Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-315-2014.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/315/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti: Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX P., občianka SR o zaplatenie 251,24 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č. k.: 8Ro 251/2014-23 z 30.9.2014.
II. N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č. k.: 8Ro 251/2014-23 z 30.9.2014.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde 18.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť istinu vo výške 251,24 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 117,34 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 251,24 eur odo dňa 5.8.2014 do zaplatenia nahradiť trovy konania.
30.9.2014 súd v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe platobným rozkazom č. k.: 8Ro 251/2014-23, ktorý bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 6.11.2014. Dňa 13.11.2014 bol na súde osobne podaný odpor žalovanej a keďže ide o včas podaný odpor, súd sa jeho obsahom zaoberal.
Žalovaná podaný odpor dôvodila tým, že okrem tejto pohľadávky má ešte s manželom množstvo iných pohľadávok v celkovej sume cca 1.300,- eur, ktoré sa snaží splácať. Aby uvedené pohľadávky mohli splácať, vycestovali do zahraničia, a to do Nemecka. Manžel žalovanej je zamestnaný cez personálnu agentúru s minimálnou mzdou, ktorá predstavuje cca 900,- eur, ktorá závisí od počtu umožnených nadčasových hodín. Z tejto mzdy je povinný uhradiť 250,- eur mesačne na ubytovanie a 200,- eur určených na stravu a 100,- eur na nevyhnutné výdavky (lieky, benzín, ošatenie, čistiace prostriedky) sú určené pre žalovanú a jej manžela, teda pre 2 osoby. Zvyšok posiela na splácanie pohľadávok. V ďalšom uviedla, že tým, že by predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, nastala by tá skutočnosť, že exekútor by zablokoval účet jej manžela, na základe čoho by sa začala vysporiadavať pohľadávka žalobcu, ale zastavili by sa platby ostatným veriteľom a začnú rásť úroky z omeškania, čo v konečnom dôsledku spôsobí ďalšie prepadnutie žalovanej a jej manžela do platobnej insolventnosti. Ako ďalší dôvod pre zrušenie predmetného platobného rozkazu uviedla jej nemajetnosť. Manžel žalovanej je vlastníkov 20 ročného OMV OPEL Corsa, ktorý nevyhnutne potrebuje k výkonu svojej práce. Žalovaná nevlastní žiaden majetok a je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 360,- eur, z ktorého spláca pohľadávku vo výške 350,- eur. V závere vyjadrila ochotu svoj záväzok voči žalobcovi splatiť a v rámci svojich finančných možností navrhla formou mesačných splátok vo výške 21,- eur. Súčasťou podaného odporu boli aj výplatné pásky manžela žalovanej, výpisy z účtu manžela žalovanej, vlastná evidencia pohľadávok aj s mesačne uvedenou platbou a rozhodnutie sociálnej poisťovne o výške jej starobného dôchodku.
Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že odpor podaný osobne na súde 13.11.2014, teda podaný riadne a včas, odmieta ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej.
Súd má za to, že žalovaná bola v platobnom rozkaze č. k.: 8Ro 251/2014-23 z 30.9.2014 dostatočne poučená o tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom, pričom žalovaná mala v odpore uviesť, či uznáva aspoň časť uplatneného nároku alebo ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu.
