Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43C/88/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v právnej veci žalobkyne: L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, M., zastúpená: JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: N. L. O. Z., F. Y., F. F. O. F. XX, X. O. Z., v konaní o zaplatenie 672,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa zmenu petitu žaloby zo Y. X.XX.XXXX navrhnutú právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní Y. XX.X.XXXX v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 672,18 eur od 1.7.2005 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 672,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.7.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v náhrade za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 40,33 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 182,95 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne L.. K. F., R., to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa XX.XX.XXXX, voči žalovanému sa domáhala zaplatenia sumy 20.250,-Sk ( 672,18 Eur) s príslušenstvom z dôvodu, že medzi účastníkmi konania existoval pracovnoprávny vzťah, ktorý bol ukončený dohodou zmluvných strán ku dňu XX.XX.XXXX z organizačných dôvodov, pričom bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že žalovaný vyplatí žalobkyni trojmesačné odstupné vo výške 20.250,-Sk. Medzi ňou a žalovaným bol na základe pracovnej zmluvy uzavretý pracovný pomer, pričom na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 3.1.2005 žalobkyňa vykonávala prácu operátorky s miestom výkonu práce M.C. P. Č.. XX-XXX Y. X, M. M.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Ďalej uviedla, že dňa XX.X.XXXX Ž. so žalobkyňou uzavrel dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dnu XX.X.XXXX, pričom dôvodom skončenia pracovného pomeru bola organizačná zmena, spočívajúca v nadbytočnosti žalobkyne. Poukázala na to, že v Dohode o skončení pracovného pomeru zo Y. XX.X.XXXX bolo v súlade so zákonníkom práce dohodnuté, že žalovaný pre žalobkyňu vyplatí trojmesačné odstupné vo výške 20.250 Sk, avšak žalovaný ani po skončení pracovného pomeru, pre žalobkyňu ani v najbližšom výplatnom termíne dohodnuté sumu odstupného nevyplatil, ale sumu trojmesačného odstupného vzájomne započítal na sumu pre vyčíslené manko. Ďalej uviedla, že pod hrozbou žalovaného, že v prípade nepodpísania dohody o vzájomnej započítateľnosti jej žalovaný nevydá zápočet odpracovaných rokov, žalobkyňa podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Mala za to ,že úkon žalovaného , t.j. vzájomný zápočet manka a odstupného je protiprávny, keďže vzájomné započítanie neumožňuje a ukladá zamestnávateľovi v deň skončenia pracovného pomeru, resp. v najbližšom výplatnom termíne uhradiť zamestnancovi sumy vyplývajúce mu z pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že žalovaný

neuhradil žalobkyni ani časť z dlžnej sumy, žalobkyni neostávalo iné ako uplatniť si svoje právo súdnou cestou.

Súd žalobe vyhovel a dňa XX.X.2008 vydal vo veci platobný rozkaz P. Č..M.. XXRo XXX/XXXX-X3 proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že na predajni, na ktorej pracovala žalobkyňa boli kontrolnými inventúrami zistené tri manká po sebe, s tým že na dve manká v sumách XXXX F. R. XX.XXX Sk podpísali dohody o splátkach, a na tretie manko, na ktorom podiel zodpovednosti žalobkyne bol 8655 Sk nebol kryté dohodou. Žalobkyňa žalovanému preto spolu dlhovala sumu 28.678 Sk, s tým, že po uhradení časti manka žalobkyňou v splátkach 1.200 Sk a po zápočte odstupného 20.250 Sk si žalovaný uplatnil dlžnú sumu voči žalobkyni v sume 7228 Sk na súde. Ďalej z podania vyplýva, že žalobkyňa sa Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.3.2005 zaviazala uhradiť žalovanému sumu 9442 Sk s príslušenstvom a Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.4.2005 sa zaviazala uhradiť žalovanému sumu 10.581 Sk s príslušenstvom. Žalovaný uviedol, že Dohodou o skončení pracovného pomeru sa dohodli na započítaní odstupného (trojmesačné) na náhradu škody. K námietke žalobkyne, že uvedenú dohodu podpísala pod nátlakom, žalovaný uviedol že by sa v takomto prípade jednalo o absolútne neplatný právny úkon, preto z opatrnosti vznáša námietku premlčania. K námietke žalobkyne , že odstupné nie je možné započítať na náhradu škody, žalovaný v podaní uviedol, že v zmysle ust. § 119 Zákonníka práce, za mzdu sa nepovažuje odstupné a preto z odstupného je možné vykonať zrážky a započítať na pohľadávky.

Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.2009 uviedla, že pri skončení pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, patrí zamestnancovi odstupné. Je to uvedené v Zákonníku práce a nie je to ako mzda, s týmto tvrdením žalovaného nemôže súhlasiť, napriek tomu mala za to, že bola uzavretá dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v zmysle ktorej zamestnávateľ si započítal výšku odstupného pre účely vyčísleného manka. Jednalo sa o dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo Y. XX.XX.XXXX, v ktorej záverečnej časti je uvedené, že odstupné bude započítané za neuhradenú náhradu schodku. Uviedla, že s touto skutočnosťou súhlasiť nemôže a to z dôvodu, že Zákonníka práce nepozná inštitút vzájomného zápočtu. pozná istú formu zabezpečenia pohľadávky v ust. § 20 ods. 4 zákonníka práce, čo je možné len zvláštnou formou prostredníctvom nehnuteľného majetku zamestnanca. Vzájomný zápočet z pracovnoprávnych nárokov nie je možné uskutočniť a to ani za predpokladu, že zamestnávateľ sa domnieva, že odstupné nie je mzda. S tvrdením, že odstupné nie je mzda, nesúhlasila.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v dohode o rozviazaní pracovného pomeru so žalobkyňou ako zamestnancom bola uvedená skutočnosť, že odstupné bude započítané na pohľadávku žalovaného za neuhradenú náhradu schodku, keďže žalovaný vedel o všetkých troch prípadoch schodku, jednalo sa o schodky, ktoré boli zistené na inventúrach na prevádzkovej L. Y. X X. M., i keď to nebolo konkretizované. V tomto prípade ešte nemali jasný výsledok inventúry ale prvé dva prípady manka žalobkyňa priznala a uzatvorila so žalovaným dohody o splátkach a tretie manko že aj keď vedela, tak podpísala, lebo sa jednalo o výšku len jednej priemernej mzdy.

Žalovaný uviedol, že v čase keď žalobkyňa odchádzala z predajne, bol tam prebytok a to predbežne preto, že žalobkyňa ako operátorka keď robila príjem tovaru tak ho uviedla v nákupných cenách ako počiatočný účtovný stav a nie v predajných cenách, preto vznikol ten rozdiel. Ak by žalobkyňa napočítala predajné ceny, tak by vyšiel ten výsledok, ktorý nakoniec bol a bol predmetom znaleckého dokazovania. V znaleckých posudkoch nie je ani v jednom prípade napísané, že bol v účtovníctve chaos.

Súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX Č..M.. XXC/X/XXXX-XXX konanie prerušil do právoplatného skončenia veci Okresného súdu M. C. Č..M.. XXC/XXX/XXXX.

Okresný súd M. C. E. K. Y. XX.XX.XXXX Č..M.. XXC/XXX/XXXX-XXX v právnej veci žalobcu N. L. X. O. Z. P. Ž. L. V. D. K. XXX,X3 eur žalobu zamietol. Súd mal za to, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia skutočnosti o tom, že zamestnávateľ jej nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, keď súdu dostatočným spôsobom preukázala, že jej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, na tieto

bol zamestnancami upozorňovaný a medzi vzniknutým schodkom a týmito nedostatkami je príčinná súvislosť. Súd mal za to, že žalovaná sa úplne zbavila zodpovednosti za schodok a preto žalobu zamietol.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní Y. XX.X.XXXX P., že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu M. C., sp.zn. XXC XXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX, ktorým súd žalobu žalovaného v procesnom postavení žalobcu voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej ako nedôvodnú zamietol, keďže mal za to, že schodky na úhradu ktorých malo dôjsť k započítaniu odstupného žalobkyne za tieto schodky nezodpovedá, t,j že zo strany žalovaného došlo k započítaniu odstupného voči neexistujúcej pohľadávke.

Vo vzťahu k výške dohodnutého odstupného uviedol, že , táto bola vyčíslená na sumu 20.250 Sk (672,18 eur), pričom sa vychádzalo z priemernej mesačnej mzdy za obdobie januára až marca 2005, kde bola uvedená hrubá mzda bez náhrady 21.099 Sk.

Právny zástupcu žalobkyne uviedol, že pôvodne v žalobe žiadali úroky od XX.X.XXXX ale keďže k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť k XX.X.XXXX a výplata za mesiac máj bola splatná najneskôr Y. XX.L. XXXX, žalovaný sa do omeškania s výplatou odstupného dostal od 1.7.2005. Vo vzťahu k úrokov z omeškania uviedol, vzhľadom na ust. § 10a vyhlášky 87/1995 Z.z., ktorá hovorí že do roku 2009 bola výška úroku z omeškania zodpovedajúca dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS a keďže k omeškaniu došlo M. X.X.XXXX, výška úrokov z omeškania resp. základná sadzba úrokovej sadzby bola 3%, čiže dvojnásobok je 6%.

Na základe uvedeného právny zástupca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva pohľadávky, teda navrhuje, aby súd uložil žalovanému zaplatiť úroky z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 672,18 eur od 1.7.2005 do zaplatenia.

Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 cit. zákona, súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa ust. § 95 ods. 3 cit. zákona, o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od doručenia pojednávania. O zmene, návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu.

Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje dispozičné oprávnenie žalobcu, ktoré mu umožňuje meniť návrh. K tomuto procesnému úkonu žalobcu je však potrebný súhlas súdu. Zmeniť návrh na začatie konania môže žalobca tak v priebehu prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V dovolacom konaní je zmena návrhu vylúčená. Zmenou návrhu je predovšetkým rozšírenie návrhu čo do jeho rozsahu, t.j. že žalobca žiada viac než požadoval v návrhu, ďalej ak žalobca žiada iné plnenie ako v žalobe (napr. namiesto vydania veci žiada peňažné plnenie), ak žalobca žiada rovnaké plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu, ak žalobca žiada iné plnenie na základe iného skutkového stavu, než uviedol v návrhu, a pod.

S poukazom na vyššie cit. zák. ust. súd pri rozhodovaní o prípustnosti zmeny žaloby skúmal základnú podmienku, ktorá vychádza zo zásady hospodárnosti súdneho konania a ktorá je vyjadrená v platnej právnej úprave, tým, že súd nepripustí zmenu návrhu, ak by doterajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V prípade, že súd nepripustí zmenu návrhu, za ktorú je nutné považovať aj rozšírenie návrhu, táto skutočnosť nebráni žalobcovi, aby sa časti svojho nároku, ktorý sa v dôsledku nepripustenia rozšírenia návrhu nestal predmetom konania, domáhal samostatným návrhom na súde.

V danom prípade mal súd za to, že výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, a preto návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 1.X.XXXX prijatá žalovaným na pozíciu P. - P.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.X.XXXX F. skúšobnou dobou 3 mesiace.

Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa X.X.XXXX vyplýva, že došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti mzdy žalobkyne s účinnosťou od 1.X.XXXX, s tým, že pracovný pomer so žalobkyňou sa uzatvoril na dobu neurčitú.

Z listiny označenej ako ,,rozviazanie pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX “ vyplýva, že žalovaný uzatvoril do žalobkyňou Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, s tým, že pracovný pomer žalobkyne skoční dňa XX.X.XXXXz dôvodu ust. § 60 Zákonníka práce dohodou s vyplatením trojmesačného odstupného, ktoré bude započítané na pohľadávku žalovaného ako zamestnávateľa titulom neuhradenej náhrady schodku.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.X.XXXX vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli o spôsobe náhrady schodku v sume 10.581 Sk s 7% ročným úrokom z omeškania, v jednotlivých mesačných splátkach vo výške 300 Sk.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 14.X.XXXX vyplýva, že účastníci sa dohodli, že o spôsobe náhrady schodku v sume 9442 Sk spolu s 9% ročným úrokom z omeškania v splátkach po 300 eur .

Podľa ust. § 76 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Podľa ust. § 76 ods. 6 cit. zákona, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa ust. § 118 ods. 1,2 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada

mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky do sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. § 129 ods. 1 cit. zákona, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 cit. zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška diskontnej sadzby bola podľa zistenia súdu v tomto čase 6%.

Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s cit. zák. ustanoveniami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom začiatok omeškania bol určený v súlade s ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy za mesiac máj XXXX, Z..L.. X.X.XXXX do zaplatenia.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s cit. zák. ust. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V konaní na Okresnom F.Y. M. C. F..K.. XXC/XXX/XXXX bolo preukázané, že schodky na úhradu ktorých si malo dôjsť k započítaniu odstupného žalobkyne, žalobkyňa za tieto schodky nezodpovedá a že v podstate došlo k započítaniu odstupného voči neexistujúcej pohľadávke. Keďže doposiaľ odstupné žalobkyni zo strany žalovaného nebolo vyplatené a ktoré bolo započítané na úhradu neexistujúcich schodkov, t.j. za schodky , za ktoré žalobkyňa nezodpovedá a nepozná spôsob zániku záväzku vzájomným započítaním medzi zamestnávateľom a zamestnancom, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 672,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.X.XXXX do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 cit. zákona v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd mal za to, že v spore bola úspešným účastníkom žalobkyňa priznal jej náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 40,33 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia v sume 182,95 eur, za úkony vykonané v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhrade hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. za úkony

za úkony :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 17.10.2007..............................á 51,45 eur

- návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.10.2007..................................á 51,45 eur

- účasť na pojednávaní dňa 21.5.2015.................................................................á 51,45 eur

Náhrada hotových výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

(2 x 5,91 eur)............................................................11,82 eur,

(2 x 8,39 eur)................................................................................16,78 eur,

ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd nepriznal odmenu za úkon „vyjadrenie žalobkyne zo XX.XX.XXXX“ vo výške 54,45 eur (ako trovy právneho zastúpenia R. L.. W.. B.) keďže v čase spísania tohto podania žalobkyňa už nebola zastúpená L.. W.. B.. L.. W.. B. P. K. Y. X.X.XXXX oznámila súdu, že dňa 9.9.2008 došlo k vypovedaniu plnej moci t.j. ukončeniu jej právneho zastupovania žalobkyne. Vo vzťahu k úkonu označenému ako ,,prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa XX.X.XXXX“ mu súd za tento úkon odmenu nepriznal, nakoľko mal za to, tento úkon v zmysle ust. § 13) písm. a) cit. vyhlášky je možné priznať len raz, pričom právny zástupcu žalobkyne si ho uplatnil hneď 2 krát a to aj za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia zo Y. XX.XX.XXXX vo výške 51,45 eur, a to bez ohľadu na to koľkokrát v priebehu konania žalobkyňa menila právneho zástupcu, keďže nemožno od menej úspešnej protistrany spravodlivo žiadať, aby táto musela znášať trovy konania súvisiace s týmto úkonom zakaždým keď si účastník v spore úspešnejší zmení právneho zástupcu bez ohľadu na jeho dôvody, ktoré ho k tomu viedli.

Podľa ust.§ 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).