Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 104, IČO 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, proti odporcovi R. M., bytom v H., S.o č. XXXX/X, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 138,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 65,00 € s príslušenstvom s a z a s t a v u j e .

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 60,00 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 30.01.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 66,48 €, z toho titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 € a titulom trov právneho zastúpenia 49,98 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám Mgr. Henricha Schindlera.

odôvodnenie:

Navrhovateľ domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 138,25 €, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 73,25 € od 30.1.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh po skutkovej stránke tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 14.1.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 60,00 €, čo navrhovateľ preukázal výpisom z bankového účtu. Predpokladom k uzatvoreniu zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva aj pripojené prílohy nadobudli právoplatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 73,25 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 13,25 €. Celkové

náklady za poskytnutie úveru predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet bol vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN bola uvedená v uzatvorenej Zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 29. 1. 2014. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. si navrhovateľ uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, ktorý výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 73,25 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia.

Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči nemu. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,00 €, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiaci s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavoval sumu vo výške 138,25 € s príslušenstvom.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spor, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Účastníci dňa 14. 1. 2014 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver 60,00 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporkyne dňa 14. 1. 2014. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 73,25 € do 29. 1. 2014. V ďalšej časti Zmluvy sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 13,25 €, ktoré predstavujú RPMN 12 742,20 %.

Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom elektronickými prostriedkami tým spôsobom, že odporca sa registroval u navrhovateľa s tým, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami a následne túto skutočnosť potvrdil elektronickými prostriedkami. Následne po takejto verifikácii bola na účet odporcu zaslaná suma 60,00 € titulom poskytnutého úveru.

Podľa čl. IV.1 zmluvných podmienok za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť poplatok, ktorý je spojený so spracovaním a poskytnutím úveru.

Podľa čl. IV 2 zmluvných podmienok sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi skutočné náklady spojené s vymáhaním poskytnutého úveru. Tieto predstavujú konkrétne určené náklady za spracovanie upomienky, urgencie, a prípadného prevodu externej inkasnej spoločnosti, celkom 65,- eur.

Z obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti navrhovateľa je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "OZ."), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a zrozumiteľné.

Uzavretú zmluvu, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma 60,00 € súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý obsah tejto

zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade bolo potrebné ustáliť, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o zmluvu o úvere iba podľa Obchodného zákonníka alebo o zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Vychádzajúc z obsahu a povahy uzatvorenej zmluvy a na základe nej odporkyni jednorázovo poskytnutej sumy 100 € s lehotou splatnosti kratšou než jeden mesiac a deklarácie bezúčelovosti a bezúročnosti poskytnutej pôžičky mal súd za to, že uzatvorená zmluva zo dňa 28. 12. 2013 je zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť za poskytnutý úver aj úroky, ktoré v danom prípade dojednané neboli, čiže nemôže ísť o zmluvu o úvere, nakoľko nie sú naplnené pojmové znaky obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 657 a nasledujúcich o pôžičke.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (extunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Pre komplexnosť súd uvádza, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, čím zhoršuje jeho postavenie.

Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za poskytnutie pôžičky je vzhľadom na svoj charakter v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka individuálne nedojednanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. To možno dovodiť aj s poukazom na výšku poplatku a výšku a lehotu splatnosti pôžičky, keď poplatok 13,25 €, ktorý veriteľ považuje za náklady spotrebiteľa predstavuje RPMN 12 742,20 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 13,25 € ako nedôvodnú zamietol. Navrhovateľ súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 60,00 € ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 29. 1. 2014. Odporca si túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo preto dôvodné žalobe o zaplatenie istiny, t.j. o zaplatenie sumy 60,00 € vyhovieť.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca nesplatil pôžičku riadne a včas, vznikol navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, t.j. od 30.1.2014 do zaplatenia v zákonnej výške pri základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 % k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj právo na zaplatenie sumy 65,00 € ako sumy skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi v súlade s výzvami, ktorými vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. V tejto časti vzal v priebehu konania navrhovateľ návrh späť, súd preto v tejto časti konanie s použitím § 96 ods. 1 - 3 O. s. p. zastavil.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Keďže navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu trov konania celkom v sume 66,48 €, ktoré spočívali v zaplatenom poplatku za návrh 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 49,98 € za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 € a 2 x režijný paušál 8,39 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.