Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Cpr-8-2014.pdf
PDF · 118.4 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/8/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci Ž. W.. T. K., Z. J. XA, B., T. M., právne zastúpenej Mgr. Annou Lengyelovou, advokátkou, Štúrova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
I. Určuje, že výpoveď zo dňa 24. 9. 2014 podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu uvedeného v § 47 písm. i, Zákona o štátnej službe, ktorej účinky doručenia žalobkyni nastali dňa 24.10.2014, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer zo dňa 18.2.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 4.1.2010 naďalej trvá.
II. Návrh žalobkyni na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 361,08 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právnej zástupkyne žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa, žalobou podanou na súd dňa 19.12.2014, sa domáhala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 24. 9. 2014 podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu uvedeného v § 47 písm. i, Zákona o štátnej službe, ktorej účinky doručenia žalobkyni nastali dňa 24.10.2014, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer zo dňa 18.2.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 4.1.2010 naďalej trvá.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 18.2.2005, ktoré sa podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) považuje za služobnú zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 4.1.2010. Je funkčne zaradená ako odborný radca, ktorý vykonáva na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“) samostatne ucelené odborné činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti vo vyhodnocovaní výsledkov a príprave podkladov na rozhodovanie na oddelení SPODaSK. Žalobkyni bola zo stany žalovaného dňa 24.10.2014 predložená ponuka na trvalé preloženie, ktorú žalobkyňa odmietla. Žalovaný listom zo dňa 24.10.2014 žalobkyni oznámil, že končí štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm. i) zákona o štátnej službe a prihliadnutím na § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe a čl. XV. bod 7 základného organizačného predpisu úradu č. 04/2013 Služobný poriadok ÚPSVaR Prešov (ďalej len „Služobný poriadok“). V zmysle § 48 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je dva mesiace. Žalobkyňa sa závažného porušenia služobnej disciplíny mala dopustiť tým, že dňa 16.11.2011 vydala rozhodnutie č. I. F.-XX,XX a dňa 5.3.2013 rozhodnutie č. B.,XX, ktorým zaradila manželov P. do zoznamu žiadateľov o náhradnú starostlivosť, bez toho, aby zohľadnila, že podľa odpisu
z registra trestov W. B.. nespĺňal podmienku na zápis podľa § 39 ods. 4 písm. b) zákona o SPODaSK. Účinky doručenia výpovede žalobkyni nastali dňa 24.10.2014, kedy žalobkyňa odmietla výpoveď zo dňa 24.10.2014 prevziať. Žalobkyňa so skončením pracovného pomeru nesúhlasila a žalovanému dňa 12.12.2014 listom zo dňa 11.12.2014 oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Štátnozamestnanecký pomer bol so žalobkyňou skončený neplatne, pretože právo žalovaného dať žalobkyni výpoveď pre dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, v dôsledku uplynutia objektívnej lehoty podľa § 51 ods. 2 zákona o štátnej službe už pred doručením výpovede žalobkyni zaniklo dňa 16.11.2012 /rozhodnutie č. I. F.-XX,XX zo dňa 16.11.2011/ resp. dňa 5.3.2014 / rozhodnutie č. B.- XX,XX zo dňa 5.3.2013.
Ďalej uviedla, že je pravdou, že žalobkyňa zaradila do zoznamu žiadateľov manželov P., pričom neprihliadla na to, že W. B.. nespĺňal podmienku na zápis podľa § 39 ods. 4 písm. b) zákona o SPODaSK, žalobkyňa sa nedopustila závažného porušenia služobnej disciplíny, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou pri určovaní závažnosti porušenia služobnej disciplíny je potrebné prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jej doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej k porušeniu služobnej disciplíny došlo, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnej povinností zamestnanca ako i na dôsledky takéhoto konania a na to, či svojím konaním spôsobila škodu. Žalobkyňa svoju prácu vykonávala vždy svedomite a odborne, podľa najlepších schopností a vedomostí, pričom dodržiavala povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a ostatných predpisov vzťahujúcich sa na výkon jej práce, ako aj ďalších vnútorných predpisov, s ktorými bola oboznámená. Je nepochybne v súlade so stabilnou judikatúrou, umožniť dieťaťu dlhodobý stabilný rozvoj predovšetkým v prostredí, ktoré je dieťaťu dôverne známe, kde má dieťa vytvorené citové väzby a splnené aj materiálne podmienky pre ďalší všestranný rozvoj. Mal. V. Ž.. mal. V. Ž.. boli umiestnení v profesionálnej rodine u profesionálneho rodiča S. B.. už od jedného mesiaca svojho veku a manželia P. požiadali o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť so záujmom o pestúnsku starostlivosť. K ohrozeniu, tobôž závažnému, záujmov mal. detí nemohlo dôjsť tým, že žalobkyňa zapísala manželov P. do zoznamu žiadateľov jednak preto, že o zverení mal. V. Ž.. a mal. V. Ž.. do pestúnskej starostlivosti manželom S. a W. B.. rozhodol súd, ako i preto, že tento tak rozhodol na základe správy Detského domova o zhodnotení pobytu mal. V. Ž.. a mal. V. Ž.. v profesionálnej rodine a vzťahu s profesionálnym rodičom S. B.., teda preukázaných pomerov vyhodnotených ako
dobré. Podľa zákona o rodine, ktorý upravuje ochranu práv a právom chránených záujmov detí, je možné zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti fyzickej osobe, alebo len jednému z manželov, pričom u osoby, ktorá s takýmto pestúnom žije sa splnenie podmienky uvedenej v § 39 ods. 4 zákona o SPODaSK ani neskúma. Vzhľadom k tomu, že záujmy mal. detí neboli fakticky ohrozené, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu prácu žalobkyne, má žalobkyňa za to, že skutočnosť, že rozhodnutím č. I. F.-XX,XX dňa 16.11.2011 a rozh. č. B.-XX,XX dňa 5.3.2013 zaradila do zoznamu žiadateľov manželov P., môže byť posúdené nanajvýš ako porušenie služobnej disciplíny menej závažným spôsobom. V danom prípade však neboli splnené podmienky ani pre výpoveď pre menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Konanie žalobkyne nemožno posúdiť ani ako porušenie služobnej disciplíny menej závažným spôsobom, ktoré by mohlo byť výpovedným dôvodom podľa § 47 písm. h) zákona o štátnej službe len za predpokladu, ak by žalobkyňa porušila služobnú disciplínu menej závažný spôsobom, za toto porušenie by bola písomne upozornená na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a v lehote šiestich mesiacov od tohto upozornenia by opakovane porušila služobnú disciplínu menej vážnym spôsobom. Žalobkyňa mala prvýkrát porušiť služobnú disciplínu už dňa 20.2.2013 vydaním rozhodnutia č. B.-X,X, ktorým zaradila manželov H. do zoznamu žiadateľov o náhradnú starostlivosť bez toho, aby zohľadnila, že podľa odpisu z registra trestov V. K.. nespĺňal podmienku na zápis podľa § 39 ods. 4 písm. b) zákona o SPODaSK, o čom sa žalovaný dozvedel dňa 3.9.2014. Na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bola žalobkyňa písomne upozornená dňa 9.9.2014. Keďže k ďalšiemu porušeniu služobnej disciplíny žalobkyňou došlo dňa 16.11.2011 vydaním rozhodnutia č. I.-XX,XX a dňa 5.3.2013 vydaním rozhodnutia č. B.-XX,XX, podmienka opakovaného porušenia služobnej disciplíny nie je splnená, keďže k porušeniu došlo ešte pred písomným upozornením a nie po ňom. Podľa čl. XVII. bod 3 Služobného poriadku, pri opakovanom porušení služobnej disciplíny môže žalovaný skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, najneskôr do jedného roka odo dňa keď dôvod výpovede vznikol. Právo žalovaného skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou pri opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny v dôsledku uplynutia objektívnej lehoty podľa čl. XVII. bod 3 Služobného poriadku už pred doručením výpovede zo dňa 24.10.2014 zaniklo dňa
16.11.2012 /rozhodnutie č. I. F.-XX,XX zo dňa 16.11.2011/ resp. dňa 5.3.2014 /rozhodnutie č. B.-XX,XX zo dňa 5.3.2013.
Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že lehota stanovená v § 51 ods. 2 zákona o štátnej službe sa vzťahuje na možnosť služobného úradu skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite, avšak so žalobkyňou bol štátnozamestnanecký pomer skončený výpoveďou z dôvodu podľa § 47 písm. i) zákona o štátnej službe, aj to napriek tomu, že u žalobkyne bol dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej uviedol, že z pracovnej charakteristiky žalobkyne, ktorú vypracoval služobný úrad na základe služobných hodnotení a na základe podkladov obsiahnutých v osobnom spise vyplýva, že žalobkyňa bola hodnotená prevažne stupňami dobre a veľmi dobre v rámci stupnice mimoriadne dobre, veľmi dobre, dobre, čiastočne dobre, nevyhovujúco. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pracuje v danej oblasti skoro 20 rokov bolo namieste, ak žalovaný od žalobkyne vyžadoval plnenie služobných úloh na úrovni - mimoriadne dobre a teda dosiahnuté stupne služobného hodnotenia vypovedajú o tom, že kvalita plnenia služobných úloh žalobkyňou mala nedostatky. Dosvedčujú to aj záznamy o porušení služobnej disciplíny, ktoré sú súčasťou osobného spisu žalobkyne a to v roku 2008 bol zistený a zaznamenaný neprofesionálny prístup žalobkyne k plneniu služobných povinností, čo viedlo až k jej preloženiu z vykonávania agendy náhradnej rodinnej starostlivosti - medzištátnych osvojení na agendu sociálnej kurately pre maloleté deti. Služobný postup žalobkyne kritizovali členovia komisie pre medzištátne osvojenia pri Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ktorí súčasne vyslovili zásadný nesúhlas s priebehom interakcie, ktorú odborne garantovala žalobkyňa. Poukázali na porušovanie interných smerníc žalobkyňou a vtedajší štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky označil takýto pracovný postup za doslova povrchný a upozornil na to, že je neprípustné, aby dôsledky takýchto pochybení zhoršovali obraz SR v zahraničí. K ďalšiemu porušeniu služobnej disciplíny zo strany žalobkyne došlo v roku 2013 a v roku 2014. Žalobkyňa zapísala do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť žiadateľov napriek tomu, že z odpisu registra trestov bolo zrejmé, že jeden zo žiadateľov (jeden z manželov) bol v minulosti súdne trestaný pre úmyselný trestný čin. Takýmto konaním sa dostala do rozporu s § 39 ods. 4 písm. b) zákona o SPODaSK“). V prípade z roku 2013 bol zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave podaný podnet na začatie konania o proteste prokurátora zo dňa 25.08.2014. Žalobkyňa bola pracovne zaradená na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V rámci výkonu pracovných činností bola povinná zabezpečiť dôsledné a kvalitné plnenie úloh na úseku náhradnej rodinnej starostlivosti. Je nepochybné, že odborne a profesionálne spôsobilý zamestnanec koná tak, aby nebol ohrozený záujem dieťa. Obzvlášť vtedy, keď štát deklaruje svoju vôľu na ochrane záujmu dieťaťa využitím prísnejších zákonných prostriedkov. Podceňovanie faktu, že žiadateľ o zápis do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť sa dopustil takého trestného činu možno vyhodnotiť ako krajne neprofesionálne, nezodpovedné a nedôsledné. Ak by žalobkyňa konala zodpovedne a dôsledne, pri vyhodnocovaní podkladov by brala do úvahy všetky súvislosti a všetky budúce možné stavy a dôsledky svojej činnosti. Cieľom jej snahy by bolo konať tak, aby činnosť sama a aj jej výsledky nemali na nikoho a na nič negatívne dôsledky alebo vplyvy. Nie je prípustné, aby v práci sociálneho pracovníka absentovala precíznosť, nedostatkom ktorej došlo u žalobkyne k vynechaniu detailov, ktoré majú vplyv na priebeh vykonávaných činností a môžu mať neskorší negatívny dopad na maloleté dieťa. Nie je možné považovať za profesionála sociálneho pracovníka, ktorý podceňuje morálne princípy premietajúce sa v zákone o rodine, ktorý nedoceňuje závažnosť trestnosti a ktorý nevie predvídať možné riziká spojené s nesprávnym rozhodnutím. Žalobkyňa svojím opakovaným odborným pochybením