Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-16-2015.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Ing. N. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. pod D., Na C. XXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04, Bratislava, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, dňa 4.12.2014, pod spisovou značkou RK-PC-1936/14-EK.
II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
III. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 4.12.2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, pod spisovou značkou RK-PC-1936/14-EKU. Uvedeným rozsudkom bola navrhovateľovi uložená povinnosť aby zaplatil odporcovi sumu 1.842,84 EUR so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a nahradil mu trovy rozhodcovského konania. Ďalej sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2012 je neplatná.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 19.11.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol revolvingový úver vo výške 1.500,-EUR. Súčasne zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu pod rovnakým číslom, na základe ktorej sa spory medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s Úverovou zmluvou budú riešiť prostredníctvom rozhodcovského súdu. Zástupca odporcu dal navrhovateľovi podpísať zmluvy dňa 13.11.2012, kde na úverovej zmluve neboli vyplnené údaje o úrokoch. Zmluvy boli odporcom doplnené a podpísané dňa 19.11.2012 a poštou odoslané spolu s oznámením veriteľa. Navrhovateľ zistil, že odporca stanovil ročnú úrokovú mieru revolvingu vo výške 76,21% a RPMN vo výške 70,33%. Navrhovateľ zaplatil splátkami 1.532,70 EUR a úroky v stanovenej výške odmietol platiť s tým, že sú neprimerane vysoké, vo svojej podstate úžernícke a odporujú nariadeniu Vlády SR, ktoré obmedzuje prípustnú výšku RPMN do výšky 30%. Odporca podal na navrhovateľa žalobu Rozhodcovskému súdu. Navrhovateľ nebol o tomto postupe informovaný a nemal možnosť namietať neprimeranú výšku úrokov z poskytnutého úveru. Všetky materiály boli navrhovateľovi doručené dňa 23.12.2014 vrátane rozhodcovského rozsudku.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že na úverovej zmluve neboli údaje o úrokoch je nepravdivé. Ako vyplýva zo Zmluvy o revolvingovom úvere, navrhovateľ žiada o úver vyplnením všetkých článkov formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere s výnimkou článku 6, ktorý vypĺňa odporca. Všetky informácie boli pri uzatváraní zmluvy v prítomnosti navrhovateľa dopĺňané jednou osobu, t.j. aj údaj o úrokoch. Navrhovateľ teda mal pri podaní žiadosti informáciu o výške odplaty, jednak z údaja o výške úrokov ako aj z údaja o výške RPMN. Tieto informácie vyplývajú aj z predzmluvného formulára, ktorý navrhovateľ obdržal a vlastnoručne podpísal pred uzavretím zmluvy a ktorý obsahuje všetky zákonom požadované informácie o spotrebiteľskom úvere, vrátane úrokovej sadzby úveru. Tvrdenie navrhovateľa, že nesplácal úver kvôli výške úroku je účelové, pretože úver splácal od decembra 2012 do júna 2014 v pravidelných, zmluvou určených mesačných splátkach. Návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podal vo forme žiadosti sám navrhovateľ. Pokiaľ by po doručení zmluvy nebol akceptoval výšku úrokov a RPMN, mohol od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej doručenia. Výšku úrokov nenamietal ani v rozhodcovskom konaní. Spochybňovanie vlastného konania a dovolávanie sa prospechu z tohto je postupom v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ na jednej strane svojim konaním vytvoril dojem a predstavu, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť za okolností zodpovedajúcim podanej žiadosti o úver a teraz tvrdí opak. Potom by jeho konanie mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u odporcu o tom, že do zmluvného vzťahu vstúpiť chce. Z pohľadu odporcu bolo podstatným, že ohľadne všetkých podmienok úverového vzťahu dlžník deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného vzťahu. Ak teraz tvrdí opak, potom vlastne tvrdí, že vyvolal omyl o skutkových okolnostiach, ktoré tvorili základ, pre akceptáciu zmluvy zo strany odporcu. Za týchto okolností sa nemôže dovolávať zmluvy ako celku a ani žiadneho jednostranného úkonu vedúceho k jej vzniku. Výška odplaty bola upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Výška odplaty dohodnutá v zmluve podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že výška úrokov je neprimeraná, resp. neuviedol, akú výšku odplaty považuje za primeranú. Je neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby dlžník za poskytnutie úveru nebol povinný platiť veriteľovi žiadny úrok. Z právnej úpravy (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka) nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver), resp. o neplatnosti celej zmluvy o revolvingovom úvere a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.5.2015. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že všetky veci pri uzatváraní zmluvy zďaleka neprebehli v poriadku, ani výška úroku nebola v poriadku. Zo strany odporcu to je stále prenasledovanie a tlačenie. Aj telefonické vyhrážky exekúciou. Má toho plný telefón, tlačili na neho. Aj pani štátna tajomníčka odporúčala všetkým v takejto situácií, aby sa obrátili na súd. Zo strany odporcu nebola žiadna iniciatíva. Podľa navrhovateľa by úroková sadzba mala byť pod 30%. Podpisovanie zmluvy o úvere a samotnej rozhodcovskej zmluvy prebiehalo tak, že navrhovateľovi predložili množstvo papierov, rozložili to po celom stole. Bolo ich najmenej 20. Ukazovali mu, kde všade to má podpísať. Boli to aj dva až tri podpisy na jednu stranu, nič mu nevysvetlili. Ani nevedel, že sa niečo rieši cez rozhodcovské súdy. Nič o tom nevedel, ani ho nikam nevolali, prišli mu len papiere z rozhodcovského súdu. Odporca ani nebol prístupný dohode. Stále mu vyvolávali, buď od odporcu, alebo od Intrum Iustitia. Odporca od neho chcel 2.700,- EUR, čo je podľa navrhovateľa dva alebo trikrát viac ako je výška úveru. Chápe, že sú podnikatelia, a že chcú zarobiť. Úroky sú síce 30%, ale sú tam aj iné čísla a rôzne percentá. Aj z mesačnej splátky ide len asi 33,- EUR na istinu a zvyšok na úroky. Sú to všetko vysoké percentá. Škoda, že sa zmluva podpisovala ešte pred zriadením úverového stropu, inak by úrok musel byť nižší. Keď vyšla v tlači informácia o tom, že úroky budú maximálne 30%, tak navrhovateľ platil ešte tri mesiace, do júna 2014 a čakal, či zo strany odporcu bude nejaká reakcia. Odporca však rétoriku nezmenil, výška úveru sa tiež nezmenila, tak navrhovateľ platiť prestal. Výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch 1.500,- EUR so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola len 31,10 %. Odporca nepredložil tabuľku za rok 2014, údaje v tabuľke predloženej odporcom sú však podľa navrhovateľa nesprávne. Odporca už vtedy vedel, že prekračuje povolenú výšku úrokovej sadzby. Navrhovateľ si v minulosti brával úvery v bankách. Zmluvu o úvere vždy podpisoval priamo v pobočke banky. Odporca mal však odlišný postup. Papiere,
čo navrhovateľ podpísal v Prievidzi, v kancelárií odporcu, poslali do Bratislavy. Potom mu papiere od odporcu prišli poštou asi po desiatich dňoch. Trvalo to dosť dlho, presné dátumy si už nepamätá, avšak nevie, či neuplynula aj 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy. Úroky neplatil, pretože boli v rozpore so zákonom.
Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: Rozhodcovská zmluva č. 840047521 zo dňa 19.11.2012, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.11.2012, Žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 840047521 zo dňa 19.11.2012, spis Stáleho rozhodcovského súdu Victoria sp. zn. RK-PC-1936/14-EK, zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Dňa 13.11.2012 podpísal navrhovateľ predtlačený formulár odporcu označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Dňa 19.11.2012 podpísal uvedený formulár zástupca odporcu. Z formulára z bodu 6. okrem iného vyplýva, že odporcovi bola poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,-EUR, ďalej z neho vyplývajú údaje ako splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 42/18, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,53 EUR, RPMN za úver: 70,33 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. V rovnaký deň ako uvedený formulár podpísal navrhovateľ aj listinu označenú ako Rozhodcovská zmluva č. 8400047521. Z bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z zo stálych rozhodcovských súdov uvedených v doložke. Išlo o súdy: Slovenský arbitrážny súd, zriadeným zriaďovateľom Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krížna 56 a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V texte rozhodcovských zmlúv je okrem iného tiež uvedené: „1. Dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. 2.Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol jasne a zrozumiteľne informovaný“, z textu ďalej vyplýva: „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka nasledovne: ....“. Z dokazovania však vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy, resp. pri podpise listín súvisiacich s revolvingovým úverom navrhovateľ nebol pracovníkom odporcu podrobne oboznámený s podmienkami spotrebiteľského úveru a rozhodcovskej zmluvy. Bolo mu len predložené väčšie množstvo listín (podľa jeho vyjadrenia asi dvadsať) a zástupca odporcu mu len ukazoval, kde všade to má podpísať. Navrhovateľ poskytnutý úver riadne nesplácal. Splátky prestal uhrádzať v mesiaci jún 2014. Preto odporca podal na neho žalobu, ktorá bola Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria doručená dňa 2.12.2014. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina rozhodcovským rozsudkom zo dňa 4.12.2014, vydaným pod spisovou značkou RK-PC-1936/14-EK v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zaviazal navrhovateľa, aby odporcovi zaplatil istinu 1.842,84 EUR spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a nahradil odporcovi trovy konania. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 23.12.2014
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od 1.1.2015 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ZoRK) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2015 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 19.11.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal dvoch nárokov a to zrušenia rozhodcovského rozsudku a určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd konštatuje, že návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov bol podaný včas, teda v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok boli vydaný dňa 4.12.2014 a navrhovateľovi bol doručený dňa 23.12.2014. Návrh na začatie konania bol doručený tunajšiemu súdu dňa 20.1.2015.
Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi je v zmysle citovaných ustanovení spotrebiteľskou zmluvou a zároveň má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Z uvedených dôvodov musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a Zákon č. 129/2010 Z.z..
Právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich z určitého zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní je vždy založená na dohode zmluvných strán, vyjadrenej v rozhodcovskej zmluve. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je platná. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva je takou zmluvnou podmienkou, ktorá v zmysle ustanovenia § 53 OZ musí byť individuálne dojednaná. Pre spotrebiteľa je totiž riešenie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde zásadne (bez ďalšieho) nevýhodnejšie ako uplatnenie práv na všeobecnom súde, kde je oslobodený od súdnych poplatkov, miestna príslušnosť súdu je určená bydliskom spotrebiteľa a kde má súd zároveň povinnosť skúmať ex offo prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok. Uvedené nepochybne platilo najmä pre právny stav platný do 31.12.2014. Preto podľa názoru súdu každá rozhodcovská zmluva uzatváraná v rámci spotrebiteľského vzťahu musí byť so spotrebiteľom individuálne dojednaná.
Znenie skúmanej rozhodcovskej zmluvy budí dojem, že individuálne dojednaná bola. Obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a tvrdenie, že veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia dostatočne poučil. Súd konštatuje, že k takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia tohto, čo je v rozhodcovskej zmluve deklarované. Pojem „individuálne dojednanie“ nepochybne znamená taký priebeh kontraktačného procesu, ktorý vyžaduje dôsledné prerokovanie konkrétnej zmluvnej podmienky zmluvnými stranami. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo. Rozhodcovská zmluva nebola navrhovateľovi riadne samostatne predložená, nebol oboznámený s jej obsahom, podmienkami a dôsledkami jej podpisu, veriteľ (odporca) teda vlastne nesplnil záväzok, ktorý si v rozhodcovskej zmluve sám dal.
Nemožno konštatovať, že zmluvná podmienka je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa so zmluvnými podmienkami riadne a včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti, či nenavádza, vyvolá v ňom dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup odporcu podľa názoru súdu svedčí skôr o tom, že odporca sa snažil skryť rozhodcovskú zmluvu medzi ostatný obsah hlavnej zmluvy, tak aby ju navrhovateľ podpísal bez toho aby sa ňou podrobnejšie zaoberal, či vôbec o nej vedel. Odporca ju do zmluvného vzťahu s navrhovateľom takpovediac „vpašoval“.
Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol navrhovateľovi predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ odporca takto nepostupoval, rozhodcovská zmluva, je ako zmluvná podmienka neprijateľná. A ako neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 54 ods. 5 OZ zároveň neplatná. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy preto nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský súd teda nemohol na základe žaloby podanej odporcom riadne konať, vec prejednať a rozhodnúť. Súd preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej s odporcom. Zmluvu žiadal určiť za neplatnú preto, že podľa jeho názoru je úroková sadzba uvedená v zmluve neprimeraná.
Súd konštatuje, že na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem, ako to požaduje ust. § 80 písm. c/ OSP. Navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonal takým spôsobom, že odporcovi zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je povinný zaplatiť. Tak sa napokon aj stalo, keďže navrhovateľ vedome prestal úver splácať v júni 2014, keď podľa jeho výpočtov zaplatená čiastka dosiahla výšku istiny a neplatil ďalej splátky, ktoré by podľa neho zodpovedali úroku, ktorý navrhovateľ
považuje pre ním tvrdený rozpor so zákonom za neplatný. Pre prípad, že odporca nebude mať rovnaký právny názor ako navrhovateľ a uplatnil by si na všeobecnom súde svoje práva na zaplatenie nejakej peňažnej čiastky na základe uzavretej zmluvy proti navrhovateľovi, navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhal v takomto súdnom konaní.
Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je daný len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu navrhovateľa nejde (odporca doposiaľ neuplatnil voči navrhovateľovi nárok zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade navrhovateľa ide vo vzťahu k odporcovi o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi navrhovateľom spotrebiteľom a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k záveru, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán. Keďže je zrejmé, že na návrhu navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem, súd tento návrh zamietol a meritórne sa nezaoberal navrhovateľom uplatnenými dôvodmi neplatnosti zmluvy o úvere a ani odporcom uvádzanými námietkami v prospech platnosti tejto zmluvy.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal dvoch nárokov, pričom úspešný bol len v jednom, v druhej časti bol jeho návrh zamietnutý. Ani pri jednom z účastníkov tak nemožno konštatovať, že by bol v konaní úspešný, preto súd v súlade s citovaným nepriznal žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.