Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6CoP-26-2015.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov : matky Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, B., zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Alušicom, so sídlom R. X/A, I., a otca B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom riadok XXXX/XX, I., v konaní o návrhu matky na zákaz styku starej matky D. Q. s maloletým R., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/63/2014-91 zo dňa 20. januára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/63/2014-91 zo dňa 20. januára 2015 potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zákazu styku starej matky D. Q. s maloletým R.. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6C/176/2005 zo dňa 08.12.2005, právoplatným dňa 28.01.2006 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu výživným vo výške 1.000,- Sk a styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/43/2014-151 zo dňa 19.12.2014 bol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietnutý a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým R. počas prvého víkendu v každom kalendárnom mesiaci, v čase od piatku 14.30 hod. do nedele 19.00 hod. a počas tretieho víkendu v každom kalendárnom mesiaci v čase od piatku 14.30 hod. do soboty 19.00 hod. Súd vykonal dokazovanie oboznámením záznamu z psychologického vyšetrenia maloletého R. v ambulancii Klinickej psychológie Ružomberok, PhDr. J. R., klinický psychológ, z ktorého vyplynulo, že v rodine maloletého R. je vyhrotený konflikt medzi jej členmi, na čo R. reaguje častými výbuchmi hnevu, je citlivý, zraniteľný a ťažko zvládnuteľný. Pri vyšetrení sa stále vracal k téme maminho priateľa, pociťuje prudký odpor voči neuspokojujúcej situácii, netrpezlivo nalieha na zmenu. Stav neistoty a obavy vníma ako ťažko znesiteľné. Pociťuje naliehavú potrebu nájsť riešenie, nalieha na to, aby sa s priateľom matky nielen nestretával , ale aby ona s ním vôbec nebola v kontakte, ani telefonickom. Maloletý R. je od detstva vychovávaný matkou, ku ktorej má pozitívny vzťah, kontakt s otcom bol sporadický, i keď v súčasnosti chlapec k otcovi veľmi inklinuje, teší sa na stretnutia s ním a rozpráva o ňom pozitívne. Zo strany psychologičky bolo odporúčané dlhodobejšie psychoterapeutické vedenie dieťaťa, pravidelnejší kontakt s otcom a
výchovné poradenstvo s oboma rodičmi. Podľa správy z Detskej psychiatrickej ambulancie MUDr. R. V., maloletý R. je v jeho starostlivosti od 06.08.2012 pre problémy súvisiace s jeho ponižovaním v škole pri nižšom sebavedomí chlapca, ďalšia kontrola prebehla dňa 12.06.2014, keď za dramatických okolností bol pacient hnevlivý, emočne labilný, striedali sa hnev s plačlivosťou. Stará matka dieťaťa je jednoznačne proti podávaniu liekov pacientovi a v minulosti prispievala k vyostrovaniu vzťahov, pred úradným zákazom kontaktu starej mamy so svojim vnukom preferuje detských psychiater možnosť vzájomnej dohody rodičov na spôsobe komunikácie so starou matkou a podmienkach jej stretávania sa s chlapcom. Zo správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka v rodine maloletého dieťaťa bolo zistené, že maloletý R. spolu so svojou matkou býva v rodinnom dome v B., nehnuteľnosť je v osobnom vlastníctve matky, ktorú nadobudla darovacou zmluvou od svojej matky (starej matky maloletého R.), ktorá tu má zriadené vecné bremeno doživotného bývania. Súčasnosti požaduje stará matka vrátenie daru. Maloletý R. má v obývacej izbe svoje lôžko, v súčasnosti spáva spoločne so svojou matkou v spálni na dvojlôžku. Matka pracuje v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave, má priateľa S. X., s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Vzťah maloletého R. a jej priateľa je v poslednej dobe narušený, čo matka pripisuje neadekvátnemu hodnoteniu jej priateľa starou matkou a tiež otcom dieťaťa pred maloletým R.. Podľa vyjadrenia matky, stará matka