Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29OdS-9-2022.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
29OdS/9/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky - dlžníka: V. B., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. A. 5, podnikajúca pod obchodným menom: Mariana Salayová SAŠA - xxl, s miestom podnikania Báb, Malý Báb 5, IČO: 32 740 531, právne zastúpená advokátom: JUDr. Peter Bojda, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, IČO: 50 400 916, o oddlžení dlžníka splátkovým kalendárom takto
rozhodol:
I. Súd poskytuje dlžníkovi: V. B., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. A. 5, podnikajúca pod obchodným menom: Mariana Salayová SAŠA - xxl, s miestom podnikania Báb, Malý Báb 5, IČO: 32 740 531, ochranu pred veriteľmi.
II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vydaním uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.
III. Ustanovuje správcu: Ing. Jozef Kulich, so sídlom kancelárie Nové Zámky, L. Kassáka 8, IČO: 14 086 000, značka správcu S 1351.
IV. Dlžník je povinný zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania v sume 500 eur, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy správcu na zaplatenie preddavku.
V. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
odôvodnenie:
1. Návrhom na určenie splátkového kalendára doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 17. 11. 2022 sa navrhovateľka - dlžník, prostredníctvom právneho zástupcu domáhala oddlženia určením splátkového kalendára, ktorý odôvodnila tým, že je platobne neschopná. Súčasťou obsahu návrhu bol text s „vyhláseniami dlžníka v platobnej neschopnosti“ a návrh na určenie splátkového kalendára, zbavenie dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené plnením splátkového kalendára, s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia a nedotknutých pohľadávok, a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili podľa splátkového kalendára. V návrhu uviedla údaj o svojom bankovom účte.
2. K návrhu navrhovateľka pripojila nasledujúce prílohy:
- rozhodnutie Centra právnej pomoci - kancelária Nitra o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci;
- doklad preukazujúci, že sa voči dlžníkovi vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie;
- zoznam majetku dlžníka;
- zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch;
- potvrdenie Daňového úradu Nitra o podaní daňového priznania za r. 2017;
- daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2018 - 2021;
- splnomocnenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní;
- vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti;
- zoznam spriaznených osôb dlžníka,
- zoznam záväzkov dlžníka,
- prehľad očakávaných výdavkov dlžníka na nasledujúcich 5 rokov;
- prehľad očakávaných príjmov dlžníka na nasledujúcich 5 rokov;
- prehľad doterajších príjmov dlžníka za uplynulých 5 rokov;
- prehľad doterajších výdavkov dlžníka za uplynulých 5 rokov;
- životopis dlžníka s opisom aktuálnej životnej situácie spolu so zoznamom spriaznených osôb;
- informatívny výpis zo živnostenského registra SR dlžníka a
- faktúry vystavené dlžníkom č. 02/2022 - 08/2022.
3. Podľa § 3 ods. 2 veta tretia a štvrtá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoKR“), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
4. Podľa § 166 ods. 1 ZoKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 166 ods. 2 ZoKR dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.
6. Podľa § 166 ods. 3 ZoKR dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
7. Podľa § 166 ods. 4 ZoKR dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.
8. Podľa § 166j ods. 1 ZoKR správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.
9. Podľa § 166k ZoKR pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 24h ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v konaní o oddlžení konkurzom zastupuje dlžníka centrum; v odôvodnených prípadoch môže dlžníka zastupovať advokát určený centrom.
11. Podľa § 168 ods. 1 ZoKR, návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
12. Podľa § 168 ods. 2 ZoKR, návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam záväzkov, e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, f) prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a g) posledných päť daňových priznaní dlžníka, ak boli podané, h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, i) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
13. Podľa § 168 ods. 3 ZoKR, dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.
14. Podľa § 168a ods. 1 ZoKR, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár.
15. Podľa § 168a ods. 3 ZoKR, v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konanie končí.
16. Podľa § 7a vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška“), preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhrada nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti správcu v konaniach o oddlžení je 500,00 eur.
17. Podľa § 171 ZoKR, súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku.
18. Podľa § 196 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 206 ods. 3 vety prvej ZoKR, ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „konkurzné konanie“ alebo „konkurz“, rozumie sa tým aj „konanie o oddlžení“.
20. Podľa § 24 ods. 1 písm. d) CSP, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie sú príslušné (d/) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.
21. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
22. Podľa § 197 ods. 7 ZoKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.
23. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
24. Podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu. 25. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
26. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.
27. Podľa článku 53 Nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.
28. Podľa článku 2 ods. 12 Nariadenia zahraničný veriteľ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
29. Podľa článku 54 ods. 1 a 2 Nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. Súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj
kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.
30. Doručením návrhu dlžníka Okresnému súdu Nitra sa začalo konanie o jeho oddlžení konkurzom (§ 196 ZoKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZoKR.
