Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/139/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, pr. zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanej S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D. P. v konaní o zaplatenie 1 760,33 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 1 760,33 eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 564,33 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 105,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 484,79 eur, a to na účet právneho zástupca žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd proti žalovanej návrh na zaplatenie sumy 1 760,33 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.10.2005 uzavrel so žalovanou zmluvu, súčasťou ktorej bola aj zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej kontokorentný úver do výške úverového rámca 30 000,-Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy bola 10,15 % ročne. Doba platnosti zmluvy o kontokorentnom úvere sa predlžovala vždy o dobu 1 roka, nakoľko žalovaná neoznámila žalobcovi v určenej lehote, že nemá záujem o predĺženie zmluvy. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností žalovanej zrušil žalobca možnosť čerpania úverového rámca. Na výzvy na zaplatenie vyčerpanej dlžnej sumy žalovaná nereagovala. Ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovanej sumu 1 760,33 eur a pozostáva z istiny vo výške 1 564,21 eur

.a príslušenstva vo výške 196,12 eur. Okrem toho si uplatnil aj príslušenstvo od 23.11.2013, a to úrok z úveru vo výške 10,15 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne (s poukazom na to, že k omeškaniu došlo pred 1.2.2013).

Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 26.6.2014 doplnil svoj návrh. Uviedol, že od júla 2011 trvalo nepovolené prečerpanie na účte žalovanej nepretržite, preto ku dňu 10.7.2013 úplne zastavil možnosť čerpania úverového rámca. Suma istiny vo výške 1 564,21 eur pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 995,82 eur (t.j. 30 000,-Sk), úrokov vo výške 456,30 eur za obdobie od 1.3.2011 do 10.7.2013 pri úrokovej sadzbe 17,90 % ročne a poplatkov vo výške 112,10 eur. Úroky z omeškania vo výške 196,12 eur boli vyčíslené vo výške 8 % ročne z aktuálne splatnej istiny od 12.7.2011 do 22.11.2013. Aj keď si

mohol uplatniť úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne, uplatňuje si úrok iba vo výške 10,15 % ročne podľa zmluvy o kontokorentnom úvere.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 žalobca zaslal súdu právnu argumentáciu, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi má riadiť . Zmluva o úvere (ktorého ustanovenia sa riadi povolené prečerpanie na účte) je absolútnym obchodom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na tohto zákona. K nároku na úrok aj po splatnosti úveru vyslovil názor, že tento vyplýva jednak zo zákona ( ), ako aj z bodu 7.4.2. a 7.4.3. Všeobecných obchodných podmienok.

Žalovaná nenamietala uplatnený nárok, žiadala však, aby ho mohla splácať po maximálne 50 eur mesačne, pretože sa jedná o vyššiu sumu presahujúce jej možnosti..

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaná sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, preto súd v súlade s prejednal vec aj v jej neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených. Zároveň predložil stanovisko k otázke premlčania a aplikácii Toto ustanovenia podľa jeho názoru nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože týmto sa spravujú právne vzťahy vzniknuté až po 13.6.2014, čo vyplýva z prechodných ustanovení

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, písomnými vyjadreniami účastníkov a ich zástupcov, listinnými dôkazmi, najmä výzvou na zaplatenie pohľadávky z 5.2.2014, zmluvou zo dňa 20.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), prehľadom úrokových sadzieb žalobcu platných od 1.1.2010, platobnou históriou k bežnému účtu žalovanej a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho popísal žalobca vo svojom návrhu a jeho doplnení zo dňa 26.6.2014 a ako je uvedený vyššie s tým. Žalovaná v priebehu úverového vzťahu viackrát prekročila povolený úverový rámec, ale uvedené trvalo pár dní. Od 28.2.2011 žalovaná opakovane prekročila povolený úverový rámec, ale od tohto času už uhradila iba sumu 110 eur dňa 11.7.2011, ktorá

