Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/303/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľa: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Anovčinovou, Štefánikova 5, Bratislava, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Mateja Bela 6, Bratislava o určenie neplatnosti zmluvy takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 3. 2. 2014 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie 42 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 543,13 € na účet advokátky JUDr. Lucie Anovčinovej, č.ú: IBAN Z., VS: XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 6. 11. 2014 domáhal, aby súd určil že zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 3. 2. 2014 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 42 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol že ako 2

dlžník uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX dňa 3. 2. 2014, ktorej predmetom bol spotrebiteľský úver vo výške 420 euro s úrokovou sadzbou 15,87 % ročne, čo predstavuje sumu 41,79 eura, s administratívnym poplatkom 59,08 euro, RPMN vo výške 46,46 %. Celková čiastka, ktorú mal navrhovateľ odporcovi zaplatiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavovala sumu 520,87 eura, priemerná hodnota RPMN 45,94 %. Navrhovateľ mal odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v šesťdesiatich týždenných splátkach po 8,69 eura, pričom posledná splátka bola vo výške 8,16 euro. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov. K zmluve o spotrebiteľskom úvere bola zároveň v ten istý deň dňa 3. 2. 2014 uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca ako poskytovateľ zaviazal navrhovateľovi za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol daný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ ako zákazník sa zaviazal za tieto služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 216,20 eura v šesťdesiatich pravidelných týždenných splátkach po 3,60 euro, pričom posledná splátka bola vo výške 3,90 euro. Celkovo mal uhradiť teraz sumu 737,17 euro. Navrhovateľ ku dňu podania návrhu zaplatil celkovo sumu 420 euro.

Navrhovateľ sa domáha neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru poukazujúc na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 Občianskeho zákonníka a nasledovných ako aj na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Navrhovateľ tiež poukázal na ustanovenie zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ku dňu účinnosti uzavretia zmluvy. Navrhovateľ mal zato, že zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššie ako 50 % samotného poskytnutého úveru mala byť podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. Navrhovateľ má zato, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ sa tiež domnieval, že uzatvorením zmluvy o zabezpečení splátok úveru chcel odporca obísť zákon tým, že odmenu poskytovateľovi nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, taktiež že vo výške odmeny, ktorá predstavuje viac ako 50 % úveru sa skrývajú aj skryté úroky z úveru k odkazu uvedeného dôvodu navrhovateľ má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si tiež uplatňuje nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 % zo sumy, ktorú zaplatil teda 42 euro z dôvodu, že porušenie jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu. Odporca je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov a preto má konať v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Odporca vedel a mal vedieť aké sú právne hranice pri stanovení zmluvných podmienok, nemal uvádzať spotrebiteľa do omylu, rovnako nemal poškodzovať. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9. 12. 2014 uviedol, že rovnako ako sa každý spotrebiteľ môže sám rozhodnúť či osloví odporcu s požiadavkou na poskytnutie úveru rovnako sa tak slobode môže rozhodnúť aj v prípade či si želá využiť doplnkovú službu, ktorú odporca poskytuje na základe zmluvy o doplnkovej službe. Zmluva o 3

doplnkovej službe je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Odporca poukázal na § 2 písm. g) zákona číslo 129/2010 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov sa teda podľa odporcu nezapočítavajú náklady na doplnkové služby, ktoré zákazník využiť nemusí. Je teda zrejmé, že existencia zmluvy o doplnkovej službe je podmienená predchádzajúcim poskytnutím úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto podmienenosť, ale nie obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy o doplnkovej službe, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci sa rozhodli pre doplnkovú službu, a niektorí sa rozhodli ju nevyužiť. Náklady za doplnkovú službu sú podľa odporcu nákladmi za nadštandardné služby, ktoré si zákazník môže zvoliť a preto sa tieto náklady nezahŕňajú do výpočtu RPMN, čo potvrdilo vo svojom stanovisku aj Ministerstvo financií SR a Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je všeobecným orgánom trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu. Podľa odporcu je nelogické, aby do výpočtu RPMN boli započítané náklady na doplnkovú službu. Podľa navrhovateľa náklady na doplnkovú službu mali byť započítané do výpočtu RPMN, ak by sa tak stalo, bola by RPMN v skutočnosti vyššia než by bola uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa odporcu však v danom prípade nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak by mala byť zmluva k doplnkovej službe neplatná, nebol by žiaden právny dôvod započítavať náklady na túto doplnkovú službu do výpočtu RPMN. Znamená to že RPMN by bola v takom prípade vypočítaná v úverových zmluvách správne. Ak by teda navrhovateľ žiadal určiť, že doplnková služba je neplatná, nemohla by sa potom od zákazníka požadovať ani odplata za poskytnutie tejto služby. Navrhovateľ však paradoxne tvrdí, že hoci zmluva o doplnkovej službe je neplatná má odporca napriek tomu náklady na túto službu započítať do výpočtu RPMN. Podľa odporcu sám navrhovateľ vychádza z toho, že zmluva o doplnkovej službe je neplatná, pretože inak by sa nedomáhal, aby náklady za doplnkovú službu boli započítané do RPMN. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právnych zástupcov účastníkov konania, svedkyne A. J., oboznámil sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 3. 2. 2014,

zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 3. 2. 2014, dodatku k zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 1. 5. 2014, karty splátok úveru, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 2. 2014, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 3. 2. 2014 zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 420 euro s tým, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona číslo 129/2010 Z.z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy úveru vo výške 41,79 eura a poplatok za garantovanú službu sumou 59,08 euro. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 46 ,46 %. Celková čiastkach podľa § 2 písm. h) zákona číslo 129/2010 Z.z., ktorú je zákazník povinný zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavujú sumu 520,87 euro. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na poskytnutý úver predstavuje 4

45,94 %. Navrhovateľ sa zaviazal úver splácať 68 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je 8,09 euro a výška poslednej splátky mala byť 8,16 euro. Navrhovateľ uzavretím tejto zmluvy potvrdil, že žiada postupovať v hotovostnom režime, podľa ktorého mu finančné prostriedky boli odovzdané pri podpise zmluvy. Ďalšia bola možnosť bezhotovostného režimu, podľa ktorého veriteľ prevedie celu čiastku úveru na bankový účet zákazníka v 13- ty kalendárny deň odo dňa uzavretia zmluvy. Tak pre prípad hotovostného ako aj pre prípad bezhotovostného režimu boli v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené platobné údaje veriteľa na poukazovanie splátok v peňažnom ústave, k čomu bol dopísaný aj špecifický symbol, pod ktorým má klient peňažné prostriedky na účet a veriteľa poukazovať. V ten istý deň, t.j. dňa 3. 2. 2014 uzavreli účastníci konania aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa veriteľ zaväzuje, že dlžníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX. Navrhovateľ ako dlžník sa zaviazal touto zmluvou, že za poskytnutie služby zaplatí veriteľovi celkovú odmenu vo výške 216,30 euro, ktorú sumu bude splácať v 60- tich pravidelných splátkach po 30,60 euro a poslednú splátku vo výške 30,90 euro. Dodatkom zo dňa 1. 5. 2014 bol okrem iných zmenený aj článok 1 ods. 1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru tak, že prvá veta "prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán" sa nahradila vetou "prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste určenom zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt". Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s odporcom uzavrel v poradí druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kontaktoval obchodnú zástupkyňu s ktorou sa stretol a u nej doma došlo k podpisu zmluvy s tým, že splátky bude splácať formou hotovostného výberu prostredníctvom obchodnej zástupkyne, ktorá k nemu chodila domov a splátky uhrádzal. Tak to bolo určené obchodnou zástupkyňou. Navrhovateľ sa ani nepýtal, či môže splácať úver bezhotovostne. Po uzavretí zmluvy bola navrhovateľovi doručená karta splátok, ktorú mal vždy pri sebe, keď prišla obchodná zástupkyňa prevziať splátku úveru, ktorá splátka bola vpísaná do uvedenej karty. Niekedy sa stalo, že obchodná zástupkyňa neprišla v dohodnutý termín k navrhovateľovi, vtedy on odniesol splátky do miesta bydliska obchodnej zástupkyni alebo sa s ňou stretol v meste, kde splátku od navrhovateľa prevzala. Následne navrhovateľ zistil, že postup odporcu nie je správny, preto sa rozhodol brániť súdnou cestou. Svedkyňa A. J. vo svojej výpovedi uviedla, že do apríla 2015 pracovala ako obchodná zástupkyňa odporcu. Po nahliadnutí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru uviedla, že zmluvu s navrhovateľom uzatvárala ona. Postup popísala tak, že ak už klient v minulosti čerpal úver kontaktovala ho s tým, či nemá záujem o ďalší úver. Klient bol oboznámený s tým, že má možnosť obdržať finančné prostriedky okamžite pri podpise zmluvy. Ako obchodná zástupkyňa mala v dispozícii finančnú hotovosť, z ktorej úver klientom vyplácala. Ak si klient vybral možnosť hotovostného režimu, musel uzavrieť zmluvu o zabezpečení splátok úveru iná možnosť splácania v tomto prípade neexistovala. Ak si klient vybral možnosť bezhotovostného režimu, finančná čiastka mu bola pripísaná na účet až 14 dní po uzavretí zmluvy a v tomto prípade si 5

mohol klient vybrať aj úhradu splátok bezhotovostne na účet veriteľa. Ak klient uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru, obchodná zástupkyňa mu oznámila aká bude výška splátky za výber hotovosti, teda koľko preplatí. Klient bol s tým uzrozumený a so zmluvou o zabezpečení splátok súhlasil. Svedkyňa býva v mieste bydliska navrhovateľa preto splátky vyberala tak, že sa s navrhovateľom niekde stretla alebo jej splátky doniesol domov, teda splátky navrhovateľ odniesol do miesta bydliska obchodnej zástupkyni. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zákona číslo 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odložené platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. g) zákona číslo 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie písm. a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, písm. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí najvyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona číslo 129/2010 Z.z., veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe v súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom

6

úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až písm. k), r),y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní 7

obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy mal súd v prejednávanej veci za daný, z dôvodu, že navrhovateľ ako spotrebiteľ chce mať vyriešenú otázku výšky jeho skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Súd sa prikláňa k existujúcej judikatúre, podľa ktorej navrhovatelia ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv, môžu sa odstrániť spornosti v uvádzanom výpočte ročnej percentuálnej miere nákladov, neprimeranosti zmluvných podmienok a pod. Súdu prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola zmluvy v zmysle § 153 k ods. 3, 4 O. s. p. s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný článkom 6 smernice Rady 93/13/ EHS. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný pre existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú teda súd považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyplýva zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie "ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Uvedený záver jednoznačne vyplýva z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorej zmyslom má byť " nadštandardná služba" - vyberanie splátok úveru obchodným zástupcom u dlžníka, keď v skutočnosti zmysel tejto služby ani naplnený nebol, čo vyplynulo jednak z výpovede svedkyne Wlodaszovej ako aj z obsahu dodatku k zmluve. Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal v podstate platiť poplatok za to, že on sám navštívi obchodnú zástupkyňu aby jej odovzdal splátku úveru, prípadne si s ňou dohodne stretnutie na ním vopred stanovenom mieste, kde jej peniaze odovzdá a za takúto "službu" má zaplatiť sumu 216,30 euro. Súd nevidí zmysel takejto "doplnkovej služby" a konštatuje, že ide o zavádzanie klientov a

poskytovanie pseudo služieb, za ktoré je povinný spotrebiteľ platiť. V danom prípade bol úver poskytnutý vo výške 420 €, pričom za "doplnkovú službu" mal navrhovateľ zaplatiť spolu 216,30 €, čo je viac ako 50 % z poskytnutého úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu 8

spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vyberanie splátok úveru vo výške 216,30 € pri úvere vo výške 420 euro, keď služba v podstate poskytovaná ani nie je, je nutné považovať za neprijateľnú. Poplatok za poskytovanie takejto "doplnkovej služby" je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba poplatky za skutočné náklady a nie platiť poplatky za služby, ktoré službami ani nie je možné nazvať a ktoré slúžia výlučne záujmom dodávateľa. Súd je tiež toho názoru, že obchodná zástupkyňa odporcu konala pri uzatváraní zmluvy o zabezpečení splátok úveru v rozpore s § 4 ods. 1 písm. k) zákona číslo 129/2010 Z.z., keď neposkytla spotrebiteľovi všetky informácie ohľadne hotovostného a bezhotovostného režimu. Z obsahu zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že tak pri odovzdaní peňazí pri podpise zmluvy ako aj pri poukázaní finančnej čiastky bezhotovostným režimom existovala podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere možnosť splácať úver na účet veriteľa, pretože údaje o čísle účtu veriteľa ako aj špecifický symbol pridelený klientovi boli uvedené tak pri bezhotovostnom režime ako aj pri hotovostnom režime. Súd má zato, že je nelogické aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí splácať ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti. Absurdnosť situácie nastáva po uzavretí dodatku k zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 1. 5. 2014 podľa, ktorého obchodný zástupca nebude vyberať splátky úveru v domácom prostredí klienta ale na inom mieste, určenom zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt. Teda, klient vlastne platí zato, že vyhľadá a stretne so s obchodným zástupcom nato, aby mu odovzdal splátku úveru. V danom prípade z výsluchu navrhovateľa ako aj svedkyne vyplynulo, že po uzavretí dodatku k zmluve o zabezpečení splátok úveru dokonca navrhovateľ chodil domov do miesta bydliska obchodnej zástupkyne, kde splátku úveru odovzdal. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a zdôvodnenie uvedené vyššie návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal mu tiež požadované finančné zadosťučinenie, ktorého výšku súd považoval za primeranú. Navrhovateľ si úspešne uplatnil porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, preto mu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi, ktoré je spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu. Je nepochybné, že odporca je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátkou za 7 úkonov právnej služby: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 24.10.2014.....................................67,40 € 2. Písomné podanie návrhu na súd..........................................................................67,40 € 3. Porada s klientom dňa 08.01.2015.......................................................................35,03 € 4. Návrh na vykonanie dôkazu - výsluch svedka........................................................35,03 € 5. Stanovisko zo dňa 09.03.2015.............................................................................70,06 € 6. Štúdium spisu dňa 17.04.2015.............................................................................70,06 € 7. Účasť na pojednávaní dňa 21.05.2015 trvajúceho viac ako dve hodiny.................140,12€ Réžijný paušál 2 x á 8,04 €, 5 x á 8,39 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú................................................... 543,13 €.

9

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určí z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Podľa § 10 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 písm. a) cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak 10

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.