Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-476-2014.pdf
PDF · 134.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/476/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 02 Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Tomášikova 23/C, proti odporcovi: H. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W., I. XXX/X, o zaplatenie 964,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 645,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 9,5 % ročne zo sumy 162,52 eura od 4. 11. 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 7,39 eura od 4. 12. 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 134,77 eura od 4. 1. 2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 132,47 eura od 4. 2. 2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 208,80 eura od 4. 3. 2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 19,56 eura titulom súdneho poplatku a 48,54 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3. 10. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 964,01 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 2. 12. 2010 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb s programom RELAX 60 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas.
Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi tieto faktúry:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 10. 2011, na sumu 101,81 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 11. 2011, na sumu 162,52 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 12. 2011, na sumu 10,89 eura.
Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca dostal do omeškania.
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 7. 12. 2010 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb s programom RELAX 60 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 16. 5. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb s programom PODĽA SEBA 3 s dobou viazanosti 25 mesiacov.
Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas.
Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi tieto faktúry:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2012, na sumu 134,77 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 2. 2012, na sumu 132,47 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 3. 2012, na sumu 212,30 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 4. 2012, na sumu 3,50 eura.
Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca dostal do omeškania. Z dôvodu neuhradenia faktúr odporca poručil svoju povinnosť, z čoho mu vyplýva aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá mu bola fakturovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2013, na sumu 296,75 eura.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20. 11. 2013, bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.
Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.
Súd odporcovi doručil návrh s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadril, ktorá zásielka bola doručená podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 11. 3. 2015. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti návrh musí obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)
Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvami o pripojení, faktúrami, oznámením o postúpení zo dňa 27. 11. 2013, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Právny predchodca navrhovateľ spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril s odporcom v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvy o pripojení tak, ako je to podrobne popísané v návrhu.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca neuhradil.
Dňom 1. 7. 2010 došlo k zlúčeniu právneho predchodcu navrhovateľa a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a táto spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30. 6. 2010 zanikla. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku na navrhovateľa tak, ako je to uvedené v návrhu a toto postúpenie bolo odporcovi písomne oznámené listom zo dňa 27. 11. 2013 zo strany postupcu.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 2. 12. 2010 a 7. 12. 2010 a 16. 5. 2011, Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zmluvnej pokuty vo výške 296,75 eura, poplatkov za upomienku po á 3,50 eura a úrokov z omeškania.
Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi neuhradené služby faktúrami:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 10. 2011, na sumu 101,81 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 11. 2011, na sumu 162,52 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 12. 2011, na sumu 10,89 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2012, na sumu 134,77 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 2. 2012, na sumu 132,47 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 3. 2012, na sumu 212,30 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 4. 2012, na sumu 3,50 eura
a zmluvnú pokutu faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2013, na sumu 296,75 eura.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne. Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinnom ku dňu rozhodnutia súdu, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.
Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že faktúra číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 10. 2011, na sumu 101,81 eura a teda nárok na jej zaplatenie je premlčaný. Podľa § 122 ods. 2 OZ v spojení s § 101 OZ došlo k premlčaniu práva navrhovateľa na zaplatenie dňa 3. 10. 2014 o 0,00 hod., pričom žalobný návrh na zaplatenie bol súdu doručený dňa 3. 10. 2014 o 9,16 hod., t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu potom nebolo možné priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 101,81 eura a v tejto časti súd návrh zamietol.
Za neuhradené služby súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie z nasledovných faktúr:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 11. 2011, na sumu 162,52 eura, v plnej výške,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 12. 2011, na sumu 10,89 eura, vo výške 7,39 eura, bez poplatku za upomienku vo výške 3,50 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2012, na sumu 134,77 eura, v plnej výške,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 2. 2012, na sumu 132,47 eura, v plnej výške,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 3. 2012, na sumu 212,30 eura, vo výške 208,80 eura, bez poplatku za upomienku vo výške 3,50 eura,
faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 4. 2012, na sumu 3,50 eura za upomienku súd nepriznal.
Sumu 3 x 3,50 eura (t. j. 10,50 eura) za upomienku súd nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal jednak, že tieto upomienky boli reálne doručované, a najmä nepreukázal dohodu účastníkov záväzkového vzťahu o výške poplatku, pričom s poukazom na § 4a ods. 4 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci. Predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou (predchádzajúcou) vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť. S prihliadnutím na uvedené sa navrhovateľ nemôže domáhať zaplatenia tohto poplatku s poukazom na to, že v cenníku je uvedená výška poplatku za upomienku.
Za dodané a neuhradené služby potom súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 645,95 eura.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k 4. 11. 2011 stanovená vo výške 1,5 % p.a., k 4. 12. 2011 vo výške 1,25 % p.a., k 4. 1. 2012, 4. 2. 2012 a 4. 3. 2012 vo výške 1 % p.a.).
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na základe vstavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok vo výške 645,95 eura, ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z bodu 1 písm. b/ dodatku, ale najmä z § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z.
V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy za poskytnuté služby aj úrok z omeškania vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.
Súd návrh zamietol za poplatky za upomienky spolu s úrokom z omeškania, keďže nevznikol základný nárok, nemožno priznať ani úroky z omeškania.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu dňa 16. 5. 2011 tak, ako to navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Účastníci zmluvného vzťahu si zároveň dohodli aj pre prípad porušenia zmluvných dojednaní zmluvnú pokutu (tabuľka č. 1 dodatku k zmluve a to vo výške 248,95 eura). Z hľadiska formy je dohodu o zmluvnej pokute uzavretej medzi účastníkmi, potrebné považovať za platnú, nakoľko bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme.
V čase uzatvorenia zmluvy o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie
môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301 Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.
Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú vo všeobecnosti splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení. Odporca bol zmluvne viazaný po dobu 24 mesiacov.
V prejednávanom prípade však súd nemohol konštatovať prijateľnosť, ani neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dohody o zmluvnej pokute. Súdu nie je zrejmé, prečo si navrhovateľ uplatnil a fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 296,75 eura, za aké porušenie to malo byť a najmä nie je jasné a preskúmateľné, prečo bola zmluvné pokuta navýšená. V tejto časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd nemohol preskúmať zmluvnú pokutu a jej primeranosť a preto súd musel návrh zamietnuť aj v tejto časti spolu s úrokom z omeškania.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo; v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p.
Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 57,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 51,45 eura, spolu 102,90 eura,
- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08,
t .j. spolu 118,98 eura + 20 % DPH, spolu 142,78 eura.
Navrhovateľ bol úspešný v časti 67 % a neúspešný v časti 33 % (úspech počítaný z požadovanej istiny 964,01,- eur, pričom priznaná bola istina vo výške 645,95 eura. Pomer úspechu a neúspechu v konaní by tak priznával navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, vo výške rozdielu úspechu a neúspechu v konaní vo výške, ako je vyčíslená vo výroku rozsudku.
Pomer úspechu a neúspechu v konaní tak predstavuje náhradu za súdny poplatok vo výške 19,56 eura (úspech - neúspech = 38,53 eura - 18,97 eura = 19,56 eura) a trov právneho zastúpenia vo výške 48,54 eura (úspech - neúspech = 95,66 eura - 47,12 eura = 48,54 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.