Pri rozhodovaní o podanom odpore súd vychádzal z dôvodov uvedených v odpore žalovanej, ktorá ako hlavný dôvod označila nedostatok finančných prostriedkov na uhradenie celej pohľadávky žalobcu. Uvedené tvrdenia žalovanej nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený Uznesením 3Obo 403/98, podľa ktorého, uvedenie dôvodu nesplnenia dlhu nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej. Napriek predchádzajúcemu poučeniu, žalovaná v odpore neuviedla žiadne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze. Práve naopak, vyjadrila ochotu uhradiť žalovanú istinu v splátkach a nevzniesla žiadne konkrétne právne alebo vecné námietky voči žalovanej istine. Požiadala o umožnenie splácať žalovanú istinu v splátkach, čo možno považovať za domáhanie sa úpravy splatnosti žalovanej istiny, než aká je uvedená v predmetnom platobnom rozkaze, teda do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
V tejto súvislosti súd aplikoval i právny názor Krajského súdu Prešov vyslovený v Uznesení 2Cob/41/2010, podľa ktorého, určenie lehoty na plnenie nie je rozhodnutím vo veci samej a domáhanie sa inej splatnosti, než je uvedená v platobnom rozkaze, ani takto odôvodnený odpor nemožno posúdiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej. Súd podotýka, že rozhoduje len o dôvodnosti podanej žaloby a za daných okolností o nej rozhodol predmetným platobným rozkazom. Ak žalovaná vyjadrila ochotu zaplatiť žalovanú istinu podľa svojich možností, svoju žiadosť o splátkový kalendár je povinná adresovať priamo žalobcovi.
Nad rámec svojej povinnosti, avšak pre úplnosť, považoval súd za účelné vyjadriť sa k predmetnej žiadosti žalovanej, o povolení splácať žalovanú istinu v splátkach vo výške 21,- eur mesačne, o ktoré požiadala v podanom odpore. Súd povolí splátky peňažného plnenia napr. v prípade, že by vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného účastníka povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovým plnením mohlo neprimeraným spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu a zároveň existuje reálna možnosť, že svoj dlh splatí v primeranej dobe v splátkach (zákon výslovne neustanovuje, čo je v tomto ponímaní primeraná doba, avšak súdna prax ju určila na maximálne jeden rok). Za daných okolností má súd za to, že na povolenie mesačných splátok v navrhovanej výške nie sú splnené podmienky.
Predmetným platobným rozkazom bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie istiny vo výške 251,24 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 117,34 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 251,24 eur od 5.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur.
V podanom odpore žalovaná uloženie povinnosti uhradiť istinu nenamietala. Ak by súd povolil splácať žalovanú istinu splátkami vo výške 21,- eur mesačne, žalovaná by splácala uvedenú istinu spolu s vyčísleným úrokom z omeškania po dobu cca 17 mesiacov, t. j. vyše 1 roka, čo je za daných okolností neprijateľné. Žalobca má taktiež dôvodný nárok na úrok z omeškania, čoho dôsledkom je mesačný nárast dlhu žalovanej o sumu 22,61 eur (251,24 eur x 0,09) mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že určenie splátkového kalendára tak, ako to navrhla žalovaná v mesačných splátkach po 21,- eur, nielenže nie je spôsobilé zabezpečiť uspokojenie pohľadávky žalobcu v primeranej dobe, ale zároveň takýmito splátkami by žalovaná nebola schopná uspokojiť žalobcu ani v rozsahu narastajúceho úroku z omeškania. Jej dlh by sa teda splácaním po 21,- eur mesačne nielenže nezmenšoval, ale dokonca
by narastal. Uvedené skutočnosti sú súdom vyčíslené pre potreby žalovanej, a to za účelom navýšenia mesačnej splátky, než akú navrhoval v podanom odpore, v prípade ak sa so svojou žiadosťou o schválenie splátkového kalendára obráti na žalobcu. Nakoľko súd mal za preukázané vecné opodstatnenie žaloby a zároveň neboli splnené predpoklady pre podanie odôvodneného odporu vo veci samej, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda odpor proti platobnému rozkazu ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej bol odmietnutý.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd v uvedenom platobnom rozkaze podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko uznesenie o odmietnutí odporu možno v zmysle § 151 ods. 1 prvej vety O.s.p. v spojení s § 174 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania vzniknutých za obdobie od vydania platobného rozkazu do vydania uznesenia o odmietnutí odporu žalovanej.
Súd nemal za preukázané, žeby žalobcovi v danom období vznikli ďalšie trovy v konaní o odpore žalovanej, a preto mu v zmysle vyššie citovaných ustanovení náhradu trov konania o odmietnutie odporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenia možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.