Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/802/2012

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : LXR consulting s.r.o., so sídlom Lovosická 711/30, Praha 9 - Letňany, Česká republika, IČO: 24 120 898, v konaní právne zastúpeného Mgr. Ondrejom Dostálom, usadeným euroadvokátom so sídlom Robotnícka 79, Senica, proti povinným: 1/ T., v konaní zastúpenému JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom so sídlom Šahy, Hontianska cesta 4, 2/ G., o vymoženie 3.909,71 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. vedie exekučné konanie veci oprávneného : LXR consulting s.r.o., so sídlom Lovosická 711/30, Praha 9 - Letňany, Česká republika, IČO: 24 120 898, práv. zast. Mgr. Ondrejom Dostálom, usadeným euroadvokátom so sídlom Robotnícka 79, Senica, proti proti povinným: 1/ T., 2/ G., o vymoženie 3.909,71 eura s príslušenstvom.

Dňa 29.07.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného v 1. rade, doplnené dňa 23.05.2014, ktorým žiadal, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu č. -13 zo dňa 20.1.2012 vydaného Krajským súdom v Ostrave, pobočka v Olomouci - rozhodoval vecne nepríslušný súd prvého stupňa, nakoľko obaja žalovaní - T. a G. - sú príslušníkmi iného členského štátu Európskej únie, než Českej republiky a jedná sa o konanie s medzinárodným prvkom. V tomto prípade sa vecná príslušnosť súdu riadi nariadením EU Brusel I, v ktorého článku 2 je uvedené, že základom pre stanovenie medzinárodnej právomoci súdu členského štátu EU je domicil žalovaného. V tomto prípade je teda vecne a miestne príslušný súd na území Slovenskej republiky a Krajský súd v Ostrave, pobočka v Olomouci, mal konanie zastaviť, nakoľko neboli splnené podmienky, za ktorých môže rozhodnúť vo veci samej. Na základe uvedeného má za to, že zmenkový platobný rozkaz vydaný v tomto konaní je neplatný, nakoľko nebol vydaný vecne a miestne príslušným súdom. V tomto prípade zmenkový platobný rozkaz bol oprávnený vydať len Okresný súd v Leviciach. Navrhovateľov nárok na zaplatenie žalovanej - zmenkovej sumy vo výške 3.909,71 eura s prísl. nie je dôvodný čo do základu a výšky, a to z týchto dôvodov - zmenku vystavenú v Šahách dňa 20.11.2009 č. 7300618251, podľa ktorej mal zaplatiť na rad (komu) S., zmenkovú sumu 100.000,- Kč do 19.02.2010, nepodpísal. Podpis vystavovateľa (nie výstavcu) na tejto zmenke nie je jeho podpisom. Tento musel byť sfalšovaný, a preto po porade s jeho právnym zástupcom zváži podanie orgánom činným v trestom konaní, t.j. podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zákona v štádiu pokusu. S navrhovateľom nikdy nebol v kontakte, vôbec ho nepozná a v Šahách dňa 20.11.2009, kedy malo dôjsť k podpisu tejto zmenky, nebol. Žiadnu poistnú zmluvu pod č. 7300618251 s právnym predchodcom navrhovateľa neuzatvoril. Takisto s ním neuzatvoril tzv. inominátnu zmluvu zo dňa 20.11.2009 podľa § 51 Obč. zákonníka, podľa ktorej sa mal zaviazať, že uzatvorenú poistnú zmluvu

nezruší po dobu dvoch rokov pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške sumy 1.920 eur. Výška zmluvnej pokuty 1.920 eur nekorešponduje so žalovanou sumou 3.909,71 eur navrhovateľa. Takýto záväzok je v rozpore s ustanoveniami Obč. zákonníka, a preto je toto dojednanie absolútne neplatné. Uviedol, že toto dojednanie v inominátnej zmluve uzatvorenej s IFP Intitút Finančního Poradenství, a.s., Pfíkop 838/4, 604 64 Brno, IČ: 634 87 594 dňa 20.11.2009 je v rozpore s ustanoveniami § 800 a nasl. Obč. zákonníka. Od navrhovateľa nezískal žiadnu protihodnotu, či už peňažnú alebo vecnú, ktorou by mal ručiť touto zmenkou. Inominátna zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Zo znenia tejto inominátnej zmluvy bolo zistené, že sa jedná o typovo zhodnú zmluvu so zmluvami, o ktorých rozhodovala Česká národná banka vo svojom rozhodnutí čj. zo dňa 14.12.2011 tak, že táto zmluva je v rozpore s ust. 26 odst.2 písm. c) zákona o poisťovacích sprostredkovateľoch a v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného - ako to uviedol Krajský súd v Brne v rozsudku -13 zo dňa 07.02.2013 - má za to, že samotná zmenka už neplní svoju zaisťovaciu funkciu pre splnenie podmienok poistnej inominátnej zmluvy, má nezákonnú kauzu a ďalej preto, že sama inominátna zmluva je nezákonná a preto je neplatná. Žiadne plnenie z titulu poistného, zmluvnej pokuty či kaucie právnemu zástupcovi navrhovateľa neposkytoval. Podľa tvrdení povinného v 1. rade, zo strany navrhovateľa tu ide o pokus získať bezdôvodné obohatenie. V čl. II ods. 4 je v inominátnej zmluve dohodnuté, že táto zmluva stráca platnosť, pokiaľ klient do 7 dní odo dňa podpisu zmluvy nesplní záväzok obsiahnutý vyššie v článku I bod 2, ak nebude dohodnuté inak. Preto má zato, že táto inominátna zmluva stratila aj z tohto dôvodu platnosť. Podľa zák.č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový musí zmenka spĺňať prísne formálne a obsahové náležitosti. Zmenka vykazuje o.i. aj tieto formálne nedostatky: 1/ zmenka nie je podpísaná ním ako vystaviteľom, 2/ zmenka a zmenkové prehlásenie nie sú vyplňované tou istou osobou, 3/ na zmenke chýba údaj vlastnoručný podpis vystaviteľa. Na základe vyššie uvedeného považuje túto zmenku za neplatnú.

