Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/147/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2015 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvineného

E. H.

nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. - O., D. XXX/X,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.09.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala na obvineného E. H. obžalobu zo dňa 11.08.2014, doručenú Okresnému súdu Trenčín 14.08.2014, v ktorej mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že minimálne od 23.03.2000 ako štatutárny orgán a jediný konateľ spoločnosti H. s.r.o., so sídlom v Q., D. ul. č. XXX/X užíva budovu súpisné číslo XXX nachádzajúcu sa na R. ulici č. XX na parcele číslo XXXX/X a parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území Q., pozemok parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, bez povolenia vlastníka nehnuteľnosti E. Q., nakoľko spoločnosť O. mestská organizácia, J. XX, Q. (bývalý správca majetku E. Q.) ako prenajímateľ dňa 18.05.1998 vypovedala nájomnú zmluvu zo dňa 26.06.1993, ktorej predmetom nájmu boli spomínané nehnuteľnosti, s nájomcom spoločnosťou H., s.r.o., a Z. súd Trenčín rozsudkom zo dňa 13.01.2000 sp. zn. -68, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2000 rozhodol, že spoločnosť H., s.r.o., je povinná vypratať nehnuteľnosti do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozhodnuté tak, že trestné stíhanie pre vyššieuvedený skutok bolo zastavené, pretože tento skutok nie je trestný činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátorka. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, pričom súdu vytýkala, že nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. Prokurátorka poukázala na to, že nedošlo k dobrovoľnému vydaniu v obžalobe uvedených priestorov, a preto sa mestská organizácia O. obrátila na exekútora na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 06.06.2002 exekučný príkaz na vypratanie nehnuteľností, pričom obvinený požiadal exekútora o odklad exekúcie. Následne v roku 2003 bol na spoločnosť H., s.r.o.,

vyhlásený konkurz z toho dôvodu, že exekútor vo veci vypratania nekonal. V súčasnosti prebieha exekučné konanie vo veci vypratania nehnuteľnosti, pričom kľúče od areálu budovy má obvinený. E. Q. je preukázateľne vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemá k nim prístup. Konanie obvineného prokurátorka hodnotí minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Prokurátorka navrhla podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril obvinený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Poukázal na to, že budova súpisné číslo XXX . sa síce nachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, avšak táto je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v konkurze so sídlom D. XXX/X, Q.. Kľúče od budovy a celého objektu má súdny exekútor JUDr. Augustín, ktorý koná o nútenom výkone rozhodnutia formou vypratania budovy. Mesto Q. musí mať v tejto súvislosti tiež kľúče, nakoľko exekútor koná v záujme oprávneného, t.j. mesta Q.. Obvinený uviedol, že nie je dôvodné ho stíhať ako fyzickú osobu pre prečin neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytového priestoru, pretože mesto Q. má právny vzťah vlastníctva len k pozemkom vyššie uvedeným, ale nie k montovanej hale zámočníckej.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Nadriadený súd úvodom pripomína, že prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Tr. zák. bol zavedený do Trestného zákona najmä z dôvodu, aby nedochádzalo k protiprávnemu obsadeniu, užívaniu, vniknutiu, alebo k neoprávnenému bráneniu v užívaní domu, bytu, nebytového priestoru bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Týmto trestno-právnym ustanovením sa nepochybne nemienila poskytovať ochrana osôb, ktoré vedú „spor“ s doterajším oprávneným užívateľom o tom, kto je ďalej oprávnený užívať v tomto prípade nebytový priestor.

Pokiaľ prokurátorka v sťažnosti poukázala na hodnotenie dôkazov samosudkyňou v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. (hodnotenie dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne...), senát nadriadeného súdu uvádza, že samosudkyňa sa stotožnila so skutkovými zisteniami, uvedenými v obžalobe. Samosudkyňa len dospela k odlišnému právnemu názoru na hodnotenie tohto skutkového stavu. Aj senát nadriadeného súdu súhlasí s názorom samosudkyne, že za situácie, keď oprávnenie na užívanie dotknutého nebytového priestoru je predmetom prebiehajúceho civilného konania (vrátane exekučného konania), nie je možné zároveň použiť „ krajný prostriedok“ (ultima ratio). Trestnoprávnu zodpovednosť na riešenie tohto sporu, ktorý inak má typický charakter vlastníckeho sporu, pričom obvinený pôvodne vlastníctvo, resp. užívanie dosiahol zákonným spôsobom - zmluvou, nie je možné použiť.

Napokon v tomto smere vyznelo aj vyjadrenie samotného obvineného, ktorý uviedol, že prebieha exekučné konanie o nútenom výkone rozhodnutia formou vypratania budovy, pričom prinajmenšom súdny exekútor má kľúče od predmetného nebytového priestoru.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.