ohrozila, nielen a najmä, zákonom zvýšenou mierou chránené práva a oprávnené záujmy detí, ktoré mali byť zverené do pestúnskej starostlivosti, ale jej neprofesionálny prístup je spôsobilý poškodiť navonok zamestnávateľa - žalovaného. Podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 04.01.2010 bodu 1, 6, 7 a 12 bola žalobkyňa povinná zabezpečovať dôsledné a kvalitné plnenie úloh na úseku náhradnej rodinnej starostlivosti, pripravovať podklady pre vydanie rozhodnutí o zapísaní alebo nezapísaní do zoznamu o náhradnú rodinnú starostlivosť, rozhodovať o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, ovládať a dodržiavať Ústavu SR, všetky zákony, právne predpisy, interné normy, smernice, príkazy riaditeľa, vydané Ústredím PSVaR ako aj ÚPSVaR Prešov, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby a ostatné všeobecne záväzné predpisy vzťahujúce sa na prácu nim vykonávanú v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe poverenia č. 211/2014 zo dňa 28.08.2014 vykonali zamestnanci kontroly a kancelárie riaditeľa ÚPSVaR Prešov vnútornú kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení o SPODaSK v súvislosti s dodržiavaním § 39 citovaného zákona. Výsledkom predmetnej kontroly bol protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.09.2014 (ďalej len „protokol“), v ktorom sa uvádza, že v dvoch kontrolovaných spisoch bolo zistené porušenie právnych predpisov v súvislosti s
dodržiavaním § 39 ods. 4 písm. b) zákona o SPODaSK a splnenia zákonnej podmienky pre zapísanie fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Kontrolou, bolo zistené, že v oboch spisoch jeden z manželov s ohľadom na § 39 ods. 4 písm.
b) zákona o SPODaSK nespĺňal podmienky pre zápis do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť a konanie vo veci zapísania žiadateľov - manželov do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť malo byť zastavené. Dôsledkom nezákonného postupu preukázaného kontrolou bolo zverenie dvoch maloletých detí do pestúnskej starostlivosti manželov P. Pri vykonávaní pracovných činností žalobkyňou nemohlo dôjsť k závažnejšiemu zásahu do práv maloletých detí. Ako vyplýva zo Zápisnice o porušení služobnej disciplíny zo dňa 13.10.2014, vyhotovenej vedúcou oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bola ako osoba zodpovedná za nezákonné zapísanie žiadateľov - manželov do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, preukázaného kontrolou, určená žalobkyňa. Následne dňa 24.10.2014 bolo porušenie služobnej disciplíny žalobkyne predmetom zasadnutia komisie v zmysle čl. XVI. bodu 5 Služobného poriadku UPSVaR Prešov, ktorá zhodnotila všetky okolnosti a samotnú povahu porušenia služobnej disciplíny žalobkyňou. Úrad prihliadal na osobu žalobkyne, na jej funkciu a jej doterajší postoj k plneniu služobných úloh. Vzhľadom na charakter porušenia služobnej disciplíny, ohrozenie dobrého mena úradu a postoj žalobkyne nemal úrad záujem, aby žalobkyňa naďalej vykonávala pracovné činnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V dôsledku toho jej ponúkol trvalé preloženie na vykonávanie štátnej služby s účinnosťou od 01.12.2014, a to na voľné štátnozamestnanecké miesto v odbore štátnej služby 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina, vo funkcii radca, PT 5, v organizačnom útvare: Odbor služieb zamestnanosti, oddelenie sprostredkovania s ohľadom na dĺžku trvania štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Ponúknuté miesto žalobkyňa odmietla. žalobkyňa vykonávala pracovné činnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkčne bola zaradená ako odborný radca, ktorý vykonáva samostatné ucelené odborné činnosti a samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a príprave podkladov na rozhodovanie na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ako odborný radca samostatne posudzovala spôsobilosť na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti v zmysle zákona o SPODaSK. V rámci toho bola povinná najmä zabezpečiť dôsledné a kvalitné