Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o zaplatenie 14.276,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -150 zo dňa 28.02.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Citoval ustanovenie ,,,,, a , , a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), a (ďalej aj ako ,,OZ“).

3. V odôvodnení uviedol, že mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 07.01.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere na kúpu motorového vozidla špecifikovaného v zmluve, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 14.960 eur. Súdu prvej inštancie bola taktiež predložená kúpna zmluva v predmete kúpy motorového vozidla, na financovanie ktorej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, a to motorové vozidlo Z. A. s EVČ: L. za kúpnu cenu 22.000 eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasne zmluvné strany uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, a to k motorovému vozidlu v predmete kúpnej zmluvy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že v prípade, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, spoločnosť klienta vyzve k úhrade dlžnej sumy. Konštatoval, že písomné podanie označené ako oznámenie o splatnej splátke zo dňa 30.05.2018 nie je možné považovať za upozornenie podľa . Z obsahu uvedeného podania totiž to vyplýva, že právny predchodca žalobcu iba žalovaného upozornil na nezaplatenie splatných splátok, ktoré ani nekonkretizoval s tým, že ak nedôjde k úhrade jeho záväzku, bude spoločnosť právneho predchodcu žalobcu oprávnená motorové vozidlo odobrať za účelom zrealizovania záložného práva. Z obsahu uvedeného podania tak nesporne vyplýva, že právny predchodca žalobcu neupozornil žalovaného na uplatnenie práva podľa tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Následkom toho je, že potom

právny predchodca žalobcu nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť predmetného úveru postupom podľa . Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal skúmaním, či právny predchodca žalobcu náležite skúmal bonitu žalovaného podľa ust. ZoSÚ. Konštatoval, že žalobca síce predložil listiny preukazujúce zisťovanie údajov o rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške príjmu a výške výdavkov žalovaného spolu s listinami, ktorými overoval výšku jeho príjmu, a to výpismi z účtov a výplatnými páskami od zamestnávateľa žalovaného, avšak nepredložil listiny preukazujúce overenie jeho úveryschopnosti prostredníctvom verejne dostupných registrov, a to výpisom z úverového registra, iba vo svojich vyjadreniach uviedol, že vychádzal z jeho 55 % zaťaženosti. Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s overením bonity žalovaného pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu jeho výdavkov, došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia ZoSÚ, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu, ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu nepreukázal splnenie zákonnej podmienky platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa a súčasne pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle ustanovenia ZoSÚ nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť, zo strany žalobcu tak nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle ust. ZoSÚ. Právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne, a preto žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie. Na základe uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie predmetnú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len ,P“) tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Nestotožnil s právnym posúdením súdu, podľa ktorého nebol postupcom dodržaný zákonný postup vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. a ust. . V konaní bolo riadne preukázané, že postupca (právny predchodca žalobcu) opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok, a to najmä Oznámením o splatnej splátke zo dňa 30.05.2018, Oznámením o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 13.07.2018 (s podacím hárkom), Faktúrou č. XXXXXXXXX a predžalobnou výzvou zo dňa 15.10.2020 (s podacím hárkom). Žalobca preukázal v súdnom konaní doručovanie podstatných výziev pred aj po zosplatnení daného úveru, pričom žiadna z týchto skutočností v konaní nebola sporná, z dôvodu absolútnej pasivity žalovaného. Poukázal na obsah Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 13.07.2018, z ktorého je zrejmé, že aj keby ním k skutočnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy nedošlo, je potrebné takéto oznámenie považovať aj za výzvu, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria podľa ust. , t. j. poskytuje žalovanému lehotu dlhšiu ako 15 dní na dorovnanie omeškaných splátok a zároveň upozorňuje žalovaného na následok pretrvávajúceho omeškania. Omeškanie po dobu dlhšiu ako 3 mesiace pritom vyplýva nie len zo samotného Oznámenia, ale aj z platobnej histórie priloženej k žalobe. Dodal, že v prípade ak by aj nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd absolútne opomenul rozhodnúť o nepremlčaných splatných a nezaplatených splátkach tri roky spätne od podania žaloby do času vyhlásenia rozsudku. Nesprávny je potom podľa názoru žalobcu aj právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, nakoľko si protirečí s predtým vydaným uznesením súdu v predmetnom konaní pod č. k. -93 zo dňa 05.10.2021 o pripustení zmeny na strane žalobcu. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie o nedodržaní konania s odbornou starostlivosťou postupcom podľa ZoSÚ. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný nepoprel ani len jedno z tvrdení žalobcu, na konaní sa nezúčastnil a bol absolútne pasívnym. Žalobca v konaní tvrdil a tvrdí, že postupca bonitu žalovaného riadne skúmal, čo je o. i. zrejmé aj z obsahu spisu. Súčasťou Zmluvy je aj žiadosť žalovaného a vyhlásenia žalovaného z ktorých o. i. vyplýva, že je zamestnancom v zahraničí ako technológ výroby s priemerným čistým mesačným príjmom 2.000 eur a mesačnými výdavkami 100 eur. Uvedené príjmy žalovaného boli pritom overované za posledných 5 mesiacov pred uzavretím zmluvy prostredníctvom výpisov z účtu od 08/2016 do 12/2016 ako aj výplatnými páskami žiadateľa od 08/2016 do 12/2016. Žalovaný zároveň deklaroval, že je slobodný, zamestnaný od 07.04.2014 na