.však nepostačovala na to, aby svoj dlh znížila do hodnoty úverového rámca, teda do sumy 995,82 eur. Od tejto doby žalovaná neuhradila žiadnu sumu.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Podľa (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa časti IV. bodu 1 zmluvy zo dňa 20.10.2005, predmetom zmluvy je poskytnutie kontokorentného úveru (ďalej „Úver“) k Účtu Veriteľom Dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve (ďalej „Zmluva o KTK“). Základné podmienky : Výška úverového rámca: 30.000,00 Sk, slovom: Tridsaťtisíc SK, Úroková sadzba: typ premenlivá 10,15 % p.a., Splatnosť úrokov: mesačne, k poslednému dňu v mesiaci, Konečná splatnosť Úveru 07.04.2006. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy o KTK sú platné ku dňu podpisu tejto listiny, ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa účinnými odo dňa 01.08.2002.

Podľa časti IV. bodu 2 zmluvy zo dňa 20.10.2005, čerpanie Úveru je Dlžník oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru, v rozsahu úverového rámci dohodnutého v bode 1. Zmluvy o KTK.

Podľa časti IV. bodu 3 zmluvy zo dňa 20.10.2005, dlžník je povinný splatiť poskytnutý Úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, Poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie Poplatky podľa Sadzobníka a náklady Veriteľa spojené s Úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Podľa časti IV. bodu 10 zmluvy zo dňa 20.10.2005, zmluva o KTK sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania Zmluvy o KTK zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy o KTK sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy o KTK (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania Zmluvy o KTK, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka.

Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je

.podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Účastníci konania uzavreli zmluvu, ktorá sa týkala viacerých produktov poskytovaných žalobcom, okrem iného aj bežného účtu a kontokorentného úveru. Podstata kontokorentného úveru spočíva v možnosti čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu, aj keď na to klient nemá dostatok peňažných prostriedkov na účte, čiže ľudovo povedané „ísť do mínusu“. Na sumu, ktorá je prečerpaná, sa vzťahujú ustanovenia o úvere a z tejto sumy je dlžník povinný platiť úroky, prípadne iné platby podľa zmluvy. Zmluva o bežnom účte, ako aj

zmluva o úvere, sú ako zmluvné typy upravené v a patria medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z jednotlivých ustanovení o týchto zmluvách upravených v . Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je však svojím charakterom aj zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalovaná je v zmluve označená iba identifikačnými údajmi fyzickej osoby, teda v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, kým žalobca vykonával činnosť spadajúcu do činnosti jeho podnikania, teda vystupoval ako dodávateľ. Aj keď v čase uzatvárania zmluvy úprava a nasl. neuvádzala zmluvu o úvere výslovne ako spotrebiteľskú zmluvu, z zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy (podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje) je zrejmé, že uzavretá zmluva bola formulárova, teda slúžila pre širší okruh klientov banky, ktorí jej obsah podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť, čiže aj zmluva uzavretá v tomto prípade sa považuje za spotrebiteľskú.

Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá ako pohyblivá, v čase uzavretia zmluvy bola určená vo výške 10,15 % ročne. Od 1.1.2010 bola táto určená vo výške 17,90 % ročne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca umožnil žalovanej čerpať finančné prostriedky až do úverového

rámca 30 000,-Sk, t.j. do 995,82 eur, ktorý žalovaná celý vyčerpala. Od júla 2011 trvalo nepovolené prečerpanie na účte žalovanej nepretržite, teda žalovaná nesplácala poskytnutý úver. Žalobca si splnil základnú povinnosť vyplývajúcu pre neho, teda poskytnúť finančné prostriedky do výšky dohodnutého úverového rámca, kým žalovaná si jednu zo základných povinností vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o kontokorentnom úvere - splácať úver spolu s úrokmi, nesplnila.

