Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-184-2014.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/184/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti odporcovi : T. Ď., R.. X.X.XXXX, T. D. Q.. I. XXXX/XX, I., občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou C. J., zamestnankyňou OS Senica, o zaplatenie 955,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 575,50 eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 575,50 eur od 26.8.2013 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu č. účtu: X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: W., C. C. U. D. O., pobočka zahraničnej banky náhradu trov právneho zastúpenia v sume 24 eur a náhradu iných trov konania v sume 13 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.8.2014 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 955,50 eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne z 955,50 eur od 26.8.2013 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 14.11.2012 a náhrady trov konania. Dlžná suma 955,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom navýšeným o poplatok za správu úveru 690 eur /1.000 +380/ a sumou uhradenou odporcom 424,50 eur. V návrhu pôvodne žaloval aj o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 132 eur, ale v tejto časti zobral neskôr návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil uznesením č. k. 7C/184/2014-62 zo dňa 14.5.2015.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120123080 zo dňa 14.11.2012, obchodnými podmienkami k zmluve, predžalobnou upomienkou ( výzva k úhrade ) z 17.7.2013, oznámením o zosplatnení záväzku z 20.11.2013, ako i z ostatného obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ s odporcom ako fyzickou osobou uzavrel dňa 14.11.2012 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úver vo výške 1.000 eur za odplatu 380 eur. Dlžník sa celkovú čiastku 1.380 eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri po 5 eur a zvyšných desať splátok po 136,50 eur. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačne splátky nie je presne špecifikovaná
výškou istiny, úrokov a iných poplatkov; počtom istiny, úrokov a iných poplatkov a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. Odporca celkovo uhradil 424,50 eur. Nakoľko neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.11.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 25.8.2013. Po tomto dátume navrhovateľ neeviduje žiadnu úhradu.
Z obsahu zmluvy o úvere mal súd preukázané, že v zmluve na prvej strane je uvedená výška RPMN 45,60 % a na druhej strane zmluvy v obchodných podmienkach je v rámci textu uvádzaná RPMN pri 13 mesiacoch 67,70 %. Tieto sumy nie sú individuálne dohodnuté ( nie sú osobitne vpisované, ale sú súčasťou hutné textu písaného drobnými písmenami). Odporca bol predžalobnou upomienkou z 17.7.2013 vyzvaný na vrátanie dlžnej sumy, ktorá podľa poštového podacieho hárku odoslaná na adresu odporcu dňa 19.7.2013.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 14.11.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1)Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 5) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (ods. 11) Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 955,50 eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne z 955,50 eur od 26.8.2013 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru.
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.000 eur. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok odporcu uhradiť odplatu vo výške 380 eur a celý dlh mal predstavovať 1.380 eur. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 1.000 eur bolo v zmluve uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to prvé tri po 5 eur a ďalších desať splátok po 136,50 eur. Odporca zaplatil celkovo 424,50 eur, neplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania. Z týchto dôvodom navrhovateľ zosplatnil celý dlh.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere si súd ustálil, že v nej nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 380 eur, ktorá bola označená ako odplata. Numerickým výpočtom súd zistil, že 20% z 1000 predstavuje sumu 200 eur. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. V danom prípade však maximálna výška odplaty určená podľa nar. vl. č.
87/1995 Z.z. bola presiahnutá, nakoľko ku dňu uzavretia zmluvy dňa 14.11.2012 bola pri úveroch od 1- 5 rokoch určená vo výške 14,90 %, pričom skutočná výška odplaty dosiahla 38% ( výpočet: 380 deleno 1000 x 100).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 26.8.2013, od kedy bolo žiadané priznať úrok, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto odčítaním sumy splátok 424,50 eur od poskytnutej istiny 1000 eur, zistil, že odporca neuhradil z reálne poskytnutej sumy celkovo 575,50 eur. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania , došlo k zosplatneniu úveru k 25.8.2013, súd priznal navrhovateľovi uplatnený správny zákonných úrok z omeškania 8, 50 % ročne od 26.8.2013 z priznanej sumy 575,50 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z čistého úspechu navrhovateľa v sume 20 % (Výpočet čistého úspechu navrhovateľa: /575,50 x 100/ deleno 955,50 = 60,23, zaokrúhlene 60 % ako úspech navrhovateľa; 100-60 = 40 % ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa je 60 % -40%=20 %) . Súd navrhovateľovi v konaní priznal náhradu iných trov konania v sume 13 eur ( 20 % z zaplateného súdneho poplatku za návrh 65 eur=13 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 24 eur ( 20 % z správne vyčíslených trov právneho zastúpenia 118,98 eur = 23,796, zaokrúhlene 24 eur). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 51,45 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa: 1/ odmenu za úkony právnej služby 2 x 51,45 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd; 2/ režijný paušál za r. 2014: 2x 8,04 eur. Právny zástupca žiadala poslať istinu s úrokom a náhradu iných trov konania ( súdny poplatok za návrh) na účet vedený v N. D., a.s., číslo účtu: X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: N.,C.: XXXXXXXXX.Právny zástupca žiadala poslať trovy právneho konania na účet vedený v ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky č. účtu: X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: W.. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy konania ale v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.