31. Súd preskúmal návrh dlžníka na určenie splátkového kalendára a zistil, že spĺňa všetky zákonom stanovené formálne aj obsahové náležitosti návrhu na určenie splátkového kalendára a že bol podaný oprávnenou osobou, ktorá bola riadne zastúpená, pričom súd nenadobudol pochybnosť o pravdivosti tvrdenia dlžníka, že je platobne neschopný. Súčasne súd zistil, že dlžníkovi nebola v minulosti poskytnutá ochrana pred veriteľmi a že poskytnutiu ochrany dlžníkovi pred veriteľmi nebráni v minulosti vyhlásený konkurz ani určený splátkový kalendár. Návrh podal dlžník (fyzická osoba - podnikateľ) zastúpený Centrom právnej pomoci. Ďalej zistil, že dlžník k návrhu pripojil všetky zákonom vyžadované prílohy, v dôsledku čoho súd uvádza, že návrh spĺňa všetky zákonné náležitosti. Z vyhlásenia dlžníka vyplýva, že je platobne neschopný. Dlžník okrem svojej platobnej neschopnosti preukázal, že sa voči nemu vedie exekučné konanie a prehlásil, že vyhláseniu konkurzu nebráni ani v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. Vychádzajúc z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu má súd nepochybne za preukázané, že sú splnené tak formálne, ako aj hmotnoprávne podmienky na vyhovenie návrhu dlžníka. Keďže súd dospel k záveru, že návrh dlžníka je dôvodný, rozhodol tak, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, dlžníka oddlžil a zároveň ustanovil správcu. Do funkcie správcu súd ustanovil správcu uvedeného v tretej výrokovej vete, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
32. Zároveň súd uvádza, že ak uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZoKR určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu ako aj uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, teda podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní.
33. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska, tak Nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ustanovuje § 197 ods. 7 ZoKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.
34. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje Nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.
35. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej Nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
36. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) Nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní o oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti ZoKR uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ZoKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZoKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 Nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods.
8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).
37. Vzhľadom k uvedenému je potom rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní v slovenskom konaní o oddlženie konkurzom uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZKR, pričom okamihom nadobudnutia jeho účinkov (bez ohľadu na to, či je dané rozhodnutie o začatí insolvenčného konania konečné) je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní.
38. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní centra hlavných záujmov dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie centra hlavných záujmov dlžníka). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia centra hlavných záujmov dlžníka vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).
39. V prípade fyzickej osoby - podnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že centrum hlavných záujmov dlžníka je hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní centra hlavných záujmov fyzickej osoby - podnikateľa (resp. podľa nariadenia samostatne zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konania o oddlžení konkurzom podľa štvrtej časti ZoKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZoKR, podanie návrhu na oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti ZoKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.
40. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „hlavné miesto podnikateľskej činnosti“. V praxi však pôjde spravidla o miesto, kde dlžník vykonáva väčšinu svojich podnikateľských činností, prípadne miesto, odkiaľ ich riadi. Je pritom dôležité, s poukazom na čl. 3 ods. 1 vetu druhú nariadenia o insolvenčnom konaní, aby sa aj pri určovaní centra hlavných záujmov dlžníka na základe právnej domnienky obsiahnutej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní osobitne brali do úvahy veritelia a ich chápanie toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov.
41. Súd vzhľadom na uvedené uvádza, že dlžník má v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení (oddlžovacieho) konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZoKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom hlavné miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Z návrhu dlžníka a jeho príloh vyplýva, že dlžník je samostatne zárobkovo činnou osobou (v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní) na základe výkonu podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva a aj v 3-mesačnej suspenzívnej lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom vykonával na základe slovenského živnostenského oprávnenia na Slovensku (a teda aj miesto podnikania má v živnostenskom registri zapísané na území Slovenskej republiky). Z návrhu ani jeho príloh nevyplýva, že by dlžník vykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť v inom členskom štáte. Súd pritom zohľadnil aj to, že s prihliadnutím na údaj o mieste podnikania dlžníka, ktoré má zapísané v živnostenskom registri, bude toto aj pre veriteľov dlžníka v zásade miestom, kde dlžník vykonáva väčšinu podnikateľských činností, pričom z výkonu podnikateľskej činnosti dlžníkom, nevyplýva nič, čo by mohlo u veriteľov vyvolať dojem, že dlžník vykonáva správu svojich záujmov - v kontexte výkonu podnikateľskej činnosti mimo územia Slovenskej republiky.
42. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že sa v danej veci uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že centrum hlavných záujmo dlžníka je hlavné miesto jeho podnikania, teda v Slovenskej republike.
43. Zároveň súdu nie je známa ani skutočnosť, že by už bolo voči dlžníkovi vedené iné hlavné insolvenčné konanie, preto je toto konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia hlavným insolvenčným konaním, o čom súd v zmysle druhej vety článku 4 ods. 1 nariadenia rozhodol samostatným výrokom. S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie tohto insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZoKR v konaní o oddlženie konkurzom (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní).
44. Súd v nadväznosti na vyššie uvedený záver uložil správcovi podľa § 197 ods. 7 ZoKR aj povinnosť bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu informovať známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie, ako v Slovenskej republike, spôsobom podľa článku 54 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Takýto postup je namieste v prípade, že sa v konkurznom konaní vyskytne cudzí prvok, ktorým okrem iného môže byť zahraničný veriteľ dlžníka, pričom vo vzťahu k zahraničným veriteľom dlžníka sa, v súlade s § 172 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii použijú, len ak nariadenie č. 2015/848 neustanovuje inak.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností súd podľa § 168a ods. 1 ZoKR poskytol dlžníkovi ochranu pred veriteľmi. Zároveň súd náhodným výberom ustanovil správcu a vyzval dlžníka, aby v lehote 7 dní od výzvy správcu zložil na jeho účet preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500 eur.
46. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZoKR).
Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vydaním uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlženie splátkovým kalendárom) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZoKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZoKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZoKR).
U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZoKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZoKR).
Právne účinky zverejnenia tohto súdneho rozhodnutia nastávajú nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta druhá ZoKR).