Pokiaľ ide o nesplatenú istinu úveru, úrok z úveru do dňa 10.7.2013, kedy žalobca pozastavil možnosť čerpať ďalšie prostriedky a poplatky, tieto súd považoval za riadne preukázané výpisom z platobnej histórie a za súladné s právnymi predpismi, pričom tieto nároky ani žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila, práve naopak, uznala svoju povinnosť tieto zaplatiť. V tejto časti súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 564,21 eur (pozostávajúcej z istiny 995,82 eur, kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu 10.7.2013 vo výške 456,30 eur a dlžných poplatkov vo výške 112,10 eur).

Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, pretože je v omeškaní s platením peňažného záväzku. V zmysle nariadenia vlády č. , ktorý upravuje výšku úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, bola výška úrokov

.z omeškania do 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 1.2.2013 sa táto výška zmenila, a to tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. V zmysle § 10c uvedeného nariadenia vlády, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. V danom prípade záväzkový vzťah vznikol pred 31.12.2013 a pred týmto dátumom začalo aj

omeškanie žalovanej, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške 8% ročne, keďže táto je nižšia, ako výška úrokov z omeškania vypočítaných podľa citovaného nariadenia vlády účinného do 31.1.2013.

V žalovanej sume 1 760,33 eur bol zahrnutý aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 196,12 eur vypočítaný ako 8 % ročne zo sumy 995,82 eur od 12.7.2011 do 22.11.2013. Zároveň si žalobca uplatnil 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 564,21 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a omeškania žalovanej súd tento úrok z omeškania priznal, a to tak kapitalizovanú časť, ktorá je zahrnutá v celkove priznanej sume, ako aj úrok z omeškania do budúcna.

Žalobca požadoval zaviazať žalovanú aj na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 10,15 % ročne zo sumy 1 564,21 eur odo dňa 23.11.2013 do budúcna. Podľa vyjadrení žalobcu k 10.7.2013 zastavil žalovanej možnosť čerpania úveru, čo je v platobnej histórii vyznačené ako „Ú - ukončenie aktívnej KTK zmluvy“. Následne na to došlo k zrušenie všetkých trvalých príkazov na účte žalovanej a k zrušeniu účtu, pričom ako vyplýva z návrhu, žalobca vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy.

Uvedené konanie žalobcu malo také isté účinky, ako zosplatnenie dlhu, teda bola ukončená realizácia akýchkoľvek operácií a žalovaná je povinná uhradiť celú dlžnú sumu naraz. Zosplatnením dlhu sa modifikuje právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom v tom smere, že dlžník stráca výhodu splátok dlžnej sumy, pričom ku dňu zosplatnenia je určená celková dlžná suma vrátane úrokov, ktorú je dlžník povinný zaplatiť. Záväzok zo zmluvy sa mení na záväzok vyplývajúci z porušenia zmluvy. Po zosplatnení úveru má podľa názoru súdu veriteľ právo na úroky z úveru iba do zosplatenenia dlhu. Po tomto čase sa dlžník, ktorý nevrátil zostatok úveru a príslušenstva, dostáva do omeškania so zaplatením sumy kapitalizovanej ku dňu zosplatnenia a je povinný platiť iba úroky z omeškania (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal úrok z úveru vo výške 10,15 % ročne zo sumy 1 564,21 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca tento úrok požaduje zo sumy, v ktorej je už zahrnutý kapitalizovaný úrok a poplatky, ktoré však nie sú poskytnutým úverom. Ako vyplýva ja zo zákonnej úpravy zmluvy o úvere, veriteľ má právo iba na úroky z poskytnutých finančných prostriedkov, nie však na úroky z úrokov a už vôbec nie z poplatkov. Z predloženej špecifikácie jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva dlžná suma, pritom vyplýva, že žalobca si za obdobie od 11.7.2013 do 22.11.2013 úroky z úveru neuplatňuje, čiže si asi uvedomoval, že na úroky má nárok skutočne iba do zosplatnenia dlžnej sumy.

.