chodieva do rodinného domu, kde býva matka s dieťaťom, a to podľa svojho uváženia. Keď sa stará matka zdržiava v dome, zoberie si maloletého R. do obývacej izby a tu sa spoločne zdržiavajú. Vzhľadom na synove slovné výpady na adresu matky ohľadom jej priateľa, matka vyhľadala odbornú psychologickú pomoc u PhDr. R. a následne u MUDr. V., detského psychiatra. Maloletý má diagnostikovanú adaptačnú poruchu, poruchu emócii a správania s medikamentóznou liečbou. Otec obýva spolu s matkou a maloletými dcérami R. a K. 4-izbový byt. Maloletý R. má u otca svoje vlastné lôžko a potrebný nábytok. Keďže vzájomné vzťahy v rodine považujú za konfliktné, rodina bola zaradená do programu „opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávaná odborných metód práce na prispôsobenia sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí". V konaní na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3P/43/2014, v ktorom sa otec maloletého domáhal zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, bol návrh otca na zverenie maloletého R. do striedavej starostlivosti zamietnutý a zároveň bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletým R.. V uvedenom konaní bol znalkyňou Mgr. Líviou Adamcovou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že v psychickom prežívaní maloletého je momentálne vzdorovité správanie, ktoré prejavuje voči osobe matkinho partnera a následne aj voči matke, ktorá nerešpektuje jeho citové postoje. Voči osobe matky prezentuje nenaplnené citové potreby z minulosti, vzhľadom k tomu, že matka nie je pre neho výchovnou autoritou, je viac vnímaná z pozície kamarátskej, okrem toho prežíva skôr obavy o matku akoby ju potreboval chrániť. Uvedený jav podmieňuje u maloletého konfliktné prežívaniu vzťahu k matke, afektívne, labilné správanie voči nej, ale aj určitú závislosť a strach ju opustiť. Tieto ťažkosti maloletého sú primárne podmienené aj deficitnými citovými väzbami k biologickému otcovi, ale aj jeho rodičom. U maloletého badať výraznú túžbu po úplnej rodine s osobou otca. Dieťa je pod jednostranným vplyvom matky a nevytvára si aj iné citové väzby z okruhu širšej rodiny matky, a predovšetkým svojho biologického otca. Výchovné prostredie u otca je pre maloletého R. modelom prirodzenej rodiny. Matka má tendenciu účelovo manipulovať so vzniknutou situáciou proti otcovi a proti svojej matke, nevníma reálne potreby a problémy svojho syna, má tendenciu prenášať zodpovednosť za určité rizikové správanie syna na svoju matku, pričom sama výrazne potencuje jeho rizikovejšie formy správania. Znalkyňa odporučila rodičom dieťaťa výrazne zmeniť doterajší spôsob výchovy maloletého, dať mu skutočnú oporu v osobe otca ako prirodzenej výchovnej autority, zdôraznila nutnosť posilniť vplyv otca na formovanie mužských prejavov a foriem správania u maloletého, pričom matka by si mala uvedomiť, že jej snaha fixovať maloletého na seba, ohrozuje jeho ďalší vývoj v smere deformovania jeho citového vzťahu k otcovi, ale aj k nej ako k matke. Je potrebné rozšíriť a obohatiť citové vzťahy maloletého v širšom rodinnom prostredí otca (mladšie sestry, starí rodičia) , ale aj matky (stará matka). Zároveň znalkyňa konštatovala, že vzťah maloletého R. k súčasnému partnerovi matky je výrazne negatívny, odmietavý, v prežívaní maloletého spúšťa silné afektívne prejavy, čo ohrozuje jeho psychický a zdravotný vývin. Voči osobe manželky otca maloletý neprejavuje žiadne negatívne a ani pozitívne prejavy. Výchovné prostredie matky možno hodnotiť ako rizikové vzhľadom k tomu, že sa tam vytvára nepriateľská atmosféra voči osobe otca. V tomto výchovnom prostredí matky nie sú zabezpečené základné citové hodnoty a väzby voči ostatným členom rodiny - starej matke, otcovi. Kladným predpokladom pre obnovenie komunikácie medzi rodičmi, ale aj medzi matkou a starou matkou, je riešenie afektívne labilnejšieho správania matky, čo by si mala matka uvedomiť a vyhľadať odbornú pomoc.
Z osobného výsluchu maloletého R. na súdnom pojednávaní mal súd preukázané, že najviac ho trápia spory medzi starou mamou a mamou a bol by najradšej, keby škriepky prestali. S maminým priateľom pánom X. vychádza zle, má s ním konflikt. Momentálne však tento priateľ u mami nebýva, za toto je vďačný pani sociálnej kurátorke. Jeho mama nerešpektuje to, že sa tiež stretáva so starkou. Nevedel by si predstaviť, že by sa už nikdy so starkou nestretol, možno by to však tak bolo lepšie, aby aspoň nepočúval stále hriechy a vykrikovania, mamu aj starkú by dal najradšej vyšetriť. Najväčší strach má z toho, keď sa mama aj stará mama škriepia, jemu to strašne vadí a nechcú ani jedna ustúpiť. Najradšej by bol, aby bol zakázaný styk matke a starej matke navzájom. Pre pokoj, kľud a aby neboli škriepky, radšej by sa styku so starou matkou zriekol. S odkazom na Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/91 Zb. ako aj dotknuté ustanovenia Zákona o rodine okresný súd návrh matky na zákaz styku starej matky s maloletým R. zamietol ako nedôvodný. Súd poukázal najmä na závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. Lívie Adamcovej, týkajúce sa osobnosti matky dieťaťa ako aj prostredia, v ktorom matka dieťa vychováva. Zo samotného výsluchu maloletého dieťaťa bolo zistené, že nezhody medzi matkou a starou matkou maloletého R. veľmi trápia, bol by najradšej, keby sa situácia upravila, avšak na druhej strane mu je ľúto, že by sa nemohol stretávať so starou matkou. Je neprirodzené, aby sa zamedzoval maloletému R. styk so starou matkou, pokiaľ on sám má záujem o stretnutia s ňou. Výchovné prostredie u matky nedáva maloletému pocit bezpečia a stability a naviac bolo preukázané, že na maloletého R. nie dobre vplýva prítomnosť priateľa matky S. X., čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania ako aj so samotnej výpovede maloletého R.. Je v rozpore so záujmami maloletého R., pokiaľ mu matka dáva ultimátum „Ak sa on bude stretávať s babkou, ona sa bude stretávať s S.." Okresný súd zdôraznil, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa nezvyšovalo napätie vo vzájomných vzťahoch medzi matkou, starou matkou ako aj maloletým R.. Dal do pozornosti, že stará matka si musí uvedomiť a podporiť poslanie matky vo vzťahu k R., pretože je neprípustné, aby zo strany starej matky boli realizované „útoky" voči matke pred samotným maloletým R. a rovnako stará matka musí akceptovať život svojej dcéry ako aj jej partnera. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá poukázala na správu z Okresnej prokuratúry v Ružomberku, úradný záznam z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, ako aj výpoveď maloletého R. z pojednávania vo veci striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zdôraznila, že stará matka si neuvedomuje a nepodporuje poslanie matky vo vzťahu k R.. Bližšie popísala nevhodné spôsoby, ktorými sa stará matka snaží priateľstvo s priateľom S. X. rozbiť, pričom psychický trpí maloletý R.. Tento je pod psychickým tlakom, že zo strany starej matky je neustále osočovaná (užívanie liekov maloletým R. a pod.). Poukázala na závery psychologického vyšetrenia, kde sa uvádza, že chlapec je vychovávaný matkou, ku ktorej ma pozitívny citový vzťah. Rovnako triedna učiteľka maloletého uviedla, že maloletý R. má pekný vzťah ku svojej matke a má ju veľmi rád. Starosta obce Ľubochňa vo svojej správe potvrdil, že matka sa o dieťa dobre stará, jej správanie je vzorné a nikdy nebolo riešené komisiou verejného poriadku. V nadväznosti na tieto správy je neadekvátny záver znalkyne Lívie Adamcovej, ktorá uviedla, že vzťah maloletého dieťaťa k matke je konfliktne prežitý a teda jej vyjadrenia sú sporné s ostatnými vyjadreniami. Kolízny opatrovník poukázal v konaní, že nebol preukázaný negatívny vplyv starej matky na maloletého. MUDr. R. prezentuje iný názor, taktiež prokurátor a samotný R. sa vyjadril na súde tak ako to vníma on. Komunikácia medzi synom R. a S. X. sa obnovila, bola dočasne prerušená, avšak to spôsobila stará matka, ktorá neadekvátne hodnotí jej priateľa pred maloletým a nazýva ho „diabol". Vianoce strávila rodina spoločne, maloletý R. absolvoval lyžiarsky výcvik a nadviazal kontakty s otcom, ktoré bude i naďalej podporovať. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, a to tak, že stará matka je oprávnená sa stretávať každý druhý a štvrtý piatok v mesiaci s maloletým R. v čase od 14.30 hod. do 16.00 hod. v Ružomberku za prítomnosti matky maloletého. Zároveň navrhla, aby boli vyvodené dôsledky voči starej matke za jej skutky, priestupky, krivé výpovede, hrubé klamstvá a taktiež marenia ústneho príkazu, ktorý opakovane porušovala. K odvolaniu pripojila správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 10.12.2014, kópiu strany 4 zápisnice o pojednávaní vo veci 3P/43/2014 (č.l. 141 spisu), uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 17. júla 2014 vo veci sp. zn. 1Pn248/14/5508-5.
