Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2015 vo Vranove nad Topľou

rozhodol:

D. G. V., O.. XX.X.XXXX X. V., Č. E., Z. V. M., C.. Š. Č.. XXXX, H. Š. X.D., Č. E., K. I. N. F..E..D.., F. F. I. P. E., Č. E.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e v období od 06.01.2009 doposiaľ, v M., Č. E., ako aj na iných miestach v Českej republike, si ako zákonný otec U.. G. V., O.. XX.XX.XXXX, voči tomuto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že z úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. , zo dňa 14.11.2008, bol zaviazaný prispievať na výživné na svojho syna G. V. sumou 99,58 Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa R. V., O.. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej R. V. sumu najmenej 1.202,52 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , za použitia , pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa a neexistencii priťažujúcich okolností podľa na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka. Podľa súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov. Podľa v spojení s ukladá obvinenému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné poškodenej R. V., O.. XX.XX.XXXX X. X. O. Z., Z. V. F. P., H.. F. XX/XX, D.. X. O. Z., vo výške 1202,52 Eur ( jedentisícdvestodva eur a päťdesiatdva eurocentov ).

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému G. V. urobiť vyhlásenie podľa ust. . Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace a to výsluchom obžalovaného, poškodenej V., ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný G. V. na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2015 uviedol, že pokiaľ pracoval po rozvode s manželkou v Írsku, tak pravidelne platil výživné. Po návrate do Českej republiky platil výživné už nepravidelne, s tým že od januára 2009 mu výživné bolo zmenené na sumu 99,58 Eur. Zároveň uviedol, že za obdobie od 1/2009 do 8/2009 má výživné uhradené, o čom predložil aj čestné prehlásenie poškodenej V.. Od augusta 2009 už výživné do konca roka neuhrádzal. V roku 2010 platil výživné vo výške 50,- Eur a 100,- Eur, o čom predložil aj doklady. V roku 2011 uhradil 11 splátok po 100,- Eur. V roku 2012 a 2013 mu bolo exekučne zrážané z platu 3000,- Kč, v októbri 2013 to bola suma len 1000,- Kč, za mesiace 11/2013 a 12/2013 výživné neuhradil. V tomto období poberal nemocenské dávky vo výške 4200,- Kč mesačne. Dňa 28.04.2014 opätovne nastúpil k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, kde pracuje za minimálnu mzdu 9000,- Kč mesačne aj v súčasnosti. Ďalej obžalovaný uviedol, že žije s priateľkou, pričom vyživovaciu povinnosť si plní aj voči dcére R. M., ktorá žije s matkou v Nemecku, na ktorú prispieva sumou 1000,- Kč mesačne. Jeho zdravotný stav je naďalej nepriaznivý, nemá možnosť sa inde zamestnať. So synom je v kontakte cez sociálne siete, nad rámec výživného mu posiela dary pri príležitosti Vianoc a narodenín, na Vianoce 2013 synovi kúpil softballovú pušku za sumu 8000,- Kč. Nevlastní žiadne cenné hnuteľné, resp. nehnuteľné veci. Nepoberá žiadne sociálne dávky, ani invalidný dôchodok. Zároveň uviedol, že výslovne súhlasí s vykonaním ďalšieho hlavného pojednávania bez jeho prítomnosti.

Poškodená R. V. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej na výživu maloletého syna neprispieva od ich rozchodu v júni 2002. Z uvedeného dôvodu si nárok na výživné uplatnila na súde v roku 2003, kde bolo súdom určené prispievať na výživné sumou 2000,- Sk mesačne, ktoré bolo následne zvýšené na sumu 3000,- Sk mesačne. Niekedy od roku 2006 začal obžalovaný prispievať na výživu len sporadicky. Upravilo sa to po jeho odchode do Írska, kedy dlžné výživné doplatil. Manželstvo s obžalovaným bolo rozvedené 11.11.2008, kde sa obaja dohodli, že suma výživného zostáva na úrovni 100,- Eur mesačne. Za rok 2009 uhradil obžalovaný dohromady 600,- Eur, v roku 2010 sumu 200,- Eur. Následne poškodená podala žiadosť o náhradné výživné, ktoré začala poberať od 4/2011 a spätne za tri mesiace dostala 398,32 Eur. V roku 2011 dostala od obžalovaného 330,- Eur, z toho 30,- Eur bol dar pre syna. Následne za uvedený rok dostávala len náhradné výživné. V roku 2012 dostala náhradné výživné v sume 99,58 Eur a následne sa obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktoré následne vymáhalo výživne od obžalovaného. Rovnako to bolo aj v roku 2013 do novembra, kedy obžalovaný ochorel a bol práceneschopný. V roku 2014 poberala naďalej náhradné výživné do júla 2014, kedy obžalovaný začal platiť prostredníctvom centra, ktoré mu výživné zrážalo zo mzdy. V roku 2015 obdŕžala poškodená cez centrum sumu 105,30 Eur a následne vo februári sumu 107,43 Eur. K meninám, narodeninám alebo na Vianoce obžalovaný pošle synovi nad rámec výživného sumu do 50,- Eur. Syn poškodenej G. V. navštevuje 3. ročník F. D. Š. Z. X. M.. Náklady na cestovné, vrátane vreckového, predstavujú spolu sumu 150,- Eur mesačne. Syn je celoročný alergik, berie špeciálne lieky, taktiež potrebuje špeciálne ortopedické vložky, rovnako potreboval aj špeciálny zubný strojček v hodnote 500,- Eur na nápravu zubov. V rámci školy si robí aj zváračský kurz, ktorý stojí 180,- Eur. Po skončení školy plánuje študovať na Vysokej škole technickej. Poškodená je momentálne na predlženej materskej dovolenke s dcérou, ktorú má so svojím druhom a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 199,60 Eur mesačne a zo sumy čiastočného invalidného dôchodku vo výške 187,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Druh pracuje dlhodobo v zahraničí, v spoločnej domácnosti žije aj s mamou, ktorá poberá mesačne 400,- Eur dôchodku. Uhrádza výdavky spojené s bývaním vo výške 200,- Eur za plyn, jej mama platí 110,- Eur za elektrinu. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2015 poškodená predložila prehľad výživného, pričom suma dlžného výživného bola ustálená na čiastke 1202,52 Eur.