dobu neurčitú, nevyživuje žiadne dieťa a býva u rodičov. Výdavky predstavovali sumu vo výške 100 eur. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 22.000 eur na 72 mesiacov s mesačnou splátkou 274,53 eura. Z obsahu spisu je taktiež podľa žalobcu zrejmé, že jeho právny predchodca preveroval žalovaného v Nebankovom registri klientskych informácii (NRKI) a v internom registri bankových informácii spoločnosti VÚB, a.s. a spoločnosti T., nakoľko mu na to žalovaný udelil súhlas, čim je bezpochyby splnená podmienka lustrácie v databáze pred poskytnutím úveru. Právny predchodca žalobcu vykonal skúmanie bonity žalovaného v registroch, v dôsledku čoho postupoval právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou preskúmal bonitu žalovaného. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia ho zruší a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom procesnom postupe, nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam a na potvrdenie správnosti rozsudku uvádza nasledovné.

9. Odvolateľ uviedol ako dôvod odvolania podľa , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.

10. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

11. Tým, že súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu a následne žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu procesných práv na strane žalobcu pre nepreskúmateľnosť tohto záveru. Odvolací súd uvádza, že uznesenie, ktorým pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu, je uznesením procesnej povahy, ktorým sa nerozhoduje o merite veci, keďže o merite veci je možné podľa rozhodnúť iba rozsudkom. Rozhodnutím o právnom nástupníctve tak nie je žiadnym spôsobom „predbiehané“ rozhodnutie vo veci samej ani otázka aktívnej legitimácie, ale je riešený len okruh strán pre ďalšiu fázu a priebeh konania. Hmotnoprávnu otázku, či žalobca je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide, súd rieši až na základe výsledkov dokazovania a v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej (v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí). Súd nemôže túto otázku posudzovať v rámci otázky procesného nástupníctva strany; šetrenie podmienok procesného nástupníctva podľa 80 totiž nie je dokazovaním o skutkovom stave veci. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva teda súd podľa vyhovie vtedy, ak má preukázané, že formálno-právne došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, t. j. nastala skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu však nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Pre vyhovenie návrhu na zmenu subjektov súd teda skúma existenciu len základných skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na prechod práv a povinností; meritórne o veci rozhodne až rozsudkom podľa , po vykonaní dokazovania, ktoré môže, ale aj nemusí preukázať, či skutočne došlo alebo nedošlo k prevodu alebo k prechodu práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď nehodnotil v rámci rozhodnutia podľa právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej, o ktorej môže byť rozhodnuté iba rozsudkom. V tomto štádiu konania vec správne hodnotil len z hľadísk, či návrh podal žalobca, či sa tak stalo po začatí konania, či osoba, ktorá má vstúpiť do konania na strane žalobcu so zmenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností.

12. K porušeniu procesných práv žalobcu nedošlo ani tým, že podľa žalobcu za situácie kedy pôvodný veriteľ splnil požiadavky zákonodarcu na skúmanie bonity, súd prvej inštancie aktívne zmenil a prispôsobil zákonné ustanovenia, ktorú však súd zjavne nepoňal ako ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami, ale ako požiadavku na zastúpenie spotrebiteľa a aktívne vyhľadávanie dôvodov zamietnutia žaloby - a to aj za cenu výkladu zákona, contra legem. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tým k porušeniu jeho procesných práv.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010).

14. Odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenie súdu prvej inštancie o nedodržaní zákonného postupu jeho právneho predchodcu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. a ust. .

15. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. dňa 07.01.2017 uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX v predmete poskytnutia spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru, a to motorové vozidlo Z. A. s EČV: L vo výške 14.960 eur. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 22.12.2022. Strany si v zmluve dohodli, že veriteľ má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 13.07.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s výzvou na úhradu sumy 14.276,08 eura.

16. Keďže právny predchodca žalobcu pohľadávku z predmetnej zmluvy postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 11.08.2021, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.10.2021 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.

17. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu, v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupujúci voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery a na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpal finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie správne predmetný právny vzťah charakterizoval, ako vzťah spotrebiteľský ( a nasl. ). Úverová zmluva

bola uzavretá podľa a nasl. a keďže ide o spotrebiteľský úver, aj podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ZoSÚ).

18. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení (t.j. a ) je možné vyvodiť, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa bolo upozorniť žalovaného ako dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k zosplatneniu dôjde. Ustanovenie sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom, dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinnosti zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky.

20. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa . V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa a v súlade s odsekom 8 . (BUDJAČ, Milan. [Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa v zmluvnom práve]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 636, marg. č. 34.)

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že jeho právny predchodca si splnil svoje povinnosti uvedené v ustanovení , keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeho právny predchodca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 20.10.2021 žalobca za výzvu podľa považuje oznámenie jeho právneho predchodcu o splatnej splátke zo dňa 30.05.2018, v ktorom oznámil žalovanému, že neeviduje úhradu splatnej splátky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu záväzok žalovaného v mene veriteľa bude vymáhaný poverenou spoločnosťou a v prípade neúspešného inkasa je spoločnosť oprávnená motorové vozidlo odobrať za účelom zrealizovania záložného práva. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že obsahom tohto listu nie je výslovné upozornenie na naplnenie podmienok pre uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia . Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na faktúru č. XXXXXXXXX . zo dňa 11.07.2018, v tomto prípade nie je dodržaná 15-dňová lehota pred okamžitým zosplatnením a neobsahuje upozornenie podľa a predžalobná výzva zo dňa 15.10.2020 bola vyhotovená až po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

22. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadne splnenia zákonnej povinnosti predpokladanej ustanovením , a preto potom nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť predmetného úveru postupom podľa .

23. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal skúmaním posudzovania bonity žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, tak ako mu to ukladá zákon.

24. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, k veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na doloženie dokladov tykajúcich sa splnenia povinnosti jeho právneho predchodcu podľa § 7 ods. 1,19 až 42 ZoSÚ s poukazom na ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. Na výzvy súdu prvej inštancie reagoval žalobca vyjadreniami zo dňa 28.10.2021 a 16.11.2021, ku ktorým priložil dokumentáciu k preverovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Predložená dokumentácia zahrnovala žiadosť žalovaného o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.01.2021, schvaľovací protokol k návrhu zmluvy, výplatné pásky žalovaného z obdobia augusta až decembra 2016 a výpisy z bankového účtu žalovaného za obdobie od augusta do decembra 2016. Správne však súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepredložil listiny preukazujúce overenie úveryschopnosti žalovaného prostredníctvom verejne dostupných registrov, a to výpisom z úverového registra. Príjem aj rodinný stav žalovaného môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, vrátané jeho celkove peňažné záväzky z prípadných poskytnutých úverov, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že jeho právny predchodca preveroval žalovaného v Nebankovom registri klientskych informácii (NRKI) a v internom registri bankových informácii spoločnosti VÚB, a.s. a spoločnosti T., výpisy z týchto registrov sa nenachádzajú v spise súdu prvej inštancie.

27. Správne zobral do úvahy súd prvej inštancie tu skutočnosť, že veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky. Pri posúdení úverovej schopnosti je povinnosťou veriteľa klásť dôraz na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či mu zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. To však nebol prejednávaný prípad, ako zistil súd prvej inštancie.

28. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu sa po tomto objasnení veci nemohol odôvodnene domnievať, že žalovaný ako spotrebiteľ bude schopný plniť si povinnosti vyplývajúce z plánovanej zmluvy a pre nezvládnutý proces skúmania schopnosti splácať úver zo strany právneho predchodcu žalobcu je rozhodnutie vecne správne. Právny predchodca pochybil pri posúdení úverovej schopnosti žalovaného s následkami čo do straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ.

29. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na základe ustanovenia , takýto postup v spotrebiteľských sporoch ( - ) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti. Súd prvej inštancie požadoval relevantný dôkaz o doručení upozornenia podľa žalovanému a skúmaní bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

30. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. V súlade s § 17 ods. 1 ZoSÚ právny predchodca žalobcu mohol písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovanému po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce z v spojení s , t.j. že právnym predchodcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom. Zároveň v zmysle prvá veta ZoSÚ pre porušenie ZoSÚ došlo k na strane veriteľa k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom, nebola splnená podmienka podľa ZoSÚ, a to že pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (22.12.2022), čo znamená neplatne postúpenie pohľadávky a nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby.

32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).