Stará matka D. Q. vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že matka maloletého dieťaťa neustále podáva proti všetkému a všetkým sťažnosti. V odvolaní poukazuje na správy zo dňa 17. júla 2014,
10.12.2014, ktoré nie sú novými skutočnosťami, vzhľadom na dátum pojednávania a rozhodnutie okresného súdu. Je pravdou, že nezhodami trpí maloletý R., ale v skutočnosti práve matka umelo vyvoláva napätie, lebo si chce za každých okolností presadiť svoje. V odvolaní citované výroky, ktoré mala predniesť stará matka, sú vymyslené. Pokiaľ bol problém s užívaním liekov pre maloletého R. od psychiatra, tento dokonca konštatoval, že odstupuje od tohto prípadu a nechce mať s ním nič spoločné a lieky vysadil. Matka maloletého bola z toho veľmi nahnevaná, pretože keď mal maloletý lieky, bol lepšie ovládateľný. Mala záujem a absolvovala aj rehabilitačnú liečbu s maloletým R., kvôli plochým nohám a keď liečbu chceli zopakovať, matka to prekazila spolu s lekárkou. Matka nenavštevuje psychologičku, nemá o to záujem a pritom umelo vyvoláva napätie, aby presadila svoje sebecká záujmy a využíva na to i syna R.. Tento je manipulovaný, vydieraný, šikanovaný a donútený klamať. Poukázala na skutočnosť, že uprednostnila pred svojim synom práve matku maloletého R., keď jej darovala dom, za čo sa jej teraz takto odpláca. Má obavy, že matka dieťa dostane na šikmú plochu.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v rámci konania o návrhu otca na zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti (sp. 3P/43/2014) bol vypracovaný znalecký posudok, ktorého závery bolo možné využiť aj v rámci tohto konania. Výchovné prostredie u matky bolo znalkyňou vyhodnotené ako rizikové, vzhľadom na vytváranie nepriateľskej atmosféry voči osobe otca. Tiež poukázala na to, že v prostredí dieťaťa mimo rodičov nie je osoba, ktorá by výrazne ovplyvňovala maloletého. Ako prvotné by si svoj vzájomný vzťah mali vyriešiť dospelé osoby, a to matka dieťaťa a stará matka dieťaťa. Ich vzájomné konflikty, verbálne útoky vníma aj maloletý R.. Za účelom pomoci pri zlepšení vzájomného vzťahu rodinných príslušníkov a komunikácie, matke aj starej matke ponúkli psychologické poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb. Túto ponuku využili a v súčasnosti s nimi pracuje psychologička referátu poradensko-psychologických služieb. Na základe uvedeného kolízny opatrovník navrhol rozsudok Okresného súdu Ružomberok ako vecne správny potvrdiť.
Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že celkové vyjadrenie matky je len prejavom a dôsledkom vzájomných zlých vzťahov medzi matkou a dcérou. Ich vzájomná nevraživosť má za následok aj psychickú ujmu na maloletom R..
Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa §219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov :
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedajúce kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. , odvolací súd podľa §219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky matky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia ods. 1 až 4 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1 zák. č. 104/1991 Zb. , Dohovor o právach dieťaťa, ďalej aj „Dohovor"). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (č.l. 5 Dohovoru). Slovenské právo nepozná legálnu definíciu pojmu rodina, definuje však blízke osoby a príbuzných s ohľadom na stanovenie stupňa príbuzenstva (§116
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom resp. s rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojim rozhodnutím by mal rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv.
V prejednávanej veci sa matka domáhala zákazu styku maloletého R. so starou matkou z dôvodov uvádzaných v návrhu na začatie konania ako aj v priebehu konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že osobný kontakt maloletého R. so starou matkou D. Q. má na neho negatívny dopad a že nie je v jeho záujme, tak ako to správne konštatoval aj okresný súd. Okresný súd v tejto súvislosti pri rozhodovaní venoval pozornosť zisteniu psychologického profilu dieťaťa, jeho vlastné názory, podrobne zisťoval výchovné pomery, povesť rodičov, podmienky v akých dieťa býva, zisťoval stanovisko rodičov. Rovnako správne okresný súd poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, v súlade s ktorým je primárnym hľadiskom predovšetkým záujem dieťaťa a nie vzájomné vzťahy matky a starej matky maloletého. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že vzťahy matky a starej matky nie sú štandardné, ale naopak sú nevraživé, poznačené vzájomnými rozpormi z rôznych dôvodov (okrem iných vzťah matky s jej druhom), čo bolo aj dôvodom podaného návrhu. Za danej situácie bude preto potrebné, aby sa vzťahy upravili a stabilizovali v spolupráci s referátom poradensko-psychologických služieb, ktorú spoluprácu za účasti kvalifikovaných pracovníkov navrhol kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Tak ako bolo uvedené vyššie , do budúcna bude potrebné pracovať na vzájomnej dohode rodičov a starej matky, ohľadom styku maloletého R. so starou matkou. Pokiaľ k mimosúdnej dohode nedôjde a stará matka bude mať záujem udržiavať vzťah so svojim vnukom, môže sa samostatným návrhom domáhať úpravy styku. Rozsah styku je však determinovaný oprávnenými záujmami maloletého dieťaťa, na ktoré bude v prípade súdneho konania prihliadané.
Nakoľko napadnutý rozsudok dôsledne vychádza z vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, odvolací súd ho podľa §219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko v predmetnej veci išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.a) O.s.p. ).
Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.