Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2868-2008.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/2868/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, proti povinnému: SDS SK, s.r.o., so sídlom 908 65 Mokrý Háj č. 208, IČO: 35 716 860, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Koči, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Okružná 3, 071 01 Michalovce (náhradník súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej), pre vymoženie 6.928,77 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 25,03 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 006465 zo dňa 25.03.2003 bola súdna exekútorka JUDr. Lucia Žužová, Exekútorský úrad Michalovce poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobných výmerov Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 700-24-4101/2002-2 a č. 700-113-4101/2002-2a zo dňa 21.08.2002. Exekučné konanie sa začalo dňa 17.02.2003 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
JUDr. Lucia Žužová bola rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 05700/2013/52 z 20. decembra 2013 odvolaná z funkcie súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach, Okružná 5, a to s účinnosťou od 22. apríla 2014, čím menovanej zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku. Náhradníkom súdnej exekútorky sa stal súdny exekútor JUDr. Juraj Koči, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Okružná 3, 071 01 Michalovce.
Dňa 21.11.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 13260/T zistil, že povinný bol dňa 06.08.2013 zrušený a dňa 09.08.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Súd zistil, že výmazu povinného z Obchodného registra predchádzalo uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 17CbR/2/2011, ktorým súd rozhodol o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom výmazu predchádzalo rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, súd s poukazom na aktuálnu judikatúru exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 47,46 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať odmenu za jednu hodinu vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 €, a to za úkony: spracovanie exekučného titulu a zaevidovanie v trvaní 15 min. a špecifikácia trov + zaslanie spisu v trvaní 15 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony spracovanie exekučného titulu a zaevidovanie, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, odmena ktorých je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkony špecifikácia trov + zaslanie spisu, lebo tieto úkony nie je možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Tieto úkony nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 6 úkonov exekučnej činnosti vo výške 19,92 €, a to za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie rozhodnutia súdu - uznesenie o zastavení exekúcie 1 úkon, zisťovanie bydliska/sídla povinného (OR) 1 úkon, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 úkon, zisťovanie majetku povinného (OR PZ) 1 úkon. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon doručenie rozhodnutia súdu - uznesenie o zastavení exekúcie, nakoľko z exekučného spisu vykonanie tohto úkonu nevyplýva a súdu nie je ani zrejmé, komu súdny exekútor mieni uvedené uznesenie doručovať, keďže súd predmetné rozhodnutie doručuje účastníkom priamo, nie prostredníctvom súdneho exekútora. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za ostatných 5 úkonov exekučnej činnosti vo výške 16,60 €, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť boli v spise súdneho exekútora preukázané.
3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 13,01 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné v sume 13,01 €, ale len vo výške 4,26 €, nakoľko z priložené spisu exekútora mal súd preukázané len poštovné v tejto výške (žiadosť o udelenie poverenia 1,10 €, upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,16 €, Sociálna poisťovňa 1,- €, Okresné riaditeľstvo PZ 1,- €). Súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko ich vznik ako aj skutočná výška neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o poštovné za návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyčíslením trov, ako bolo uvedené už vyššie, ide o náklady, ktoré znáša exekútor. Súd zároveň upozorňuje na skutočnosť, že nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli (poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie...). Súd nerozhoduje o priznaní trov,
ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď výdavky na poštovné za zaslanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia a vrátenie poverenia možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
4) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 4,17 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 25,03 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).