plnenie úloh na úseku náhradnej rodinnej starostlivosti, spolupracovať s určenými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a detskými domovmi v prešovskom kraji a Slovenskej republike vo veciach vnútroštátnych osvojení, evidovať žiadosti fyzických osôb, ktoré mali záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, viesť zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť a pravidelne ho aktualizovať, pripravovať podklady pre vydanie rozhodnutí o zapísaní alebo nezapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, rozhodovať o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, evidovať všetky činnosti vykonané na úseku náhradnej rodinnej starostlivosti prostredníctvom modulu KIDS, ovládať a dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, všetky zákony, právne predpisy, interné normy, smernice, príkazy riaditeľa vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ako aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby a ostatné všeobecne platné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a rozhodovať o zapísaní fyzickej osoby, ktorá mala záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Rovnako mala zodpovednosť za výkon štátnej správy na úseku organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti s územnou pôsobnosťou na území Prešovského kraja a medzi určenými úradmi v Slovenskej republike. Žalobkyňa nesie priamu zodpovednosť za vydané rozhodnutia a práve rozhodnutia o zapísaní alebo nezapísaní žiadateľa do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť predstavujú jednu z jej najdôležitejších povinností vyplývajúcu z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Preto je dôvodné považovať práve vydanie nezákonného rozhodnutia o zapísaní žiadateľov do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť za závažné porušenie služobnej disciplíny. zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť je jednou zo základných podmienok, ktoré zákonodarca vyžaduje od fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Manželom P. by maloleté deti neboli zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov len na základe správy Detského domova o zhodnotení pobytu maloletých detí v profesionálnej rodine a vzťahu s profesionálnym rodičom pani P, ak by žalobkyňa v súlade so zákonom zastavila konanie vo veci zapísania manželov P. do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Za povšimnutie stojí vyjadrenie žalobkyne v Zápisnici o porušení služobnej disciplíny zo dňa 13.10.2015, v ktorom uvádza, že ,, zverením dieťaťa došlo ku zmene právnej formy, nakoľko prvé zo zverených detí bolo jeden rok v profesionálnej starostlivosti manželov (ako zamestnancov DeD) a druhé na
dva roky“. So zmenou druhu náhradnej rodinnej starostlivosti zároveň ale došlo k zmene zákonných podmienok na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti, a práve toto žalobkyňa nezohľadnila napriek tomu, že vzhľadom na jej funkčné zaradenie a aj dlhoročnú prax, bola práve ona povinná skúmať dodržanie zákonných podmienok. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobkyne navyše spochybňuje jej odbornosť a znalosť problematiky zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti po právnej stránke, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre riadne vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - náhradná rodinná starostlivosť, ktoré žalobkyňa dlhodobo vykonávala. Nezákonné zapísanie manželov P. do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, preukázané kontrolou, komisia (čl. XVI. bodu 5 Služobného poriadku ÚPSVaR Prešov) vyhodnotila ako závažné. Zákonodarca totiž v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany práv a oprávnených záujmov dieťaťa, ktoré má byť zverené do pestúnskej starostlivosti manželov, vylúčil v § 39 ods. 4 zákona o SPODaSK ako nespôsobilé na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti fyzické osoby, ktoré boli odsúdené za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako jeden