Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Contax Sk, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 467, 089 01 Svidník, IČO: 45 714 533, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. februára 2020 číslo: 100462629/2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 10. septembra 2019 číslo: 102129858/2019, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.02.2020 číslo: 100462629/2020 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odovlaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 10.09. 2019 č. 102129858/2019, ktorým bol podľa o správe daní ( ďalej len Daňový poriadok ) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 60.753,11 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 tak, že podľa Daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal včas odvolanie žalobca s tým, že v odôvodnení žalovaný odvolacie námietky konkretizoval.

Ďalej uviedol, že žalobca ( ďalej len daňový subjekt ) podal dňa 30.06.2016 daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015, v ktorom uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 1 592 845,53 Eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 1 577 508,14 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 15 337,39 Eur a základ dane 17 617,94 Eur.

Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101106535/2019 zo dňa 13.05.2019. Výzva

na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101107843/2019 zo dňa 13.05.2019 bola spolu s Protokolom č. 101106535/2019 daňovému subjektu doručená dňa 28.05.2019.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, po vykonanej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, o neoprávnenom zaúčtovaní nákladov za predaný tovar vo výške 213 825,00 Eur a o zaúčtovaní nákladov, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom daňového subjektu v roku 2015 vo výške 62 352,49 Eur, čím došlo zo strany daňového subjektu k porušeniu a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Správca dane porovnaním riadkov č. 03 a 11 v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2015 z výkazu ziskov a strát Úč POD2 zistil, že daňový subjekt na účte 504 - Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (riadok č. 11 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01) uviedol sumu 283 043 Eur. Na účte 604 - Tržby z predaja tovaru (riadok č. 03 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01) uviedol sumu 69 218 Eur. V súvahe Úč POD 1 - 01 na strane 4 v riadku č. 39 Tovar (účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach) daňový subjekt k 31.12.2015 nevykázal žiadne zásoby tovaru. Účtovnú závierku podal daňový subjekt správcovi dane elektronicky dňa 31.06.2016 a zaevidovaná bola pod číslom 6/08302164/2016. Daňový subjekt k nákladom vynaloženým na obstaranie tovaru, vykázaným na účte 504 nepreukázal tržby. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt zaúčtovaním nákladov za predaný tovar v sume 213 825,00 Eur porušil ustanovenie

Kontrolou dokladov, predložených daňovým subjektom ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 správca dane zistil, že daňový subjekt na účet 518 001 zaúčtoval faktúru DF2015/061 od dodávateľa Merkury invest, s.r.o., Vodárenská 23, 040 01 Košice, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36608726 (externé číslo faktúry 201503006) zo dňa 18.03.2015 za sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne v sume 55 000,00 Eur. Správca dane z predložených dokladov zistil, že v zdaňovacom období roka 2015 daňový subjekt neúčtoval o výnosoch z predaja objektu v Stročíne.

Ďalej kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt na účet 501 012 zaúčtoval:

faktúru DF2015/031 od dodávateľa G.P.R. spol. s r.o., Rybničná 40/E, 83107 Bratislava. DIČ XXXXXXXXXX. IČO XXXXXXXX (externé číslo faktúry 4615006 zo dňa 25.02.2015) s textom: faktúra č. 11150011 k prijatej zálohe za dodávku strojového a materiálového vybavenia bitúnku (výlevka. nerezový stôl roz., pracovný stôl, váha) s dopravou a montážou v sume 3 812,15 Eur:

faktúru DF2015/053 od dodávateľa G.P.R. spol. s r.o. ( externé číslo faktúry 4115065 zo dňa 11.03.2015) za dodávku strojového a materiálového vybavenia bitúnku (Bok Giove, Chladiaca vitrína) s dopravou v sume 2 706.17 eur; faktúru DF2015/086 od dodávateľa A. B., SPEKTRUM BB, Partizánska cesta 97, 974 01 Banská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 17989752 (externé číslo faktúry 00423/15 zo dňa 30.04.2015) za dodávku strojového vybavenia bitúnku (kladkostroj) s dopravou v sume 807,17 Eur.

Nákup strojného a materiálového vybavenia bitúnku súvisel so zákazkou - modernizácia ovčina v Poľnohospodárskom družstve Dlhoňa. V roku 2015 daňový subjekt tržby z takejto zákazky nefakturoval. Správca dane vyhodnotil zistenia a uviedol, že sa jednalo o výdavky, ktoré nesúviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov daňového subjektu v roku 2015 a o sumu 62 325.49 eur zvýšil daňovým subjektom vykázaný základ dane podľa v nadväznosti na

Správca dane zaslal dňa 29.03.2019 daňovému subjektu Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019, ktorou ho vyzval na predloženie účtovných a iných dokladov, preukazujúcich hospodárske a účtovné prípady roku 2015 (interná smernica, účtovná závierka, zoznamy účtovných kníh, účtovný rozvrh, účtovné knihy, knihy dodávateľských a odberateľských faktúr, evidencia

dlhodobého majetku, zmluvy, ....). Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa 02.04.2019. Daňový subjekt povinnosť stanovenú vo výzve nesplnil a správcovi dane žiadne doklady nepredložil.

Dňa 05.05.2019 daňový subjekt elektronicky podal (ev. č. 6/08109355/2019) účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015 s vyjadrením, že účtovná závierka za rok 2015, ktorú podal 31.06.2016 bola chybná.