Zo správy pobočky Sociálnej poisťovne Vranov nad Topľou je zrejmé, že obžalovaný nie je poberateľom dávok nemocenského poistenia, úrazových dávok, dávky v nezamestnanosti, ani mu nie je vyplácaný žiaden dôchodok.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani príspevkov v hmotnej núdzi.

Z oznámenia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Ostrava vyplýva, že obžalovaný bol práceneschopný v období od 21.02.2011 do 01.03.2011, kedy mu bola vyplácaná náhrada mzdy zamestnávateľom.

Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredia v D. bol obžalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 22.10.2008 - 23.03.2010.

Z trestného príkazu Českej republiky, vydaného Okresným súdom D., vyplýva, že obžalovaný G. V. bol českým súdom uznaný za vinného z dôvodu, že neprispieval na výživu mal. R. M., pričom vyživovacia povinnosť na toto maloleté dieťa mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Ostrava v sume 1.000,- Kč mesačne.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, mal súd za preukázané, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi G. V. v období od 06.01.2009 až do vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej trestnej veci neplnil, napriek tomu, že v uvedenom období bol zamestnaný a teda mal možnosť aspoň v minimálnej výške prispievať na výživu svojho syna G. V. a aj v období svojej nezamestnanosti mal možnosť si plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej výške. Obžalovaný bol síce v rozhodnom období istý čas aj práceneschopný, avšak počas tohto obdobia poberal nemocenské dávky vo výške 4.200, Kč, ktoré mu umožňovali platiť výživné na svojho syna G. V.. Obžalovaný má síce ďalšiu vyživovaciu povinnosť k R. M., ktorú si podľa svojho vyjadrenia plní, avšak táto vyživovacia povinnosť ho nezbavuje záväzku prispievať aj na výživu svojho syna G. V.. Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný G. V.G. je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. V súlade s ustáleným rozhodným obdobím v predmetnej trestnej veci preto súd upravil aj výšku dlžného výživného, zohľadniac úhradu jednotlivých súm výživného zaplatených obžalovaným, ako to mal súd za preukázané príslušnými listinnými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu tak súd upravil výšku dlžné výživného na G. V.Á. za obdobie od 06.01.2009 do času rozhodovania súdu v predmetnej trestnej veci na sumu 1.202,52 Eur. Súd pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas, s poukazom na ustanovenie a teda jeho konanie bolo potrebné podriadiť pod kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu v zmysle , keďže chcel vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný G. V. sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 13.11.1992, sp. zn. , pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa , účinného do 31.12.2005 a pre trestný čin výtržníctva podľa , účinného do 31.12.2005, na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 13.11.1993, s tým že sa osvedčil dňom 09.05.1994 a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z registra priestupkov je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo riešený.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska je obžalovaný vedený na adrese trvalého pobytu - D. - B., B. XXX/X.

U obžalovaného G. V. bola zistená poľahčujúca okolnosť v zmysle , keďže obžalovaný bol síce v minulosti, v roku 1992 odsúdený, ale uplynutím skúšobnej doby sa osvedčil a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mu toto odsúdenie nemožno pričítať ako priťažujúcu okolnosť podľa . S poukazom na vyššie uvedené tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v zmysle .

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 1 ( jeden ) rok až 5 ( päť ) rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti, súd podľa uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na túto skutočnosť mohol súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 18 ( osemnásť ) mesiacov, za splnenia podmienok uvedených v . Takto uloženú výmeru tohto trestu považoval súd za zodpovedajúcu stupňu závažnosti konania obžalovaného, zavineniu obžalovaného, osobu obžalovaného, ako aj možnostiam jeho nápravy.

Súd, berúc do úvahy osobu obžalovaného, dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody je dostatočné vzhľadom na osobu páchateľa, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a je dostatočnou zárukou prevýchovy obžalovaného.

Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť podľa v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné poškodenej R. V. v sume 1202,52 Eur, čo predstavuje dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa . Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.