rok, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu, alebo ak boli odsúdené za úmyselný trestný čin za niektorý z trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti iným právam a slobodám, proti mieru a ľudskosti, alebo bola odsúdená za niektorý z trestných činov terorizmu a extrémizmu, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 01.07.2011 sa práve za účelom zvýšenej ochrany záujmov maloletých detí posudzovanie spôsobilosti fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, ešte sprísnilo, keďže sa pri overovaní spôsobilosti fyzickej osoby musí prihliadať na zákonom vymedzené trestné činy, hoci bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na fyzickú osobu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená. Zapísaním manželov P. do zoznamu žiadateľov žalobkyňa s ohľadom na vyššie uvedené závažným spôsobom ohrozila právom chránené záujmy dvoch maloletých detí (rozhodnutie č. I.-XX,XX zo dňa 16.11.2011, rozhodnutie č. B.-XX,XX zo dňa 05.03.2013). Úrad tiež zastáva názor, že pre klasifikáciu porušenia služobnej disciplíny žalobkyňou ako závažného porušenia bola právne významná čo i len teoretická možnosť ohrozenia práv a právom chránených záujmov maloletých detí. Žalovaný má dôvodnú pochybnosť, či vydanie nezákonných rozhodnutí v prípade manželov P. nebolo cielené za účelom získania prospechu alebo inej výhody, vzhľadom na opakované vydanie rozhodnutia v rozpore so zákonnými podmienkami a aj následné nerešpektovanie prijatých opatrení na základe kontroly.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 8.2.2005, dodatkom č. 1, oznámením č.
F., ponukou na trvalé preloženie zo dňa 24.10.2014, skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, opisom činností štátnozamestnaneckého miesta, oznámením o tom, že výpoveď považuje za neplatnú, zápisnicou o porušení služobnej disciplíny, pozvánkou na stretnutie komisie, oznámením o výsledku komisie a návrhu na postih voči štátnemu zamestnancovi, písomným upozornením, zápisnicou o porušení služobnej disciplíny, záznamom z prejednania porušenia služobnej disciplíny zamestnanca, oznámením o výške a zložení funkčného platu, vyjadrením riaditeľky zo dňa 24. 10. 2014, posúdením vzťahu dieťaťa a profesionálneho rodiča, zhodnotením pobytu dieťaťa v profesionálnej rodine, základným organizačným predpisom úradu č. 04/2013, záznamom o oboznámení zamestnancov oddelenia s vnútornými organizačnými predpismi, protokolom o výsledku kontroly, popisom činností štátnozamestnaneckého miesta, zápisnicou o porušení služobnej disciplíny, opatrením na odstránenie nedostatkov, správou o splnení opatrení, pracovnou charakteristikou, pracovným posudkom, oznámením o výške a zložení funkčného platu, oznámením o ukončení zastupovania, vypovedanie plnej moci, oznámením o prevzatí zastupovania, vyjadrením zo dňa 20.5.2015 a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa bola dňa 18.2.2005 na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vymenovaná do štátnej služby na funkciu odborný radca, ktorú vykonáva na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Listom zo dňa 24.10.2014 služobný úrad skončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou v zmysle § 46 ods. 1 písm. b zákona č. 400/2009 o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm. i, Zákona o štátnej službe s prihliadnutím na § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe. Závažné porušenia pracovnej
disciplíny sa mala žalobkyňa dopustiť rozhodnutím č. NRS F. -XX,XX zo dňa 16.11.2011 a rozhodnutím č. B.-XX,XX zo dňa 5.3.2013. Výpoveď žalobkyňa odmietla prevziať dňa 24.10.2014.
Listom zo dňa 11.12.2014 žalobkyňa oznámila služobnému úradu, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 1 ods. 1,4 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 o štátnej službe Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 47 písm. i) ods. 1 zákona č. 400/2009 o štátnej službe Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 o štátnej službe Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.
Podľa § 120 zákona č. 400/2009 o štátnej službe Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
Podľa § 77 Zákonníka práce Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2015 Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov úradov prechádzajú na ústredie.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 4 v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 o štátnej službe na štátnozamestnanecké
vzťahy sa primerane použijú okrem iných ustanovení aj § 63 ods. 4 Zákonníka práce. V uvedenom ustanovení v záujme potrebnej právnej istoty v súvislosti s možnosťou použiť uvedené dôvody zákonodarca stanovuje pre zamestnávateľa subjektívne a objektívne lehoty, v ktorých môže uplatniť svoje právo. Uvedené lehoty majú prekluzívny charakter a po ich márnom uplynutí zanikne právo zamestnávateľa na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Po skutkovej stránke uviedol dva dôvody, pre ktoré so žalobkyňou skončil pracovný pomer výpoveďou a to vydanie rozhodnutia č. NRS F. -XX,XX zo dňa 16.11.2011 a rozhodnutia č. B.-XX,XX zo dňa 5.3.2013. Zamestnávateľ môže výpoveď z dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v tzv. subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa o dôvode dozvedel a XXCpr/X/XXXX - XXX
v tzv. objektívnej lehote, teda odo dňa vzniku tohto výpovedného dôvodu. Uvedené lehoty sú prekluzívne (prepadné), čo znamená, že po ich márnom uplynutí už zamestnávateľ nemôže uvedený výpovedný dôvod vôbec použiť. Tieto lehoty majú hmotno-právny charakter, čo znamená, že do ich uplynutia musí byť okamžité skončenie pracovného pomeru doručené druhej strane. Rozhodnutia, pre ktoré žalovaný skončil pracovný pomer, boli vydané dňa 16.11.2011, resp. dňa 5.3.2013, preto právo žalovaného dať žalobkyni výpoveď zaniklo dňa 16.11.2012, resp. 5.3.2014. Keďže u žalobkyni účinky doručenia výpovede nastali dňa 24.10.2014, teda po uplynutí 1 ročnej objektívnej lehoty, súd bez preskúmania dôvodov výpovede určil, že výpoveď je neplatná a štátnozamestnanecký pomer zo dňa 18.2.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 4.1.2010 naďalej trvá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania.
Priznané trovy konania žalobkyni vo výške 361,08 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,85 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby), za 2 úkony právnej služby po 64,53 eura (podanie vyjadrenia zo dňa 20.5.2015, zastupovanie pri pojednávaní dňa 22.5.2015) a 2 x režijného paušálu po 8,04 eura + 2 x režijného paušálu po 8,39 eura + cestovné motorovým vozidlom dňa 22.5.2015 na trase Košice - Prešov a späť vo výške 19,54 eura + náhrada za stratu času za 2 začaté polhodín vo výške 27,96 eura podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Súd nepriznal žalobkyni odmenu za úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia Mgr. Anny Lengyelovej, pretože uvedený úkon súd pokladá za neúčelný a žalovaného neúmerne zaťažujúci, pretože ak si žalobkyňa v priebehu konania zmení svojho splnomocneného zástupcu, tento nový splnomocnený zástupca si voči žalobkyni uplatní rovnaký úkon právnej služby ako pôvodný splnomocnený zástupca (opätovne príprava a prevzatie zastúpenia), ktorá povinnosť nahradiť tieto trovy žalobkyni sa v prípade jej úspechu v konaní prenesie na žalovaného. Žalobkyňa mala už pred začatím konania možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý ju bude zastupovať kvalifikovane v priebehu celého konania. Ak so svojím pred začatím konania splnomocneným zástupcom počas konania nebola spokojná, nepochybne má právo svojho zástupcu zmeniť, avšak nemožno súhlasiť s tým, že uvedený postup je z hľadiska vymoženia práva žalobkyni účelný, a čo viac, aby náklady prevzatia zastúpenia novým splnomocneným zástupcom znášal vo forme náhrady trov konania žalovaný.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Nárok na náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie. Dôvodom vylúčenia bolo to, že v konaní žalobkyňa uplatnila jednak neplatnosť výpovede, ako aj náhradu mzdy. Rozhodnutie o náhrade mzdy závisí od právoplatnosti rozhodnutia vo veci platnosti alebo neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).