Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Cb-5-2022.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobcu: 365. bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTERS, s.r.o. Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Igor Hlaváč, s miestom podnikania Vyšné Ružbachy 301, 065 02 Vyšné Ružbachy, IČO: 51 803 003, v konaní o zaplatenie 2.800,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 2.800,- eur od 26.5.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 31,60 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur s tým, že žalovanému súd p o v o ľ u j e zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 250,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, to všetko pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej aj „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.800,- eur spolu s príslušenstvom a trovy konania.
Upomínací súd vydal dňa 8.12.2021 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz, upomínací súd na návrh žalobcu postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 16.3.2022.
Súd zaslal žalovanému žalobu spolu s prílohami a vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená dňa 30.6.2022, v súdom stanovenej lehote, avšak ani následne, nevyjadril.
Súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2022. Na pojednávanie sa nedostavil žaloba ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a vyslovil súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzatvoril so žalobcom zmluvu a bola mu poskytnutá finančná čiastka, suma 2.800,- eur. Nevedel si spomenúť, v akej výške boli dohodnuté splátky, ale ak je v zmluve uvedené, že 234,- eur, uviedol, že môže byť, že takto to bolo dohodnuté. Z tej sumy, ktorá mu bola poskytnutá, neuhradil nič. Mal snahu to uhrádzať, avšak bol v banke a tam mu povedali, že nemá žiaden úver. Je slobodný, zatiaľ deti nemá, býva s rodičmi. V súčasnosti má prácu, jeho mesačný príjem je tak zhruba 600,- až 650,- eur. Pracuje v Čechách. Jeho mesačné výdavky predstavujú výdavky na telefón, cestovné do Čiech, na živobytie, spláca leasing za auto 147,- eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tu doma náklady spojené s bývaním hradia rodičia, avšak ubytovanie v Čechách si platí sám, a to 4.000,- až 5.000,- korún českých mesačne. Bol by schopný splácať ten úver v maximálnej sume 250,- eur.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Strany sporu uzatvorili dňa 16.6.2020 Zmluvu o splátkovom úvere č. 150/20/100183. V zmluve o splátkovom úvere je žalovaný označený menom, priezviskom a IČO-m: 51 803 003. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt s tým, že úver je poskytnutý v súvislosti s ochorením COVID-19, ktoré malo dopad na podnikateľskú činnosť dlžníka, na preklenutie týchto dopadov. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.800,- eur a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 12-tich mesačných splátkach po 234,- eur, splatných podľa splátkového kalendára, uvedeného v článku IV. zmluvy. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 0 % p. a. Z čl. IX (Záverečné ustanovenia) ods. 12 plynie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VÚP, pričom dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že bol pred podpisom zmluvy o úvere oboznámený s VÚP, pred podpisom zmluvy VÚP od veriteľ prevzal, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. X ods. 10.1 VÚP ak je dlžník v omeškaní so splácaním úverovej pohľadávky, najmä ak neuhradí úroky, splátky istiny úverovej pohľadávky alebo ich časti v dohodnutý deň splatnosti, veriteľ je oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu z dlžnej časti úverovej pohľadávky o 10 % vo forme úrokov z omeškania, a to až do času skutočnej úhrady sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní
Žalovaný na predmetný úver žalobcovi nerealizoval žiadnu platbu. Listom zo dňa 29.1.2021 žalobca upozornil žalovaného, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 470,11 eur. Dňa 1.3.2021 žalobca zaslal žalovanému druhú upomienku, v ktorej mu oznámil, že eviduje pohľadávku po splatnosti vo výške 708,15 eur a vyzval ho na zabezpečenie dostatku peňažných prostriedkov na jeho podnikateľskom účte v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia tejto upomienky. Upomienka bola doručená žalovanému dňa 5.3.2021. Ďalšou upomienkou – výzvou pred zosplatnením úveru zo dňa 27.4.2021 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 27.4.2021 je v omeškaní so splátkami úverovej pohľadávky vo výške 1.191,53 eur a vyzval ho na zabezpečenie dostatku peňažných prostriedkov na jeho podnikateľskom účte v lehote 5 kalendárnych dní, s upozornením, že inak banka vyhlási úver za predčasne splatný. Žalovanému bola upomienka doručená dňa 4.5.2021. Napokon žalobca listom zo dňa 27.5.2021 oznámil žalovanému, že vyhlasuje úverovú pohľadávku žalovaného za predčasne splatnú v celom rozsahu, a to ku dňu 25.5.2021 s tým, že výška dlžnej sumy, ktorú banka eviduje ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu 2.831,60 eur, z toho dlžná istina 2.800,- eur a úrok z omeškania vo výške 31,60 eur. Žalovaný do dňa pojednávania neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
