Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Sa-3-2022.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Subarea
20Sa/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: N. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX/XX, XXX XX I., občan SR, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 581 025 6529 0 zo dňa 23. decembra 2021, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen 960 01, IČO: 50 492 934, na základe plnej moci zo dňa 24. januára 2022, sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu elektronicky prostredníctvom portálu eŽALOBY dňa 09. februára 2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 581 025 6529 0 zo dňa 23. decembra 2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 581 025 6529 0 zo dňa 06. septembra 2021, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“ alebo „Zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Dňa 08. septembra 2022 právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu elektronicky prostredníctvom portálu eŽALOBY oznámenie, že žalobca dňa 14. augusta 2022 zomrel, čím právnemu zástupcovi žalobcu zanikla plná moc na jeho zastupovanie. Ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené okolnosti má správny súd s poukazom na § 118 ods. 1, 4 zák. č. 461/2003 Z. z., § 63 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pokračovať s dedičmi žalobcu. Právny zástupca však nemá vedomosť, kto sú dedičia a kde je po žalobcovi vedené dedičské konanie. K podaniu priložil úmrtný list žalobcu. Správny súd následne opakovanými výzvami Od Okresného súdu Zvolen zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi (tu žalobcovi) N. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nie je ku dňu XX.XX.XXXX právoplatne skončené a vec prejednáva notárka JUDr. Štefániková, so sídlom Študentská 32, Zvolen pod sp. zn. 12D/136/2022.
3. Na základe žiadosti správneho súdu zo dňa 25.10.2022 notárka JUDr. Štefániková, Zvolen, podaním zo dňa 31.10.2022 správnemu súdu oznámila, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12D/136/2022, Dnot 225/2022, žalobca zomrel ako rozvedený, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, pričom ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti žalobcu N. H., nar. XX.XX.XXXX,
mal. J. H., nar. XX.XX.XXXX a K. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX. Tiež uviedla, že dedičské konanie nebolo do dňa 31.10.2022 právoplatne skončené.
4. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
8. Podľa § 35 ods. 1, 2 SSP (1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. (2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.
9. Podľa § 99 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
10. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
11. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
12. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
13. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), (ďalej len „OZ“) (1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
14. Podľa § 113 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. (3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1. (4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb. (5) Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.
16. Predmetom preskúmavacieho konania začatého na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy v administratívnom konaní začatom na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok spísanej dňa 08. júla 2021. Prvostupňovým rozhodnutím bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá s poukazom na § 60, § 65, § 255 a § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. a § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb.. Správny súd zistil, že žalobca v priebehu správneho súdneho konania zomrel dňa 14.08.2022, a preto skúmal, či sú splnené podmienky konania. V zmysle § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Smrťou fyzickej osoby spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikne. Keďže žalobca v priebehu správneho súdneho konania zomrel, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a zároveň jeho procesná subjektivita, ktorá je jednou zo základných podmienok konania. Správny súd splnenie podmienok konania skúma ex offo v každom štádiu konania. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľnou vadou konania a správny súd musí v prípade jej zistenia adekvátne procesne zareagovať, čo v tomto prípade znamená, že musí konanie zastaviť. Správny súd preto s poukazom na § 99 písm. b/ SSP v spojení s § 35 ods. 1 SSP konanie zastavil.
17. Správny súd nezistil podmienky pre pokračovanie v konaní. Správny súdny poriadok neupravuje expressis verbis stratu procesnej subjektivity. V takomto prípade sa použijú na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného súdneho poriadku. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor (§ 63 ods. 2 veta prvá CSP). V takom prípade súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, len čo sa skončí konanie o dedičstve.
18. Predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je výsledkom administratívneho konania, v ktorom si žalobca žiadosťou uplatnil nárok na dávku dôchodkového poistenia (starobný dôchodok) v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.. Podľa § 113 ods. 2 tohto zákona nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorému napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nebol priznaný nárok na starobný dôchodok dňa 14.08.2022 zomrel, predmetný nárok na dôchodkovú dávku zanikol dňom smrti žalobcu (§ 113 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.). V prejednávanom prípade sa jedná o nesporové konanie, t.j. o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na dôchodkovú dávku, ktorý nárok má tzv. osobnú povahu, keďže sa viaže ku konkrétnej fyzickej osobe, spĺňajúcej nárok na jeho priznanie v zmysle osobitného právneho predpisu. Táto fyzická osoba (žalobca) v preskúmavanom prípade v priebehu správneho súdneho konania zomrela, a preto nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o sporové konanie, ktoré je charakterizované o.i. kontradiktórnym postavením strán v spore a nejde ani o majetkový spor, teda o spor, ktorého predmetom by bolo plnenie. Predmetom preskúmavacieho konania nie je totiž nárok na vyplatenie dávky, ktorá napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ani nebola priznaná, ktorý nárok by mohol byť eventuálne predmetom dedičského konania v zmysle § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. Z cit. ust. § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva v prípade smrti fyzickej osoby po uplatnení nároku na dávku len prechod nárokov na výplatu dávky, resp. sumy splatnej ku dňu smrti fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom
tohto správneho súdneho konania nie je nárok na výplatu uvedenej dôchodkovej dávky, ale žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým dávka nebola priznaná, a teda ide o nesporové konanie. V takomto prípade nie je možné ani primerané aplikovanie ust. § 63 ods. 2 CSP (t.j. nie je možné ani pokračovať v konaní s dedičmi žalobcu).
19. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
19. Podľa § 33b ods. 1, 2, 6 OZ (1) Plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie. (2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. (6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.
20. Podľa § 51 ods. 1 SSP účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platia obdobne.
21. Podľa § 92 ods. 1, 2 (1) Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
(2) Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
22. V preskúmavacom konaní bol žalobca pri podaní žaloby zastúpený advokátom na základe plnej moci udelenej dňa 24.01.2022. V zmysle § 33b ods. 2 OZ plnomocenstvo zaniká smrťou poručiteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Z predloženej plnej moci zo dňa 24.01.2022 nevyplýva, že by právne zastúpenie malo trvať aj po smrti splnomocniteľa (žalobcu). Predmetná plná moc preto smrťou žalobcu
- splnomocniteľa zanikla. Strata účinkov plnej moci nastala v dôsledku smrti zastúpeného (žalobcu), a preto správny súd v záhlaví tohto rozhodnutia označil žalobcu bez označenia právneho zástupcu.
23. Podľa § 170 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
24. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.