Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/31/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2024 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom C. XXX/XXX, D. E., ženatý, nezamestnaný, t. č. v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenej dobe pravdepodobne od roku 2021 do 16.12.2023 do 18:00 hod. v rodinnom dome v obci D. E. F. XXX v okrese Námestovo na ulici Hlavná, opakovane pod vplyvom alkoholu sa hrubo správal k manželke G. B., nar. XXXX, tým, že ju ponižoval, vulgárne jej nadával, že je piča, kurva, hovoril jej, že sa chodí kurviť, že zháňa chlapov, keď bola poškodená v práci na nočnej zmene, tak jej viackrát telefonoval s tým, že jej hovoril do telefónu, že sa kurví, pod vplyvom alkoholu ju opakovane a pravidelne fyzicky napádal, často do poškodenej štuchol, strčil ju, ťahal ju za vlasy, kopol ju, vyvliekol z postele, zhodil z gauča, čoho boli svedkami viackrát aj ich spoločné maloleté deti A., nar. XXXX, T.C., nar. XXXX, N.C., nar. XXXX, pričom -niekedy v roku 2021 ju fyzicky pod vplyvom alkoholu napadol v garáži rodinného domu v D. E. F. XXX, pričom ju udrel železnou ostrou tyčou do ľavého pleca, následkom čoho jej vznikla otvorená rana, ktorá sa jej zapálila, nakoľko nešla na ošetrenie hneď až neskôr a do dnešného dňa má jazvu, -niekedy v roku 2022 v obývačke rodinného domu v D. E. F. XXX v čase okolo 18:00 hod pod vplyvnom alkoholu a počas slovnej hádky, po tom ako jej vulgárne nadával do kuriev, ju chytil oboma rukami v oblasti jej ramien za oblečenie a posotil ju dozadu, pričom ako sa zatackala a zle dostúpila, vytkla si členok na pravej nohe, -koncom mesiaca august 2022 v presne nezistený deň v presne nezistenej nočnej dobe pri tom ako ležala na gauči rodinného domu č. 204 ju začal ťahať za nohu, hovoriac čo tam leží ako krava, že má ísť preč, vulgárne jej pri tom nadával do píč, chytil ju rukami za jej pravú nohu v oblasti chodidla a násilne ju stiahol z postele, následkom čoho spadla na zem, tam ju drmol za nohu, pričom jej vtedy puklo v kolene, uvedené konanie si vyžiadalo následné lekárske ošetrenie, kde podľa záveru znaleckého posudku č. 27/2024 vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Jelenčíkom, jej spôsobil zranenie a to podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu s ľahkým poškodením vnútorného a vonkajšieho meniskusu I. stupňa s dobou liečenia v trvaní 35 dní, -minimálne raz do týždňa vypínal hlavný istič elektrickej energie, pričom ako dôvod uvádzal, aby poškodená G. B. a maloleté deti T.C., T.C. a N.C. nepozerali televíziu, -minimálne raz za dva týždne, hlavne cez zimné obdobie, vypínal kúrenie v podkroví rodinného domu, kde sa zdržiavajú všetky maloleté deti T. C., mal. T. C., mal. N. C., uvedené robil najmä v dňoch, keď poškodená G. B. išla k deťom spať, -viackrát do týždňa v skorých ranných hodinách cca okolo 03:00 hod., keď prišiel pod vplyvnom alkoholu z krčmy, rozsvietil svetlo v dome, zapol hlasno televíziu a začal vykrikovať, že keď nebude spať on, tak

nebudú spať ani poškodená a maloleté deti A., A. a H. B., uvedeným konaním vždy zobudil maloleté deti aj poškodenú G. B., -v presne nezistený deň v decembri 2023 v nočných hodinách v rodinnom dome v D. E. F. XXX po tom, ako prišiel z krčmy pod vplyvom alkoholu, keď poškodená G. B. spala v detskej izbe pri maloletej dcére N.C., prišiel k nej a začal jej vulgárne nadávať, následne ju začal škrtiť oboma rukami za krk a hovoril jej, že sa zasa bola kurviť, na čo sa zobudila maloletá dcéra H., ktorá kričala na otca aby prestal, svedkom uvedeného bol aj maloletý syn A., nar. XXXX, ktorý spal vo vedľajšej izbe, -viackrát posielal maloleté deti T. C. a T. C. kúpiť alkohol, ktoré keď toto odmietli, tak po nich kričal a nadával im do debilov, maloletej H. B. viackrát nadával do píč, niekedy v mesiaci december 2023 zbil maloleté deti T.C., T.C., a N.C. opaskom, -neustále poškodenú G. B. vyhadzoval z rodinného domu v D. E. F. XXX, následne po tom, ako sa poškodená G. B. začala baliť a chcela s maloletými deťmi opustiť rodinný dom, ich minimálne dva až trikrát do roka v dome zamkol, aby neodišli,

t e d a

blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním spánku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , s prihliadnutím na ust. , , , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 22.04.2024 na A. B. obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , , na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,

d, f, g, h/ a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.

: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uvádza - áno.

: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza – áno.

: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , . Obžalovaný uvádza – uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, súd uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 22.04.2024 č. -60, ktorý sa kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , a podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ženou a troma deťmi. V spoločnej domácnosti býva aj mamin postihnutý brat. S manželkou má tri deti. Predtým, ako bol vzatý do väzby, pracoval po stavbách, opravoval autá a výška jeho mesačného príjmu bola okolo 1.000,- eur. Alkohol užíval počas víkendov. Nefajčí a nie je užívateľom drog. Čo sa týka nákladov za bývanie, boli to náklady spočívajúce v platbách elektriny, vody a taktiež v nepredvídateľných opravách, napríklad keď pustila voda. Ďalej sa vyjadril, že ho bolí pruh, chrbtica a kolená. Má problém s pečeňou a krvou. S manželkou má normálny vzťah, je s ňou a aj s deťmi v pravidelnom kontakte.

So súhlasom prokurátora, obhajcu, opatrovníka maloletých detí a obžalovaného, súd čítal znalecký posudok č. 02/2024 znalkyne MUDr. Evy Múčkovej, zo záveru ktorého vyplynulo, že obžalovaný netrpel a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Rozpoznávacie schopnosti boli v čase spáchania skutku znížené významne vo forenzne významnej miere, ovládacie schopnosti boli v čase spáchania skutku vymiznuté a to v dôsledku ťažkého stupňa opitosti (3,02 promile). Znalkyňa u obžalovaného zistila prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti, emočne nestabilnej, zvýraznenie agresívnych prejavov v stave ebriety. Znalkyňa u obžalovaného konštatovala syndróm závislosti od alkoholu, 3. vývojový stupeň. U obžalovaného navrhla ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Uviedla, že zmiešaná porucha osobnosti u obžalovaného nemala vplyv na prejavy jeho správania a jeho konanie v čase trestných skutkov. Správanie sa obžalovaného a jeho konanie bolo ovplyvňované a vystupovalo sa hlavne požitím alkoholu, kedy sa zvýraznili osobnostné prejavy posudzovaného, teda jeho agresívne prejavy správania. Obžalovaný v stave ebriety nevie ovplyvniť, alebo regulovať. Obžalovaný vedel, aké dôsledky v partnerstve, v rodine navodzujúceho chronický alkoholizmus, bol schopný v triezvom stave rozpoznať nebezpečenstvo, ktoré z požívania alkoholu vyplýva, nakoľko množstvo informácií o svojom nevhodnom správaní a konaní v ebrietách spätne od rodiny dostal. Porucha osobnosti nemala vplyv na schopnosť obžalovaného ovládať užívanie alkoholických nápojov. Je na obžalovanom priznať si problém chronickej závislosti od alkoholu, jeho dôsledkoch aj na fyzické a psychické zdravie, rozvrátené vzťahy v rodine a urobiť rozhodnutie k trvalej abstinencii.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to so správou ÚVV a ÚVTOS Žilina, správou Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, odpisom RT a výpisom z ústrednej evidencie priestupkov.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , , sa

dopustí ten, kto blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním spánku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách.

S poukazom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého uznal vinu na spáchanom skutku, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , , .

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný

trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného, ktorý bol doteraz 9-krát súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 10.03.2018, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 31 dní. Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 rokov a 8 mesiacov. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že na obžalovaného je do 23.04.2024 evidovaný jeden priestupok na úseku dopravy. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa - bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu , alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania , možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania , pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Podľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa je sedem až pätnásť rokov.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa je primeraným trestom trest vo výmere 5 rokov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia , na uloženie takéhoto trestu.

Podľa súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

S poukazom na to, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody na základe nariadeného výkonu trestu v trestnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 23.01.2017, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v a alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 02/2024 znalkyne MUDr. Evy Múčkovej, ktorá u obžalovaného konštatovala syndróm závislosti od alkoholu, 3. vývojový stupeň a navrhla ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( /2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 )

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (/2 )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( )

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ), (/1 )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.