalobcovi titulom poplatku z omeškania v celkovej sume 2.821,47 Eur. Žalovaný ďalej uviedol „Na základe vyššie špecifikovaných prepočtov skutočných palivových príplatkov a po započítaní vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu máme za to, že uplatnený peňažný nárok navrhovateľa je dôvodný len v časti cc 30 % žalovanej istiny... Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení odporcu vo veci samej považujeme celkový nárok navrhovateľa za nepreukázaný a dôvodný len v časti istiny v sume 1.755,39 Eur.“ Žalovaný v uvedenom podaní dokonca výslovne navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 1.755,39 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania. Žalovaný teda považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný s výnimkou časti sumy 1.058,23 Eur, t.j. za dôvodný v časti sumy 4.477,55 Eur, od ktorej následne odpočítal svoju tvrdenú pohľadávku v sume 2.831,47 Eur, o ktorej sa domnieval, že je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Súd potom správne, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovaného, nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 4.477,55 Eur, považoval za nesporný, nakoľko žalovaný nárok žalobcu v časti uvedenej sumy uznal.

13. Tvrdenie žalovaného, že v lietadlách, v ktorých sedeli cestujúci žalobcu, boli aj ďalší cestujúci iných cestovných kancelárií, ktorí riadne a včas uhradili cenu za sprostredkované služby, považoval odvolací súd pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu v prejednávanej veci za irelevantné. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne spornej výšky palivových príplatkov odvolací súd poukazuje na to, že súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný žalobcovi emailom zo dňa 22.08.2008 oznámil finálnu výšku palivových príplatkov na celú letnú turistickú sezónu 2008, pričom z predložených faktúr mal za preukázané, že žalovaný následne vyfakturoval žalobcovi vyššie sumy palivových príplatkov, aké od neho žiadal zaplatiť v e-maile zo dňa 22.08.2008. Čo sa týka žalovaným predložených emailov, ktorými upresňoval výšku palivových príplatkov, tieto e-maily dátumovo predchádzajú e-mailu žalovaného zo dňa 22.08.2008, a teda za rozhodujúcu je potrebné považovať výšku palivových príplatkov uvedenú práve v e-maile zo dňa 22.08.2008, ktorý je datovaný neskôr a v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že palivové príplatky za celú sezónu žiada uhradiť podľa skutočnosti tak, ako je tam uvedené. Odvolací súd prisvedčil názoru súdu, že predložená emailová komunikácia sporových strán svedčí o tom, že takýto spôsob určovania výšky palivových príplatkov bol zaužívanou obchodnou zvyklosťou medzi stranami sporu, keď je zrejmé, že žalovaný žalobcu oboznamoval s výškou palivových príplatkov prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Žalovaný v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by výpočty palivových príplatkov za jednotlivé lety za turistickú sezónu 2008 predložené žalobcom boli nesprávne. Uvedené nevyplýva ani zo žalovaným predložených faktúr dodávateľov, keďže v týchto sa výška palivového príplatku nespomína. Súd potom správne vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.535,93 Eur ako dôvodný, keď tento bol preukázaný i v časti spornej sumy 1.058,23 Eur.

14. Právne účinky započítania (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Týmito predpokladmi sú: a/ vzájomnosť pohľadávok, b/ plnenie rovnakého druhu, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d/ prejav smerujúci k započítaniu. O vzájomné (recipročné) pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom. Medzi inými osobami je započítanie prípustné len výnimočne. Započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou účastníkov. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. nepredpisuje doručenie zásielky obsahujúci právny úkon smerujúci k započítaniu do vlastných rúk druhého účastníka. Takúto zásielku možno druhej strane doručiť akýmkoľvek spôsobom. Započítací

prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi).

15. Čo sa týka započítacieho úkonu žalovaného zo dňa 25.11.2014, ktorým započítal pohľadávku vo výške 2.831,47 Eur, predstavujúcu poplatok z omeškania za neskorú úhradu faktúr, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu, že tento nemožno považovať za platný započítací úkon, vyvolávajúci zamýšľané právne následky. Neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, že pohľadávka z titulu dojednaného poplatku z omeškania vznikla žalovanému voči žalobcovi už samotným omeškaním žalobcu. Súd v tejto súvislosti správne uviedol, že Zmluva upravovala právo žalovaného účtovať poplatok z omeškania (čl. 3 ods. 9 Prílohy č. 2 Zmluvy), avšak nešlo o automatický zmluvný nárok, ktorý by vznikol bez jeho uplatnenia konkrétnym a preukázaným právnym úkonom, k čomu v tomto prípade zo strany žalovaného pred týmto započítacím úkonom nedošlo, teda započítací úkon žalovaného zo dňa 25.11.2014 nemožno považovať za platný. Ak by aj odvolací súd považoval doručenie podania žalovaného zo dňa 25.11.2014 žalobcovi za úkon, ktorým si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za neskorú úhradu faktúr a list žalovaného zo dňa 27.01.2016 za jednostranné započítanie takejto pohľadávky, je potrebné uviesť, že žalovaný si takto tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi uplatnil až 6 rokov potom, ako malo dôjsť k omeškaniu žalobcu, pričom žalobca v podaní zo dňa 21.08.2019 z opatrnosti vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalovaného, a teda i v takomto prípade započítanie žalovaného nemožno považovať za účinné, pretože uvedený nárok si žalovaný uplatnil až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby ( ) a žalobca účinne namietal premlčanie. Vzhľadom na to, že premlčanie nastalo ešte predtým ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, nemožno aplikovať ustanovenie , keďže ide o skutočnosť, ktorá bráni započítaniu.

16. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, týkajúcu sa nesprávnosti výroku II. rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd totiž priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu napriek tomu, že uznesením sp. zn. zo dňa 25.09.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 109,16 Eur zastavil. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy,

ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V rámci rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila. Keďže žaloba bola v časti sumy 109,16 Eur zobratá späť z vlastnej iniciatívy žalobcu bez príčinnej súvislosti a nadväznosti na správanie (konanie) žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti žalobca. Uvedené je potrebné vyhodnotiť ako úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Naproti tomu žalobca mal vo veci úspech v časti sumy 5.535,93 Eur, čo je zároveň potrebné vyhodnotiť ako neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu je 98,07 %, úspech žalovaného je 1,93 %, a preto konečný úspech žalobcu v konaní je 96,14 % (98,07 % - 1,93 %), v ktorom rozsahu mu potom patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 21.7.2020 v časti I. výroku potvrdil v zmysle ako vecne správny a v časti II. výroku zmenil tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 96,14 %.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).