Dňa 23.05.2014 povinný v 1. rade doplnil svoj návrh a uviedol, že je jedným zo stoviek obetí, ktoré doplatili na nekalé obchodné praktiky spoločnosti, ktorá nič nikomu neposkytla. Preto žiadal o súdnu ochranu obdobne ako sa stalo vo veci zo dňa 18.07.2013 a uviedol podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, kedy Slovenská republika nemusí uznať exekučný titul, ktorý odporuje verejnému poriadku. Aj keď si uvedomuje dôležitosť princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného súdneho rozhodnutia, žiada súd, aby v jeho prípade, keď sa stal obeťou podvodu, zabránil zneužitiu práva a keďže ide o masové poškodzovanie práv iných osôb, ide o podstatný dôvod na výnimočné prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zehentner v. Rakúsko, čl. 64, nález českého ústavného súdu , rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 07.02.2013 pod sp.zn. , na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.07.2013 sp.zn. . Na základe uvedených rozhodnutí má zato, že jeho návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný. Oprávnený si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku voči nemu na podklade právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu. Podkladom na vydanie predmetného zmenkového platobného rozkazu bola zmenka, ktorú podpísal ako zaisťovaciu blankozmenku pri uzatváraní inominátnej zmluvy so spoločnosťou IFP Inštitút Finančního poradenství, a.s. Brno. Následne spoločnosť indosovala túto už ako vyplnenú zmenku na spoločnosť LXR Consulting s.r.o., ktorá sa domáha zaplatenia sumy zo zmenky na súde, ktorý vydal vo veci predmetný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Výška tzv. kaucie resp. skrytej zmluvnej pokuty 1.920 eur nekorešponduje so žalovanou sumou 3.909,71 eura navrhovateľa. Zo znenia tejto inominátnej zmluvy bolo zistené, že sa jedná o typovo zhodnú zmluvu so Žiadne plnenie z titulu poistného, zmluvnej pokuty či kaucie som právnemu predchodcovi oprávneného neposkytoval. Zo strany oprávneného ide tu o zjavný pokus získať bezdôvodné obohatenie.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného v prvom rade uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania, na jeho pokračovaní trvá. Uviedol, že s námietkami a tvrdeniami povinného v plnom rozsahu nesúhlasí a považuje ich za účelové, a to z dôvodu vyhnúť sa svojej povinnosť plniť si svoje záväzky. Zmenkový platobný rozkaz vydal po vykonanom dokazovaní vecne aj miestne príslušný súd. Pri vymáhaní zmenkovej sumy zo zmeniek nie je domicilom len súd žalovaného. V tomto prípade má oprávnený na výber, kde sa bude domáhať svojho práva zo zmenky, a to buď na príslušnom súde, kde je zmenka splatná alebo na súde kde má domicil povinný, pričom poukázal na ustanovenie článok 5 Nariadenia Brusel I, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte, v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného

plnenia, ktoré je predmetom žaloby. K ďalším námietkam uviedol, že príslušný súd rozhodol vo veci samej, pričom jeho rozhodnutie nie je možné spochybňovať a povinný môže podávať len námietky súvisiace s exekúciou a nie námietky proti exekučnému titulu ako takému. Povinný mal možnosť uplatniť si všetky námietky, ktoré tak podrobne popisuje v jeho návrhu a v doplnení tohto návrhu na vyhlásenie exekúcie za neplatnú, na pojednávaní pred súdom rozhodujúcom vo veci samej. Zmenkový platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Okolnosti, za ktorých bol tento titul vydaný sa nijako nezmenili. Lehoty k podaniu opravných prostriedkov proti exekučnému titulu oprávneného už pominuli. Ako vyplýva ďalej z návrhu povinného, tento svoje námietky oprel najmä o rozhodnutie Krajského súdu v Brne zo dňa 07.02.2013 pod sp. zn. . Hoci tento na jednej strane sám konštatuje, že toto rozhodnutie sa netýka priamo povinných, na druhej strane z neho v celom rozsahu „argumentačne“ pri zdôvodňovaní svojich tvrdení vychádza. V tejto veci ide podľa názoru oprávneného o úplne rozdielny právny spor, nesúvisiaci s predmetnou exekúciou, keďže vo veci, v ktorej rozhodoval Krajský súd v Brne, žalobkyňa požadovala vydať zmenku. V tejto veci povinný namieta proti exekúcii, ktorá bola začatá už na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorým bol Zmenkový platobný rozkaz č. zo dňa 20.01.2012 vydaný Krajským súdom Ostrava, pobočka Olomouc. V ich veci už o zmenke právoplatne rozhodnuté bolo a Krajský súd Ostrava, pobočka Olomouc nepochybne pri vydávaní Směnečného platebního rozkazu zvážil všetky skutočnosti dôležité pre svoje rozhodnutie. Pochybnosti vyvoláva aj konštatovanie, že samotná zmluva, v ktorej zmenka bola vystavená ako zaisťovací prostriedok je nezákonná. Aj toto konštatovanie je v rozpore s už vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu Ostrava, pobočka Olomouc, ktorý rozhodoval o zmenke vo veci samej a pri vydaní směnečného platebního rozkazu nemal žiadne pochybnosti. Poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -83 zo dňa 03.06.2014, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, pričom námietky povinného podané proti exekúcii, zamietol. Oprávnený záverom konštatoval, že Okresný súd Levice postupoval správne, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2012. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby Okresný súd Levice nevyhovel námietkam povinného, exekučné konanie nevyhlásil za neprípustné a ďalej pokračoval v exekučnom konaní.

Podľa § 234b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 234b ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 (ďalej EP), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. b/ EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul. (v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky)

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

Podľa § 57 odsek 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa čl. 41 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Podľa čl. 53 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55.

Podľa čl. 54 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia.

Podľa čl. 57 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, listina, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina a ktorá je vykonateľná v jednom členskom štáte, sa vyhlási za vykonateľnú aj v inom členskom štáte na návrh podaný postupom upraveným v článku 38 a nasledujúcich. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, zamietne alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti, len ak je výkon listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného členského štátu.

Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

Súd pri rozhodovaní o vyhlásení vykonateľnosti rozhodnutia podľa článku 41 ex offo neskúma existenciu dôvodov pre neuznanie, uvedené v článkoch 34 a 35. Cudzí exekučný titul sa uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 (predloženie vyhotovenia titulu spĺňajúce požiadavku preukázania jeho pravosti a osvedčenia, vydaného súdom pôvodu podľa Prílohy V Nariadenia).

Po preskúmaní obsahu exekučného spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2012 domáhal voči povinným vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je směnečný platební rozkaz Krajského súdu v Ostravě, pobočka v Olomouci, č.k. -13 zo dňa 20.1.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť vo vzťahu k povinnosti uloženej žalovanému (povinnému) v 1. rade dňa 10.02.2012 a vo vzťahu k povinnosti uloženej žalovanej (povinnej) v 2. rade dňa 19.04.2012. Nakoľko exekučný titul bol vydaný a spor prejednávaný pred Krajským súdom v Ostravě, pobočka v Olomouci, oprávnený je právnická osoba so sídlom v Českej republike a povinní sú občanmi Slovenskej republiky a oba štáty sú štátmi Európskej únie, súd v danej veci považuje za potrebné vychádzať z Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Toto nariadenie má v zmysle článku 69 prednosť pred úpravou obsiahnutou v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ktorá bola publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z.z., pretože toto nariadenie nahrádza v rozsahu svojej úpravy dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil směnečný platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Ostravě, pobočka v Olomouci č.k. -13 zo dňa 20.1.2012. Oprávnený však nepredložil osvedčenie Krajského súdu v Ostravě, pobočka Olomouc vydané podľa čl. 54 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 a následne sa ani prostredníctvom návrhu nedomáhal o vyhlásenie vykonateľnosti tohto cudzieho rozhodnutia. Preto predmetný zmenkový platobný rozkaz nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu v zmysle § 41 EP, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V prípade, ak by súd predložené rozhodnutie posudzoval v zmysle § 41 ods. 2 písm. b/ EP, teda ako rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, aj v tomto prípade by k návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu vydanému v členskom štáte bolo nutné doložiť aj kópiu osvedčenia o európskom exekučnom titule.

Súd tak mal jednoznačne za preukázané, že zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Ostravě, pobočka Olomouc č.k. -13 zo dňa 20.1.2012 nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul a vykonateľný na území Slovenskej republiky. Na predmetnú vec súd aplikoval Nariadenie Rady ES 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach, nakoľko v zmysle článku 71 sa vždy môžu uplatniť ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú postupu pri uznávaní a výkone rozsudkov.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 12. 2010 sp. zn. -15)

Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd pre rozpor exekučného titulu s komunitárnym právom, konkrétne s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré ma prednosť pred zákonom (EP), exekúciu zastavil, nakoľko exekúcia sa začala, avšak rozhodnutie predložené ako exekučný titul sa dosiaľ nestalo vykonateľným na území Slovenskej republiky, a teda poverenie na vykonanie exekúcie ani nemalo byť exekútorovi vydané.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v potrebnom počte vyhotovení, na podpísanom súde. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.