Žalovaná žiadala splácať dlžnú sumu v splátkach po maximálna 50 eur mesačne vzhľadom na to, že jej pomery jej neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu naraz. Žalovaná však žiadnym spôsobom nezdokladovala, aké sú jej pomery, resp. či skutočne nedokáže zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, preto súd splátky dlžnej sumy nepovolil. Uvedené však nebráni žalovanej skontaktovať sa so žalobcom a dohodnúť si splátky dlžnej sumy priamo s ním, ak s tým bude súhlasiť.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s Žalobca bol neúspešný iba v časti týkajúcej sa príslušenstva, konkrétne úroku z úveru, ktorú vo vzťahu k ostatnej časti nároku, ktorej bolo vyhovené, súd považoval za nepatrnú. Súd preto priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu uplatnil v mene žalobcu trovy konania vo výške 945,99 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 105,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 840,49 eur za 6 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 4 x písomné podanie na súd, a to dňa 4.6.2014 podanie návrhu, dňa 26.6.2014 doplnenie návrhu, dňa 11.11.2014 vyjadrenie k oznámeniu súdu a dňa 12.2.2015 vyjadrenie k výzve súdu a účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015 - odmena za 1 úkon právnej pomoci 81,33 eur, 6 x režijný paušál, a to 4 x 8,04 eur za úkony v roku 2014 a 2 x 8,39 eur za úkony v roku 2015, cestovné náhrady za cestu na pojednávanie z Košíc do Starej Ľubovne a späť vo výške 51,65 eur ((206 km x 0,183 eur/km) + (206 km x 5,6 l/100 km x 1,21 eur/ l : 100)), náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie vo výške 111,84 eur (6 polhodín x 13,98 eur

- suma 111,84 eur je zrejme uvedená chybne, keďže pri náhrade 13,98 eur za polhodinu činí náhrada za stratu času 83,88 eur) a 20 % DPH.

Úspešný účastník ma právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Práve účelnosť úkonov je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Účelnosťou je pritom potrebné rozumieť úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v konaní.

Úkony písomné podanie na súd - doplnenie návrhu zo dňa 26.6.2014 a vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 12.2.2015 súd nepovažoval za úkony potrebné na účelné uplatnenie práva, pretože nimi právny zástupca žalobcu iba spresnil špecifikáciu jednotlivých položiek, resp. oznámil ďalšie skutkové okolnosti a predložil platobnú históriu z ktorých pozostáva dlžná suma, čo mal urobiť už v samotnom návrhu. Doplňovanie návrhu na výzvu súdu spôsobenú nedostatočnou špecifikáciou nároku, resp. nedostatočným opísaním skutkových okolností, ktoré spôsobil priamo žalobca, nemôže byť posúdené ako účelné a trovy s tým spojené nemôže znášať žalovaná. Podobne podanie zo dňa 11.11.2014 súd nepovažoval za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, pretože ním právny zástupca reagoval na oznámenie súdu o tom, prečo doposiaľ nebol vydaný platobný rozkaz a krátku argumentáciu súdu. Uvedené mohol právny zástupca predniesť na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že trovy účelne vynaložené na uplatnenie práva predstavujú 3 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - podanie návrhu dňa 4.6.2014 a účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015

- odmena za 1 úkon právnej pomoci 81,33 eur, 3 x režijný paušál, a to 2 x 8,04 eur za úkony v roku 2014 a 1 x 8,39 eur za úkon v roku 2015,

.cestovné náhrady za cestu na pojednávanie z Košíc do Starej Ľubovne a späť vo výške 51,65 eur ((206 km x 0,183 eur/km) + (206 km x 5,6 l/100 km x 1,21 eur/l : 100)), náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie vo výške 83,88 eur (6 polhodín x 13,98 eur) a 20 % DPH z uvedených položiek vo výške 80,80 eur, čiže spolu trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 484,79 eur. Spolu so súdnym poplatkom vo výške 105,50 eur potom celková náhrada trov konania činí 590,29 eur, ktoré je povinná žalobcovi nahradiť žalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa