Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/569/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudkyňa JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova č. 8, Bratislava, proti odporcovi: P. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. L., Ž. XX/X, občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979 o zaplatenie 836,54 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 439,04 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 7.10.2011 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 30,- eur, splatných vždy ku každému 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Trovy konania súd účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 836,54 eur s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 7.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj nárok odvíjal od uzavretých zmlúv č. A 5611148, A 4849318, A 3146003 ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Zmluvy boli uzavretá dňa 13.8.2010,14.1.2010 a 15.4.2011. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 594,04 € za obdobie od apríla do augusta 2011. Pokusom o pokonávku zo dňa 22.9.2011 oznámil navrhovateľ odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Uplatňovaný úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku t.j. od 7.10.2011. Odporca na pokus o pokonávku, ako uvádza navrhovateľ, odporca nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou, ale tiež uvádza, že po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 155,- €, odpísaná, preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Prečo bola odpísaná, keď navrhovateľ nereagoval na pokus o pokonávku žiadnou úhradou, nie je súdu známe. Okrem ceny za poskytnuté služby si navrhovateľ uplatnil aj náhradu škody vo výške 397,50 €, ktorá mu vznikla za dva odpredané mobilné telefóny a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, čiže predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov k zmluvám sa zaviazal používať služby a

za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnou vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Navrhovateľ potom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. je tu daná podľa povinnosť navrhovateľa zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 397,50 €. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Poukázal na ustanovenie Dodatkov k zmluvám o pripojení, kde účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)cenou mobilného telefónu a v zmysle Dodatkov poskytnutou zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení týchto Dodatkov po dobu dohodnutú v Dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 Dodatkov by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy so spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody ale tiež zmluvnej pokuty vyplýva, že sa ich domáha z dôvodu porušenia povinností

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom k vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípade záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo i len 1 z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1. týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká

a) dohodou zmluvných

b) odstúpením od zmluvy

c) výpoveďou

d) smrťou alebo zánikom účastníka

Všeobecné zmluvy upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa článku 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení, aktivácia služieb) bodu 2.1. spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6. Všeobecných podmienok Zmluva je uzavretá dňom jej podpísania. Podľa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal, teda platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č.1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody k tomu treba poukázať na ustanovenie , podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, str.151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh udalostí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom napríklad podmienením právneho úkonu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu čo tvrdí, ale nepreukázal navrhovateľ, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento nemôže byť zo strany odporcu napravený prehodnotením rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3 predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody)by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Podľa zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä

a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,

b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu,

c) zmluvné podmienky,

d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb,

e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby,

f) výberové zablokovanie volaní,

g) druhy servisných služieb,

h) reklamačný poriadok,

i) mechanizmus na urovnanie sporov,

j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112",

k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.

Podľa podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný nepopieral pohľadávku žalobcu a prejavil snahu uhradiť neuhradené faktúry za poskytnuté služby, avšak prišiel o prácu, je bez príjmu, býva v domácnosti s mamou, preto žiadal o povolenie splátok s tým, že v dohľadnom čase by už prácu mal mať.

V priebehu konania vstúpil do konania na ochranu práv žalovaného, ako spotrebiteľa vedľajší účastník, ten zaslal súdu aj vyjadrenie, to však nebolo relevantné v súvislosti s predmetom tohto konania, namietala sa v ňom zmluvná pokuta, ako neprijateľná zmluvná podmienka, tá však žalobcom uplatňovaná nebola. Z tohto dôvodu súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka nepovažoval za také, ktoré by malo chrániť práva žalovaného. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zvlášť zdôraznil, že na doručení žalobného návrhu a jeho príloh netrvá a keď mu súd doručoval predvolanie na pojednávanie na ním uvedenú adresu, to sa vrátilo s reláciou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda vzhľadom na pomeru úspechu účastníkov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).