Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-248-2014.pdf
PDF · 99.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/248/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa J. banka R., a.s. so sídlom B., P. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného C. kanceláriou E.. J. F., s.r.o., so sídlom L., H. XX, proti odporcovi K. F., bytom V., Y. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpeného opatrovníkom E.. H. H., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 691,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. novembra 2013 č.k. 15C/389/2012-142, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa vo výroku I. návrh v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 18.10.2007 a dodatok k nej z toho istého dňa, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku. V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o uzatvorení zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na bežnom účte, ktorú zmluvu mal uzatvoriť s odporcom. Navrhovateľ síce súdu predložil písomný návrh na uzatvorenie takejto zmluvy, ktorý mu adresoval odporca, ale nijako v zmysle citovaných ustanovení § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že tento návrh prijal, hoc aj konkludentným spôsobom. Účinné prijatie návrhu, ktoré vedie k uzatvorenie navrhovanej zmluvy, vyžaduje, aby prijatie návrhu
- vyjadrenie súhlasu s návrhom došlo navrhovateľovi. To znamená, že ak chcel navrhovateľ
účinne prijať návrh odporcu na uzatvorenie služby Povolené prečerpanie na bežnom účte /čo nie je nič iné ako zmluva o kontokorentom úvere v zmysle § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka/ musel svoju akceptáciu návrhu prejaviť voči navrhovateľovi. Až dôjdením súhlasu s návrhom na uzatvorenie zmluvy /napríklad aj vo forme doručenia výpisu z účtu, z ktorého bude zrejmé, že navrhovateľ ako banka umožňuje do určitej výšky prečerpanie účtu, teda otvára pre klienta na účte nejaký úverový rámec/ dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Navrhovateľ v konaní túto skutočnosť nepreukázal. Samotné uvedenie údaju o výške debetného limitu na osobnom účte vo výpise z tohto účtu /čo vyplýva z navrhovateľom predložených výpisov z účtu odporcu/ bez toho, aby navrhovateľ preukázal zaslanie takejto listiny odporcovi ešte neznamená, že odporcovi došiel súhlasný prejav navrhovateľa s jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Nebolo teda preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte - zmluvy o kontokorentnom úvere. Bez ohľadu na prípadný právny dôvod uplatnených nárokov navrhovateľa /kontokorentný úver, zmluvou o bežnom účte dojednané poplatky, bezdôvodné obohatenie a podobne/ návrh navrhovateľa vôbec neumožňoval posúdiť súdu dôvodnosť uplatnených nárokov. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 691,28 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 13.09.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2011 do zaplatenia. Na výzvu súdu, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto neuviedol. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 18.10.2007 navrhovateľom bol skutočne ku dňu 12.09.2011 evidovaný debetný zostatok 691,28 eur. To samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé „položky“ na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, z akého dôvodu sú uplatňované/, s výnimkou zmluvnej pokuty 20,- eur /o tej viď. nižšie/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré súd môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Uvedené platí rovnako aj pre prípad, kedy by navrhovateľ súdu preukázal uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere /služba povolené prečerpanie bežného účtu/. Aj v tom prípade musí navrhovateľ výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru a spôsob akým ich odporca z kontokorentného úveru čerpal, prípadne aké ďalšie sumy a z akého dôvodu boli započítané na ťarchu úveru /úroky - z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie; poplatky - v akých sumách, v akom období a z akého dôvodu a podobne/. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 eur, ktorá suma zmluvnej pokuty by mala byť podľa navrhovateľa súčasťou vykazovaného debetného zostatku na osobnom účte odporcu, ani tu nebol návrh navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal splnenie podmienok na vznik svojho nároku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 18.10.2007 vzniká navrhovateľovi ako banke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške poskytnutého bonusu /20,- eur/ v prípade, že odporca bude využívať účet takým spôsobom, že dôjde k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte. Práve skutočnosť zániku zmluvy o bežnom účte navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ predložil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o bežnom účte, ktoré mal zaslať odporcovi s tým, že doručenkou nedisponuje ale v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na 2. pracovný deň odo dňa odoslania. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia takéhoto dojednania všeobecných obchodných podmienok, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by svoje písomné odstúpenie od zmluvy adresované odporcovi dal na prepravu pošte, teda, že ho vôbec poštou zaslal. Nemožne preto uplatniť uvedenú fikciu doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi podľa všeobecných obchodných podmienok a preto je potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku
zmluvy o bežnom účte odstúpením navrhovateľa od zmluvy a teda neboli preukázané podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty. Takto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy zaplatenie 691,28 eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 16,90 % ročného úroku od 13.9.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročného úroku z omeškania od 13.9.2011 do zaplatenia. Ak nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd priznať navrhovateľovi z takejto istiny ani príslušenstvo. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 544, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto by mu patrila náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odporca na svojom účte zriadenom u navrhovateľa prečerpal finančné prostriedky, na základe povoleného prečerpania na osobnom účte do výšky 691,28 eur. Žalovaná istina predstavuje debetný zostatok evidovaný na účte odporcu, ktorý vznikol z dôvodu prekročenia povoleného prečerpania pri službe „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ zriadenej na základe Povoleného prečerpania. Úroková sadzba vo výške 16,90% ročne predstavuje bežný (obchodný) úrok v prípade čerpania peňažných prostriedkov, ktorý vyplýva z Podmienok zriadenia a vedenia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte a z úrokovej sadzby produktu. Úroková sadzba vo výške 9,5% ročne predstavuje uplatnený zákonný nárok z omeškania. Poukázal na to, že z dôvodu vykazovania debetného zostatku odstúpil od zmluvy listom dňa 02.09.2011. V odvolaní ďalej citoval čl. I. „Úvodné ustanovenia“, bod 2, bod 3, bod 4, bod 6 VOP, čl. III. písm. A, bod 38 VOP. Ďalej uviedol, že na základe výpisu z účtu zo dňa 12.09.2011 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 691,28 eur v čase jeho zatvorenia ( tzv. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Celkový súčet kreditných položiek (v kolónke DR/CR sú kreditné položky označené kódom 1) predstavuje sumu 8388,126 eur. Celkový súčet debetných položiek (v kolónke DR/CR sú debetné položky označené kódom 0) predstavuje sumu 9079,40 eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí 691,28 eur (transakcia zo dňa 12.09.2011, ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte - tento debetný zostatok sa preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty). Výpisy z účtu odporcu, ktoré boli už do spisu doložené, korešpondujú s údajmi uvedenými v informačnom systéme navrhovateľa a zároveň potvrdzujú výšku debetného zostatku v sume 691,28 eur. Uplatnil si náhradu trov konania, vo výške ktorú špecifikoval v návrhu zo dňa 10.09.2012. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h, § 205 ods. 2 písm. b, d, O.s.p..
Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý považuje za správny a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým námietkam odvolateľa uvádza nasledovné:
Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal i odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 18.10.2007 a dodatok k nej z toho istého dňa, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy súd prvého stupňa správne konštatoval, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa teda v danom prípade jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí aj podľa odvolacieho súdu podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku. Ďalej odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o uzatvorení zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na bežnom účte, ktorú zmluvu mal uzatvoriť s odporcom. Navrhovateľ síce súdu predložil písomný návrh na uzatvorenie takejto zmluvy, ktorý mu adresoval odporca, ale nijako v zmysle ustanovení § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že tento návrh prijal, hoc aj konkludentným spôsobom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že ak chcel navrhovateľ účinne prijať návrh odporcu na uzatvorenie služby Povolené prečerpanie na bežnom účte /čo nie je nič iné ako zmluva o kontokorentnom úvere v zmysle § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka/ musel svoju akceptáciu návrhu prejaviť voči navrhovateľovi. Až dôjdením súhlasu s návrhom na uzatvorenie zmluvy /napríklad aj vo forme doručenia výpisu z účtu, z ktorého bude zrejmé, že navrhovateľ ako banka umožňuje do určitej výšky prečerpanie účtu, teda otvára pre klienta na účte nejaký úverový rámec/ dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Navrhovateľ v konaní ani podľa odvolacieho súdu túto skutočnosť nepreukázal. Samotné uvedenie údaju o výške debetného limitu na osobnom účte vo výpise z tohto účtu bez toho, aby navrhovateľ preukázal zaslanie takejto listiny odporcovi ešte neznamená, že odporcovi došiel súhlasný prejav navrhovateľa s jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. V danom prípade teda ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte - zmluvy o kontokorentnom úvere. Ďalej súd prvého stupňa správne konštatoval, že bez ohľadu na prípadný právny dôvod uplatnených nárokov navrhovateľa /kontokorentný úver, zmluvou o bežnom účte dojednané poplatky, bezdôvodné obohatenie a podobne/ návrh navrhovateľa vôbec neumožňoval posúdiť súdu dôvodnosť uplatnených nárokov. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 691,28 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 13.09.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2011 do zaplatenia. Na výzvu súdu prvého stupňa, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto neuviedol.
Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 18.10.2007 navrhovateľom bol skutočne ku dňu 12.09.2011 evidovaný debetný zostatok 691,28 eur. To samo osebe však ani podľa odvolacieho súdu ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ však ani na výzvu súdu prvého stupňa neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, z akého dôvodu sú uplatňované/, s výnimkou zmluvnej pokuty 20,- eur. Navrhovateľ teda v danom prípade aj podľa odvolacieho súdu neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré súd môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Uvedené platí rovnako aj pre prípad, kedy by navrhovateľ súdu preukázal uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere /služba povolené prečerpanie bežného účtu/. Aj v tom prípade musí navrhovateľ výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru a spôsob akým ich odporca z kontokorentného úveru čerpal, prípadne
aké ďalšie sumy a z akého dôvodu boli započítané na ťarchu úveru /úroky - z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie; poplatky - v akých sumách, v akom období a z akého dôvodu /. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 eur, ktorá suma zmluvnej pokuty by mala byť podľa navrhovateľa súčasťou vykazovaného debetného zostatku na osobnom účte odporcu, ani tu nebol aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na vznik svojho nároku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 18.10.2007 vzniká navrhovateľovi ako banke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške poskytnutého bonusu /20,- eur/ v prípade, že odporca bude využívať účet takým spôsobom, že dôjde k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte. Práve skutočnosť zániku zmluvy o bežnom účte navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ predložil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o bežnom účte, ktoré mal zaslať odporcovi s tým, že doručenkou nedisponuje ale v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na 2. pracovný deň odo dňa odoslania. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia takéhoto dojednania všeobecných obchodných podmienok, avšak ani podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že by svoje písomné odstúpenie od zmluvy adresované odporcovi dal na prepravu pošte, teda, že ho vôbec poštou zaslal. Nemožno preto uplatniť uvedenú fikciu doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi podľa všeobecných obchodných podmienok a preto bolo potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy o bežnom účte odstúpením navrhovateľa od zmluvy a teda neboli preukázané podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty. Preto aj v tejto súvislosti nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní ohľadom zániku zmluvy o bežnom účte - odstúpením od zmluvy dňa 02.09.2011 za opodstatnené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 691,28 eur. V tomto zmysle potom nemohol byť teda dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 16,90 % ročného úroku od 13.09.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročného úroku z omeškania od 13.09.2011 do zaplatenia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .