Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-90-2014.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, proti žalovanej: G. O., A.. XX. U. XXXX, bytom E. XXXX/X, Q. P., o 541,75 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 541,75 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 3. marca 2014, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V časti o zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 541,75 € od 17. mája 2013 do 2. marca 2014, 3,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 541,75 € od 3. marca 2014, ako aj zmluvnej pokuty 82,50 € sa žaloba zamieta. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 97,66 € (v tom 70,44 € trovy právneho zastúpenia a 27,22 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta; náhrada trov prevyšujúcich 97,66 € sa žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 25. septembra 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 7. septembra 2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 500 € za odplatu 190 €, ktorú mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 2,50 € a desiatich splátkach po 68,25 €, t. j. spolu 690 €. Celkovo však splatila len 148,25 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 16. máju 2013 a od tohto dňa si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac omeškania, teda 5 mesiacov po 16,50 €.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 30. marca 2015, nevyjadril.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, porov. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere zo 7. septembra 2012 (č. l. 3), predžalobná upomienka z 12. decembra 2013 (č. l. 4), oznámenie o zosplatnení záväzku z 24. februára 2014 a podací hárok k nemu (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 7. septembra 2012 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na formulári žalovaného (č. l. 3). V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume
500 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 190 € (t. j. 38 % zo 500 €), teda spolu s istinou sumu 690 €, čo bolo zreteľne vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,50 € a desiatich po 68,25 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky, ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto: „3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“
b) Žalovaná zaplatila celkovo 148,25 €, ďalšie splátky ani iné povinnosti zo zmluvy nesplnila. Žalobca preto predžalobnou upomienkou z 12. decembra 2013 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 24. februára 2014 (č. l. 6) podaným na poštu 25. februára 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 16. máju 2013. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.
6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a táto sa zaviazala vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 7. septembru 2012, a zmluva zo 7. septembra 2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
8. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 5 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaná požičanú hotovosť prevzala. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658 ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný. Takto dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri zohľadnení aktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne vyšší než priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú pôžičku nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (zmluva neobsahuje ani dohodu o zrážkach zo mzdy, čo je inak bežné u iných spotrebiteľských úverov), poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je kreditné riziko vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s dobrými mravmi (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009).
9. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy zo 7. septembra 2012 právo, aby mu žalovaný zaplatil celkovo 690 €. Žalovaná však splnila len 148,25 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ho súd zaviazal na zaplatenie zvyšku (690-148,25=) 541,75 € (výrok I).
10. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 7. septembru 2012 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 24. februára 2014, že k zosplatneniu došlo k 16. máju 2013. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 24. februára 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (25. februára 2012) na adresu, na ktorej žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 1. marca 2014 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 2. marca 2014.
11. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 3. marca 2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splatením celého záväzku, nie už od 16. mája 2013. Sadzba úroku z omeškania k tomuto dňu bola o 5 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá v tom čase bola 0,25 % (výroky I a II).
12. Žalobca si okrem toho uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny (t. j. 16,50 €) za celkovo 5 mesiacov. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom na to nemožno toto ustanovenie zmluvy z 7. septembra 2012 považovať za individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná, takže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie súd predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie. V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 16,50 € mesačne aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po 2,50 €, čo je celkom zreteľne neprimeraná sankcia. Navyše, sadzba 3,3 % mesačne znamená takmer 40 % ročne, čo v spojení s už beztak relatívne vysokou odplatou, na ktorú má veriteľ nárok podľa zmluvy, by znamenalo zaťaženie dlžníka takmer 80 % požičanej istiny už v prvom roku trvania pôžičkového vzťahu. Okrem toho je podľa názoru súdu pri posudzovaní primeranosti sankcie potrebné vziať do úvahy aj to, že už výška odplaty (t. j. v podstate výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a aj je, o čom svedčí výška odplaty) vedomý rizika poskytovania pôžičiek, preto nemožno považovať za primerané, ak realizáciu tohto kreditného rizika následne ešte aj sankcionuje zmluvnou pokutou. Vzhľadom na uvedené považoval súd ustanovenie obchodných podmienok v časti, v ktorej dávali veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny mesačne, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).
13. Žalobca aj žalovaný boli v časti úspešní. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 541,75 : 82,50, t. j. 86,78 % : 13,22 %. Náhradu trov tak treba pomerne rozdeliť tak, že žalovaný nahradí žalobcovi (86,78-13,22=) 73,56 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 37 € a trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 624,25 € v zmysle § 10
ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 39,84 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 95,76 € ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba - § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. v znení účinnom od 1. júla 2013) po 39,84 €, teda celkovo 79,68 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za dva úkony v roku 2014 po 8,04 €, teda celkovo 16,08 €. Pri zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok len na náhradu 73,56 % súdneho poplatku, teda 27,22 €, a 73,56 % trov právneho zastúpenia, teda 70,44 € (čo je menej, než žalobcom vyčíslené trovy právneho zastúpenia 89,12 €). Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania platí do rúk advokáta, a to bez ohľadu na to, o ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia). Preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku II.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.