Súd zistený skutkový stav podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd právne uzatvára:
V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavuje zostatok nesplateného úveru poskytnutého žalovanému žalobcom. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami ako vzťah obchodnoprávny, a to vzhľadom na skutočnosť, že vznikol medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri uskutočňovaní ich podnikateľskej činnosti a bol žalovanému poskytnutý na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd za to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 16.6.2020 zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.
Dôvodom zosplatnenia úveru bolo porušenie povinností dlžníkom, t. j. žalovaným, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. Zosplatnenie úveru predstavuje svojím obsahom istý spôsob zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Rozhodujúcou nie je skutočnosť, ako je právny úkon označený, prípadne na ktoré ustanovenia zákona sa odvoláva. Rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu a s ním spojené práva a povinnosti plynúce pre účastníkov. Pre odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, má Obchodný zákonník vlastný právny režim upravený vyššie citovaným ust. § 506 Obchodného zákonníka. Zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace.
Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.6.2020 poskytol žalovanému úver vo výške 2.800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 234,- eur mesačne. Žalovaný svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazal v zmluve o úvere, nesplnil, nakoľko žalobcovi neuhradil ani jednu splátku. Súd tak dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.800,- eur.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy 2.800,- eur a stranami sporu boli pre prípad omeškania žalovaného so splácaním úveru dojednané úroky z omeškania vo výške 10 % ročne, žalobca má nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 31,60 eur a taktiež aj úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 2.800,- eur odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol úver zosplatnený, t.j. od 26.5.2021 do zaplatenia.
Keďže žalobca bol, v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním dohodnutých splátok, nútený domáhať sa svojho nároku na súde, vzniklo mu právo aj na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto mu súdu priznal nárok na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, úhradou ktorej zaviazal žalovaného.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny 2.800,- eur, úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c ods. 1 ObZ, v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Pri rozhodovaní o určení lehoty na plnenie súd vyhovel žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, pričom prihliadol na snahu žalovaného splácať uvedený dlh, ako aj na jeho finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje splatiť dlžnú sumu jednorazovo. Súd vzal do úvahy, že mesačný príjem žalovaného predstavuje sumu cca 600,- až 650,- eur, spláca leasing za auto 147,- eur mesačne, uhrádza cestovné do Čiech, kam dochádza za prácou, tam si platí ubytovanie v sume 4.000,- až 5.000,- eur, okrem toho má výdavky na telefón a náklady na živobytie. Podľa vyjadrenia žalovaného je ochotný a schopný splácať ten úver, avšak v maximálnej sume 250,- eur. Súd tak povolil žalovanému splácať uvedený dlh v splátkach po 250,- eur mesačne, čo je vyššia splátka, aká bola dohodnutá v zmluve o splátkovom úvere (234,- eur), pričom súd zároveň vyslovil, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas žalovaný stráca výhodu splátok, teda v prípade omeškania žalovaného so zaplatením čo i len jednej splátky, bude žalobca oprávnený požadovať úhradu celej dlžnej sumy naraz.
O trovách konania súd rozhodol takto:
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.