Na ústnom pojednávaní dňa 09.05.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101075323/2019) správca dane oboznámil konateľa spoločnosti B. C. s kontrolnými zisteniami v prebiehajúcej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby. Konateľ na pojednávaní nepredložil žiadne listiny a dôkazy a k zisteniam správcu dane sa nevyjadril.

Následne správca dane vypracoval protokol, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101107843/2019 zo dňa 13.05.2019 daňovému subjektu doručený dňa 28.05.2019.

V podanom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dňa 25.06.2019, daňový subjekt namietal, že správca dane sa pri kontrole nevysporiadal s účtovnou závierkou podanou v priebehu daňovej kontroly (dňa 05.05.2019), ktorá bola schválená valnou hromadou, ale uvádzal zistenia z neschválenej účtovnej závierky podanej dňa 31.06.2016. Daňový subjekt namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane. Stanovisko k námietkam daňového subjektu uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí.

Dňa 19.07.2019 na ústnom pojednávaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101765929/2019), predmetom ktorého bolo predbežné prejednanie vyjadrení daňového subjektu k zisteniam správcu dane uvedených v protokole, B. C. - konateľ daňového subjektu, nepredložil žiadne dôkazy k elektronicky podanému vyjadreniu k protokolu č. 101106535/2019.

Dňa 02.08.2019 daňový subjekt elektronicky doručil „podanie k daňovej kontrole“ (zaevidované pod č. ), v ktorom navrhol správcovi dane vykonať dokazovanie podľa predložených dokladov (žiadne doklady ale neposlal). Dňa 06.08.2019 zaslal daňový subjekt elektronicky oznámenie o dočasnej práceneschopnosti konateľa B. C. (zaevidované pod č. ). Oznámením č. 101896437/2019 zo dňa 07.08.2019 určil správca daňovému subjektu termín prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania na základe vyjadrení daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 na deň 05.09.2019. Oznámenie bolo daňovému subjektu doručené dňa 27.08.2019. Dňa 31.08.2019 zaslal daňový subjekt elektronicky (číslo 6/13928965/2019) „podanie k daňovej kontrole“, v prílohe ktorého predložil zápisnicu z Valného zhromaždenia a faktúru DF2015/061 od dodávateľa Merkury invest, s.r.o. so zmeneným textom predmetu fakturácie na stavebné práce s priloženým súpisom vykonaných prác. V deň určený správcom dane v oznámení o prerokovaní výsledkov vyrubovacieho konania sa daňový subjekt, ani jeho zástupca prerokovania podaných pripomienok a dôkazov nezúčastnil, o čom spísal správca dane Úradný záznam č. 102103183/2019 zo dňa 06.09.2019.

Dňa 10.09.2019 vydal správca dane napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedol na stranách 6. až 9. vyjadrenia daňového subjektu k protokolu č. 101106535/2019 zo dňa

a stanovisko správcu dane k jednotlivým vyjadreniam.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam daňového subjektu uvádza:

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia.

Podľa ustanovenia sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa ustanovenia , ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky

tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. l a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanoveným osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Z predloženého administratívneho spisu zistilo, že schválená riadna účtovná závierka daňového subjektu za rok 2015 bola do registra účtovných závierok uložená dňa 31.06.2016. Do registra účtovných závierok účtovnú závierku postúpil Daňový úrad Prešov v súlade s o účtovníctve, podľa ktorého účtovnú závierku po jej doručení daňovému úradu v elektronickej podobe, daňový úrad prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky postúpi prevádzkovateľovi registra. Daňový subjekt doručil správcovi dane elektronicky účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015 dňa 31.06.2016. Na prvej strane účtovnej závierky uviedol dátum jej schválenia 27.06.2016.

Daňový subjekt dňa 05.05.2019 podal elektronicky správcovi dane opäť riadnu účtovnú závierku za rok 2015, schválenú dňa 27.06.2016. Z porovnania obidvoch účtovných závierok vyplynulo, že v účtovnej závierke podanej dňa 05.05.2019 daňový subjekt vykázal majetok spolu brutto v sume 2 254 384 Eur, netto 1 727 257 Eur na rozdiel od schválenej uzávierky podanej správcovi dane dňa 31.06.2016, v ktorej daňový subjekt vykázal majetok spolu brutto v sume 1 679 177 Eur, netto 1 315 536 Eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že daňový subjekt, ako účtovná jednotka, otvoril účtovné knihy po schválení účtovnej závierky za rok 2015, čím porušil ustanovenie o účtovníctve, podľa ktorého po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa ods. 10. Ustanovenie o účtovníctve uvádza, že do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva. Podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23 054/2002- 92 zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení ďalších opatrení (ďalej len „Postupy“) účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtová závierka, je účtovanie skutočností z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa zákona do dňa schválenia účtovnej závierky. Daňový subjekt nepreukázal, kedy a z akého dôvodu otváral účtovné knihy a nepreukázal vykonané účtovné prípady po otvorení účtovných kníh. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt porušil aj ustanovenie Postupov.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že správca dane pri kontrole správnosti vykázania základu dane opodstatnene vychádzal z účtovnej závierky schválenej dňa 27.06.2016, zostavenej ku dňu 31.12.2015 a podanej správcovi dane dňa 31.06.2016. Námietku daňového subjektu, že správca dane vychádzal z neschválenej účtovnej závierky. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhodnotilo ako neopodstatnenú.

Správca dane kontrolou podanej účtovnej závierky Úč POD, súvahy Úč POD 1-01, výkazu ziskov a strát Úč POD2-01 k 31.12.2015 (podanej správcovi dane elektronicky pod evidenčným číslom 6/08302164/2016 dňa 31.06.2016) zistil, že daňový subjekt na riadku č. 11 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01 k 31.12.2015 (účet 504 - Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru) vykázal sumu 283 043 eur. Kontrolou riadku č. 03 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01 k 31.12.2015 (účet 604 - Tržby

z predaja tovaru) zistil, že daňový subjekt vykázal sumu 69 218 Eur. Kontrolou súvahy Úč POD 1 - 01 (na strane 4) riadku č. 39 daňový subjekt na účte 132 - Tovar na sklade a v predajniach nevykázal k 31.12.2015 žiadne zásoby tovaru. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal dôvod rozdielu medzi zaúčtovanými nákladmi vynaloženými na obstaranie predaného tovaru a zaúčtovanými tržbami za predaný tovar v sume 213 825.00 Eur.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že z porovnania predloženej účtovnej závierky a údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 vyplynulo, že v tabuľke F-Doplňujúce údaje daňový subjekt uviedol súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti sumu 1 592 845,53 Eur a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť sumu 1 577 508,14 Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej dňa 31.06.2016.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nahliadnutím do registra účtovných závierok zistilo, že daňový subjekt predložil dňa 16.09.2017 riadnu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2016. v ktorej uviedol majetok spolu netto za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2015) v sume 1 315 536 Eur, t.j. rovnakú sumu akú uviedol v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016. Údaje na riadku 03. - Tržby z predaja tovaru a náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (riadok 11.) výkazu ziskov a strát za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie boli totožné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že námietky týkajúce sa vyjadrenia daňového subjektu, že valným zhromaždením bola schválená až účtovná závierka podaná správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (dňa 05.05.2019) sú neopodstatnené. Námietka daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal s účtovnou závierkou podanou v priebehu daňovej kontroly Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhodnotilo ako neopodstatnenú. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že účtovná závierka podaná v priebehu daňovej kontroly dňa 05.05.2019 bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola schválená a uložená v registri účtovných závierok a daňový subjekt ako účtovná jednotka konal v rozpore s o účtovníctve, keď predložil prepracovanú účtovnú závierku.

Daňový subjekt v odvolaní uvádza, že správca dane mohol postupovať podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzvať ho v súvislosti s preverovanými dodávateľskými faktúrami, aby vzniknuté nejasnosti vysvetlil. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zastáva názor, že z Výzvy na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019, ktorú zaslal správca dane daňovému subjektu dňa 29.03.2019 bolo zjavné, že formálne doklady, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole bez ich podloženia faktami, nepostačovali na preukázanie, že náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu.

Z predloženého administratívneho spisu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zistilo, že správca dane preveroval, či výdavok uvedený na faktúre DF2015/061 zaúčtovaný dňa 18.03.2015 na účte 518 001 v sume 55 000.00 Eur, s textom: za sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne (od dodávateľa Merkury invest, s. r. o., externé číslo 201503006) súvisí s tržbami daňového subjektu. V priebehu daňovej kontroly sa konateľ daňového subjektu vyjadroval, že išlo o sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne. Výnosy z predaja objektu v Stročíne nemal daňový subjekt zaúčtované v zdaňovacom období roka 2015 na účtoch účtovnej triedy 6.. Na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019 daňový subjekt nereagoval, nepredložil zmluvu alebo objednávku. Dňa 31.08.2019 podal daňový subjekt správcovi dane elektronicky (zaevidovaná pod č. ) faktúru od dodávateľa Merkury invest, s.r.o., externé číslo 201503006, ale s textom: fakturujeme vám za prevedené stavebné práce v Stročíne podľa prílohy 55 000,00 Eur. Prílohu tvoril krycí list súpisu vykonaných prác na stavbe Rekonštrukcia senníka. Na krycom liste nebol uvedený dátum vykonania prác, podpis stavebného dozoru ani prevzatie stavebných prác. Nová faktúra bola predložená ako kópia pod tým istým číslom, vystavená v rovnaký deň, bez označenia, že sa jedná o opravnú faktúru. Daňový subjekt nepreukázal uzavretou zmluvou alebo objednávkou, že nešlo o sprostredkovanie

predaja, tak ako to bolo uvedené na prvotne predloženej faktúre, ale o stavebné práce. Daňový subjekt nepreukázal, že pôvodnú faktúru reklamoval z dôvodu, že bola dodávateľom nesprávne vystavená. Spoločnosť Merkury invest. s.r.o. podľa údajov z obchodného registra zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 27.01.2017, v predmete činnosti nemala zapísané stavebné práce alebo práce podobného charakteru, ale mala zapísané sprostredkovanie obchodu. Nahliadnutím do informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky odvolací orgán zistil, že v ročnom hlásení o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2015 mala spoločnosť Merkury invest, s.r.o. uvedeného jedného zamestnanca. Daňový subjekt okrem prepísanej faktúry a neúplného krycieho listu súpisu vykonaných prác nepredložil žiadny dôkaz, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. dodala stavebné práce a nie služby sprostredkovania. Námietku daňového subjektu, že správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí nesprávne, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. sprostredkovala predaj objektu vyhodnotilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako neopodstatnenú.

K nákladom zaúčtovaným daňovým subjektom na základe dodávateľských faktúr DF2015/031, DF2015/053 a DF2015/086 týkajúcich sa strojného a materiálneho vybavenia bitúnku daňový subjekt v odvolaní uviedol, že výdavky zaúčtované na základe uvedených faktúr slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými kontrolovaným daňovým subjektom k obchodnej transakcii s odberateľom AGISS, s.r.o.. C., IČO: 36494224. Podľa vyjadrenia daňového subjektu sa jednalo o výstavbu objektu pre uvedenú spoločnosť. Z predloženého administratívneho spisu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zistilo, že daňový subjekt v zdaňovacom období 2015 nevyfakturoval žiadnu zákazku pre spoločnosť AGISS, s.r.o. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane, ani na Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019 zo dňa 29.03.2019, ku kontrole žiadne zmluvy, dohody, objednávky alebo iné písomnosti, ktorými by preukázal, že zaúčtované daňové náklady súviseli s jeho zdaniteľným príjmom v roku 2015. Žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opodstatnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových, daňový subjekt nepredložil ani k odvolaniu. Správca dane daňový subjekt priebežne informoval o zistených nedostatkoch, daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na predloženie dôkazov a vyjadrení k jednotlivým zisteniam. Daňový subjekt sa na dohodnutých ústnych pojednávaniach nezúčastňoval (Zápisnica č. 101004087/2019 zo dňa 30.04.2019), v prípade že sa konateľ B. C. ústneho pojednávania zúčastnil (ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu so zisteniami v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015) k zisteniam správcu dane nevyjadril, dôkazy nepredložil. K podanému vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, na ústne pojednávanie vo vyrubovacom konaní dňa 19.07.2019, ktoré bolo vykonané na základe predloženého vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly nepriniesol konateľ daňového subjektu žiadne dôkazy a do zápisnice neuviedol žiadne vyjadrenie. Námietku daňového subjektu, že správca dane mal prihliadať na dôkazy navrhnuté daňovým subjektom podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku vyhodnotilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako neopodstatnenú. Z predloženého administratívneho spisu nevyplynulo, žeby daňový subjekt navrhol správcovi dane vykonať dôkazy, dostupné správcovi dane, ktoré nemohol predložiť sám daňový' subjekt. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky už vyššie uviedlo, že správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu poukazuje na znenie ustanovenia § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a nie na strane správcu dane. ktorý dokazovanie vedie. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, čo daňový subjekt zjavne nesplnil.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do daňových nákladov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to

predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Správca dane hodnotil dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi daňového subjektu.

Základným kritériom pre uznanie nákladov v zmysle príslušných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Keďže podmienku vecnosti daňový subjekt nesplnil, nie je možné daňovým subjektom namietané náklady, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich daňový subjekt účtoval považovať za daňový výdavok (náklad) v zmysle ustanovenia Daňový subjekt v rozpore s ustanovením zahrnul do daňových nákladov náklady, ktoré nesúviseli s jeho zdaniteľnými príjmami v roku 2015 vo výške 62 325,49 Eur. Podľa ustanovenia správca dane upravil základ dane vykázaný daňovým subjektom aj o sumu 213 825.00 Eur z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, prečo zahrnul do daňových nákladov náklady súvisiace s obstaraním predaného tovaru a výnosy z predaja tovaru nezahrnul do zdaniteľných príjmov v roku 2015.

Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia (úpravy) základu dane podľa ustanovenia po daňovej kontrole o sumu 276 150.49 Eur boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2015.

Vzhľadom na skutočnosť, že Finančné riaditeľstvo SR považuje všetky konkrétne námietky daňového subjektu za neopodstatnené, rozhodlo tak. ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V časti I. opísal skutkový stav a ďalej namietal, že Finančné riaditeľstvo, ako odvolací orgán neprihliadlo na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo.

Aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt poukázal na administratívne pochybenie pri vedení účtovníctva, správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rozhodnutí správca dane uvádza výdavky, nesúvisiace so zdaniteľným príjmom z DF2015/061, DF2015/031, DF2015/053, DF2015/086 spolu vo výške 62 325,49 Eur a tieto uviedol ako položky zvyšujúce výsledok hospodárenia. Tieto závery správcu dane boli namietané ako nepreskúmateľné pretože svoje vyjadrenie neodôvodnil citáciou príslušných ustanovení zákona. Z predloženej účtovnej dokumentácie a rovnako z výsledkov hospodárskej činnosti spoločnosti je preukázané, že uvedené výdavky slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a to v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými kontrolovaným daňovým subjektom k

obchodnej transakcii s odberateľom AGISS, s.r.o., Stročín, IČO: 36494224. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie správcu dane o modernizácii ovčina v Poľnohospodárskom družstve Dlhoňa je nepresné, pretože sa jednalo o výstavbu objektu pre menovanú spoločnosť AGISS, s.r.o. a strojné a materiálové vybavenie je súčasťou realizovanej výstavby. Obdobne je nepresné tvrdenie, že pri DF2015/061 išlo o sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne pretože sa jednalo stavebné práce vykonané kontrolovaným daňovým subjektom. Uvedené skutočnosti vyplývajú z účtovníctva žalobcu, ktorý v priebehu kontroly a následného vyrubovacieho konania opakovane ozrejmil, že rozdiel vznikol len z dôvodu, že zástupca žalobcu pri kladení otázok v rámci ústneho pojednávania správcovi dane neporozumel a vyjadroval sa len k listinám predloženým správcom dane pred vydaním protokolu z daňovej kontroly. V priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, o opravných položkách vedených účtovníkom spoločnosti a tieto následne správcovi dane aj predložil. Správca dane však mohol postupovať aj podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzvať žalobcu aby nejasnosti vysvetlil a prípadné nezrovnalosti odstránil.

Je očividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na vyššie uvedené výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy tak nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia žalovaného nemožno považovať za preukázané. V zmysle vyššie uvedeného, tak nie je odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené a dôvody rozhodnutia v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané, majúce oporu v zákone.

V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. “

Tým, že správca dane uvedené dôkazy objektívne nezhodnotil vo vzťahu k správnemu určeniu dane bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko vyššie uvedené dôkazy svedčiace v jeho prospech správca dane neakceptoval. V danom prípade správca dane nesplnil svoju zákonnú povinnosť tým, že poprel skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, ale musí predložiť aj podklady, ktoré jeho tvrdenia odôvodňujú. Nemôže pritom vychádzať iba z konštrukcií a špekulácií, ale musí predložiť konkrétne skutočnosti, ktoré spochybnia tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu a tieto odôvodniť. Zároveň je nevyhnutné dodať, že pri preverovaní týchto skutočností by nemal správca dane uprednostňovať záujmy štátu nad práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.

V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že účelom daňovej kontroly je predovšetkým zákonná povinnosť správcu dane dospieť k správnemu a spravodlivému určeniu dane ako výsledku zisťovaní počas jej priebehu, a to na podklade dokladov predložených samotným daňovým subjektom a v prípade vzniknutých rozporov, za účelom ich odstránenia umožniť daňovému subjektu pri uplatnení zásady vzájomnej súčinnosti tieto nedostatky zdôvodniť a následne umožniť ich odstránenie, pokiaľ táto príčina má základ v objektívnych okolnostiach a nie v úmysle daňového subjektu ukrátiť štát na daniach.

Žalobca si dovoľuje taktiež poukázať, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie veci je jej preskúmanie z pohľadu správneho a teda spravodlivého určenia dane, kedy žalobca rozpory odôvodnil a odstránil. Žalovaný sa odmietol zaoberať námietkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že v predmetnej kontrole správca dane viedol dokazovanie nesprávnym smerom a zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nepreveroval správnosť údajov o príjme a výdavkoch kontrolovaného daňového subjektu vo svetle všetkých získaných a predložených dôkazov a vo vzájomnej súvislosti.

Pokiaľ daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predkladá dôkazy, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia základu dane a tým prispejú k určeniu spravodlivej dane je správca dane povinný tieto dôkazy akceptovať a vysporiadať sa s nimi. Takýto postup je premietnutý v základných zásadách správy daní, ktoré korešpondujú s ústavnou zásadou, že správne orgány môžu konať v medziach zákona a nie nad jeho rámec.

Žalovaný vyhodnotil predmetné dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň rozhodnutie žalovaného neobsahuje dôvod zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania za strany správcu dane. Zamestnanci správcu dane tak pri výkone daňovej kontroly nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so o správe daní, pričom porušili práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.

Podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane po vykonanej kontrole o neoprávnenom zaúčtovaní nákladov za predaný tovar vo výške 213.825,00 Eur a o zaúčtovaná nákladov, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom daňového subjektu v roku 2015 vo výške 62.352,49 Eur, čím podľa správcu dane malo dôjsť k porušeniu a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nesprávne a nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu ako odvolávajúceho sa subjektu ohľadom skutočnosti, že správca dane v rámci vykonaného dokazovania vychádzal z nesprávneho dôkazu a síce z účtovnej závierky, ktorá nebola schválená valným zhromaždením kontrolovaného daňového subjektu. Poukazoval pritom na skutočnosť, že správcovi dane bola predložená schválená a platná účtovná závierka, avšak tento sa s uvedeným dôkazom odmietol vysporiadať a prihliadať naň.

Správca dane bol žalobcom, ako kontrolovaným daňovým subjektom ihneď po tom, ako bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený so zisteniami správcu dane informovaný, že účtovná závierka, na ktorú sa odvoláva v protokole z daňovej kontroly a v predmetnom rozhodnutí nie je správna pretože nebola schválená valným zhromaždením spoločnosti, správna účtovná závierka schválená valným zhromaždením bola správcovi dane doručená v priebehu daňovej kontroly na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2015. S touto námietkou uvádzanou v odvolaní voči rozhodnutiu daňového úradu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 6 poukazuje na porušenie ustanovení zákona o účtovníctve a postupov o účtovaní, v takomto prípade by však mohol byť žalobca sankcionovaný za nesprávne vedenie účtovníctva, avšak pochybenie na strane vedenia účtovníctva ešte nemôže spochybňovať daňovým subjektom preukázané príjmy a výdavky s ohľadom na vyššie uvedený dôkaz.

Ani k dnešnému dňu tak žalobca nepovažuje za dostatočne odôvodnené nezahrnutie uvedeného dôkazu do dokazovania zo strany správcu dane. S ohľadom na túto skutočnosť tak rozhodnutie žalovaného ale aj správcu dane považuje za nepreskúmateľné. S poukazom na vyššie uvedené, si dovoľujeme poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -34 zo dňa 20.12.2006, ktorý poukazuje na to, že z ústavnoprávneho hľadiska s požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu a

spôsobu súdnej kontroly správnych aktov, treba venovať rozhodnutia dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť

Aj v takomto prípade je potrebné, aby správca dane ozrejmil a náležíte poukázal na porušenia konkrétnych ustanovení konkrétneho zákona a vysvetlil súvislosť medzi konaním žalobcu, ako kontrolovaného daňového subjektu a porušením príslušnej právnej normy.

V takomto prípade sa nestačí len všeobecne odvolávať na porušenia zákona. Tu si dovoľuje žalobca namietať, ako už uviedol vyššie, že vo svojom odvolaní sa domáha uvedenia, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o dani z príjmov mali byt porušené a zároveň s poukazom na § 63 Daňového poriadku žiada o náležíte zdôvodnenie rozhodnutia s uvedením súvislosti medzi konaním a príslušnými zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa žalovaný odvoláva a na ktorých porušení postavil predmetné rozhodnutia.

Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Slovenská republika je podľa právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

Žalobca opakovane namieta, že rozhodnutie správcu dane je arbitrárne a vydané v rozpore so zákonom. Je nepreskúmateľné, lebo v odôvodnení rozhodnutia absentuje presný a konkrétny spôsob zistenia základu dane a následne aj výpočtu daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie je vydané aj v rozpore s článkom 2 , kde sa hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá.

V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.

Daňový poriadok definuje základné zásady správy daní takým spôsobom, že tieto vychádzajú z princípov právneho štátu, a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva Slovenskej republiky a práva Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostného postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať u objektívnych a spoľahlivých zistení.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo

(ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Vyššie uvedený postup žalovaného v konečnom dôsledku viedol k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku zo strany správcu dane kedy žalovaný nedodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 Daňového poriadku. Preto aj predmetné rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia skutkového stavu, v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalobca o nariadenie pojednávania nežiadal.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalovaný k žalobným dôvodom uvádza, že sú obsahovo takmer totožné s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní a žalovaný sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (teda aj v žalobe) vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

K dôvodom žalobcu v súvislosti s neprihliadnutím správcu dane na predloženú účtovnú závierku predloženú v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, žalovaný uvádza, že v súlade s ustanovením o dani z príjmov (ďalej len „) sa pri zisťovaní základu dane vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Každý daňový subjekt (účtovná jednotka) je povinný vypracovať za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok alebo hospodársky rok, účtovnú závierku. V tomto prípade sa jedná o účtovné obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Vypracovanú účtovnú závierku predkladá daňový subjekt v lehote na podanie daňového priznania. Hospodársky výsledok zistený v účtovnej závierke uvádza daňový subjekt v riadku 100 daňového priznania. Úpravami uvedenými v ustanovení daňový subjekt vyčísli základ dane. Žalobca podal správcovi dane účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 dňa 30.06.2016. Účtovná závierka bola zostavená

dňa 27.06.2016 a v ten istý deň, tj. 27.06.2016 bola aj schválená. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že porovnaním predloženej účtovnej závierky a údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 vyplynulo, že v tabuľke F-Doplňujúce údaje daňový subjekt uviedol súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti sumu 1 592 845,53 eur a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť sumu 1 577 508,14 Eur, hospodársky výsledok 15 337,39 Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej dňa 31.06.2016. Žalovaný uvádza, tak ako to je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, že nahliadnutím do registra účtovných závierok zistil, že daňový subjekt predložil dňa 16.09.2017 riadnu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2016, v ktorej uviedol majetok spolu netto za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2015) v sume 1 315 536 Eur, tj. rovnakú sumu akú uviedol v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016. Údaje na riadku 03. - Tržby z predaja tovaru a náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (riadok 11.) výkazu ziskov a strát za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie boli totožné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016. Žalovaný a aj správca dane v rozhodnutiach uviedli, že účtovná závierka podaná daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly, dňa 05.05.2019, bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola schválená a uložená v registri účtovných závierok a žalobca ako účtovná jednotka konal v rozpore s o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ o účtovníctve“), keď predložil prepracovanú účtovnú závierku. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly (po schválení účtovnej závierky) otvoril účtovné knihy v rozpore so o účtovníctve. Účtovná závierka nenadväzovala na podané daňové priznanie (iný súčet výnosov a nákladov z hospodárskej činnosti). Žalovaný ďalej uvádza, že z ustanovenia o účtovníctve vyplýva, že účtovná závierka sa vypracováva z vedeného účtovníctva. Konečné zostatky účtov vykázané v podanej súvahe účtovnej závierky k poslednému dňu účtovného obdobia roku 2015 nie sú zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho obdobia, tj. roka 2016. Tvrdenia daňového subjektu, že správca dane pracoval s neschválenou účtovnou závierkou sú nepravdivé, ničím nepodložené a podľa názoru žalovaného boli a sú reakciou na informáciu správcu dane o jeho zisteniach pri prebiehajúcej daňovej kontrole v súvislosti s priebežným informovaním daňového subjektu o zisteniach správcu dane. K vyjadreniu žalobcu, že správca dane mal uložiť pokutu za porušenie ustanovení o účtovníctve žalovaný uvádza, že správca dane sankciu za porušenie ustanovení o účtovníctve môže uložiť, resp. uloží v osobitnom samostatnom konaní.

Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil ani na výzvu správcu žiadne zmluvy na jednotlivé stavebné zákazky, správca dane vychádzal z popisu tržieb v účtovnej triede 6, Hlavná kniha účet 602 600 - modernizácia ovčina. Účet označený na zúčtovanie tržieb pre spoločnosť AGISS, s. r. o. v účtovnej triede 6 neexistoval. Napriek tomuto zisteniu, správca dane prekontroloval podrobne všetky odberateľské faktúry, účtovné zápisy týkajúce sa účtovania na účtoch triedy 6 a fakturáciu so zúčtovaním do výnosov v zdaňovacom období roka 2015 nenašiel. Správca dane vo výzve na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019 zo dňa 29.03.2019 vyzval daňový subjekt, okrem iného, v bode 13. na predloženie všetkých ostatných dokladov a písomností (zmluvy a dohody, splátkové kalendáre, atď.), na základe ktorých daňový subjekt zúčtoval v kontrolovanom období účtovné prípady a na základe ktorých vyčíslil základ dane a daň za zdaňovacie obdobie 2015. Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady a dôkazy.

Žalovaný k spornej faktúre č. 201503006 zo dňa 18.03.2015, vystavenej spoločnosťou Merkury invest, s.r.o. za prevedené stavebné práce na objekte v Stročíne s krycím listom súpisu vykonaných prác uvádza, že na internetovej na stránke Obchodného registra Okresného súdu Košice I. zistil, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 27.01.2017 a do tohto dňa nemala v predmete činnosti zapísané stavebné práce alebo práce podobného charakteru. V predmete činnosti mala spoločnosť Merkury invest, s.r.o. zapísané sprostredkovanie obchodu, čo bolo v súlade s pôvodne vystavenou faktúrou.

K poukazovaniu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého citoval právne vety bez toho, aby uviedol konkrétne súvislosti týkajúce sa predmetného konania, na základe ktorých by ich aplikácia prichádzala do úvahy, považuje žalovaný za potrebné uviesť s poukazom na ustálenú súdnu prax, že

ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona prípadne súdne rozhodnutia bez súvislosti so skutkovými námietkami, ale musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ nim tvrdenej nezákonnosti, na základe ktorého prichádza do úvahy aplikácia judikatúry na ktorú odkazuje. Nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať skutkové a právne súvislosti posudzovanej veci, ktoré by v prospech žalobcu korešpondovali s citovanou judikatúrou.

Žalovaný na základe uvedeného konštatuje, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100462629/2020 zo dňa 18.02.2020 je preskúmateľné a zrozumiteľné. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery boli vecne správne, dostatočne objasnili dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a trvá na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do daňových nákladov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia základu dane podľa ust. , boli vecne správne a následne prijaté závery boli v súlade s príslušnými ustanoveniami o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku.

Žalovaný súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.

Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 27.07.2020 uviedol, že žalobné dôvody sú zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní uvádza, že jednotlivé žalobné body sú koncipované v súlade so štruktúrou preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva. Žalovaný sa k námietkam žalobcu uvedenými v jednotlivých žalobných bodoch nevyjadril, odvoláva sa len na svoje odôvodnenie uvedené v rozhodnutí, ktoré však žalobca z dôvodov uvedených v žalobe, nepovažuje za dostatočné na prijatie nespochybniteľného záveru o zamietnutí nároku na uplatnenie odpočítania dane.

Žalobca má za to, že žalovaný sa s jeho námietkami uvedenými v odvolacom konaní nevysporiadal dostatočným spôsobom, pričom neprihliadal na výsledky dokazovania a postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom a s ustálenou judikatúrou kasačného súdu uvedenou v predmetnej žalobe, na ktorú žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt poukazoval počas celej doby trvania daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania.

Taktiež si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že k dnešnému dňu žalovaný opätovne odmieta prihliadať na dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a tieto odmieta vyhodnotiť. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostného postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať u objektívnych a spoľahlivých zistení.

V zmysle vyššie uvedeného žalobca aj naďalej zotrváva na podanej žalobe a skutočnostiach ním uvádzaných a žiada, aby súd predmetnej žalobe vyhovel a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462629/2020 zo dňa 18.02.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V.

Podľa ( ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly

k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia.

Podľa ustanovenia sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa ustanovenia , ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa ods. l a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanoveným osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu žalobných námietok, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania súhlasili, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, s poukazom na v spojení s , miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku riadne, v zákonnej lehote, oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že postup správnych orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 60.753,11 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.

Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane boli závery správcu dane zistené v rámci daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že si žalobca neoprávnene zahrnul do daňových nákladov náklady, pri ktorých nepreukázal, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu ako daňového subjektu.

Je nepochybné, že základným predpokladom pre uznanie nákladov v zmysle o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Ide o podmienku vecnosti, t.j. výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ďalšou podmienkou je podmienka preukaznosti, v zmysle ktorej musí daňový subjekt vedieť preukázať, že výdavok reálne vznikol a poslednou podmienkou je podmienka zaúčtovania, t.j. preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.

V konkrétnom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienky vecnosti.

Pri kontrole správca dane vychádzal z účtovnej závierky podanej správcovi dane elektronicky pod evidenčným číslom 6/08302164/2016 dňa 31.06.2016, ktorá bola zostavená 27.06.2016 a schválená v tento deň. Správca dane uvedenú skutočnosť overil v registri účtovných závierok MF SR, kde predmetná účtovná závierka za účtovné obdobie roka 2015 bola zostavená 27.06.2016 a schválená tiež 27.06.2016. Konštatoval, že nová účtovná závierka podaná elektronicky správcovi dane dňa 05.05.2019 pod č. 6/08109355/2019 v priebehu prebiehajúcej daňovej kontroly bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná uzávierka bola riadne schválená a uložená v registri účtovných závierok MF SR.

V rámci daňovej kontroly správca dane okrem iného preveroval, či výdavok uvedený na faktúre DF 2015/061 zaúčtovaný dňa 18.03.2015 v sume 55.000 Eur s textom: za sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne od dodávateľa Merkury invest,s.r.o. súvisí s tržbami žalobcu. V priebehu daňovej kontroly sa konateľ žalobcu vyjadroval, že išlo o sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne. Výnosy z predaja objektu v Stročíne nemal žalobca zaúčtované v zdaňovacom období roka 2015 a na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019 žalobca nereagoval, nepredložil žiadnu zmluvu alebo objednávku.

Dňa 31.08.2019 podal žalobca správcovi dane elektronicky ( zaevidovaná pod č. ) faktúru od dodávateľa Merkury invest,s.r.o. s textom: Fakturujeme Vám za prevedené stavebné práce v Stročíne podľa prílohy 55.000 Eur. Prílohu tvoril krycí list súpisu vykonaných prác na stavbe Rekonštrukcia senníka. Na predmetnom krycom liste nebol uvedený dátum vykonania stavebných prác, neboli tam podpisy stavebného dozoru ani prevzatie stavebných prác. Nová faktúra bola predložená ako kópia pod tým istým číslom, vystavená v rovnaký deň, bez označenia že sa jedná o opravnú faktúru.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal konkrétnym dôkazom – uzavretou zmluvou alebo objednávkou, že nešlo o sprostredkovanie predaja, tak ako to bolo uvedené v prvej predloženej faktúre, ale o stavebné práce. Žalobca nepreukázal, že pôvodnú faktúru reklamoval z dôvodu, že bola dodávateľom nesprávne vystavená.

Naviac správca dane zistil, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 27.01.2017, pričom v predmete činnosti nemala zapísané stavebné práce, alebo práce podobného charakteru, ale predmetom jej činnosti bolo sprostredkovanie obchodu. Nahliadnutím do informačného systému finančnej správy Slovenskej republiky žalovaný tiež zistil, že v ročnom hlásení o vyúčtovaní dani zo závislej činnosti za rok 2015 mala spoločnosť Merkury invest, s.r.o. uvedeného jedného zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca okrem prepísanej faktúry a neúplného krycieho listu súpisu vykonaných prác, nepredložil žiadny dôkaz, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. dodala stavebné práce a nie služby sprostredkovania.

K nákladom zúčtovaným žalobcom na základe dodávateľských faktúr DF 2015/031, DF 2015/053, DF 2015/86 za dodávku strojného a materiálneho vybavenia bitúnku žalobca v odvolaní uviedol, že výdavky zúčtované na základe uvedených faktúr slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými žalobcom k obchodnej transakcii s odberateľom AGISS, s.r.o. Stročín. Podľa vyjadrenia žalobcu sa malo jednať o výstavbu objektu pre uvedenú spoločnosť.

Daňovou kontrolou však bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období 2015 nevyfakturoval žiadnu zákazku pre spoločnosť AGISS, s.r.o., nepredložil správcovi dane a to ani na výzvu na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 29.03.2019 č. 100752407/2019, ku kontrole žiadne zmluvy, dohody, objednávky alebo iné písomnosti, ktorými by preukázal, že zúčtované daňové náklady súviseli s jeho zdaniteľným príjmom v roku 2015.

Je treba zdôrazniť, že žiadne dôkazy žalobca nepredložil k odvolaniu a konateľ spoločnosti sa nezúčastnil ani pojednávania konaného dňa 30.04.2019 ( zápisnica č. 101004087/2019 ), predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu ako daňového subjektu so zisteniami v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015, k zisteniam sa nevyjadril a nepredložil ani žiadne dôkazy. Žiadne dôkazy nepredložil ani k podanému vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly a ani do zápisnice neuviedol žiadne vyjadrenie či skutočnosti, ktoré by zistenia správcu dane mohli účinne vyvrátiť.

Vo vzťahu k základnej žalobnej námietke uvedenej v bode 3 správnej žaloby súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná.

Dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že daňové orgány vychádzali z nesprávnej účtovnej závierky.

S touto námietkou sa správny súd nestotožňuje, keďže z obsahu administratívneho spisu aj preskúmavaných rozhodnutím vyplýva, že správca dane vychádzal zo správnej účtovnej závierky podanej správcovi dane elektronicky pod ev.č. dňa 31.06.2016, ktorá bola zostavená 27.06.2016 a schválená tiež 27.06.2016. Údaje uvedené v tejto účtovnej závierke boli zhodné s daňovým priznaním, ktoré podal žalobca k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015. Konkrétne z tohto daňového priznania vyplynulo, že v tabuľke F – doplňujúce údaje žalobca uviedol súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti sumu 1 592 845,53 Eur a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť sumu 1 577 508,14 Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej dňa 31.06.2016. Vzhľadom na uvedené účtovná závierka podaná v priebehu daňovej kontroly dňa 05.05.2019, bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola schválená a uložená v registri účtovných závierok a žalobca ako účtovná jednotka uvedeným postupom konal v rozsahu s o účtovníctve, keď predložil prepracovanú účtovnú závierku.

Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že postup správnych orgánov bol v rozpore so zákonom, nestotožňuje sa ani s námietkou o porušení § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keďže naopak z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy za žalobcu nevyhľadáva.

Naopak žalobca bol v konaní nečinný, neuniesol dôkazné bremeno, z výzvy na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 29.03.2019 vyplýva, že žalobca mal informácie o tom, že formálne doklady, ktoré žalobca predložil k daňovej kontroly, bez ich podloženia faktami, nepostačujú na preukázanie, že náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu ako právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

Rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov sú jasné, zrozumiteľné, vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s a veta prvá . Žalobca nebol v konaní úspešný a nenastal ani dôvod uvedený v veta prvá , podľa ktorej žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Senát správneho súdu rozhodol pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).