Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-171-2013.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci T.. J. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53 proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, t. č. Ú. G., za účasti matky S. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom W., J.U. XX, na návrh kolízneho opatrovníka o určenie otcovstva s prísl., takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalovaný J. W.Á., B.. XX. XX. XXXX je prirodzeným otcom maloletej J. T., B.. X. X. XXXX z matky S. T., B.. XX. XX. XXXX.
Súd zveruje maloletú J. T. do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej dcéry výživným vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 5. 6. 2010, ktoré je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu preddavkovo zaplatených trov konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Maloletá navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že žalovaný je jej biologickým otcom a súčasne navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky a žalovaný bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30,- eur mesačne. Do konania vstúpila na strane maloletej navrhovateľky jej zákonná zástupkyňa - matka S. T.. Táto uviedla, že so žalovaným sa spoznala ešte pred narodením prvej dcéry S., t. j. v roku 2006. Bývali u jeho rodičov v obci G., kde užívali jednu miestnosť. Potom sa im narodila ďalšia dcéra B. dňa 10. 12. 2007. Dňa 2. 9. 2009 bol otec detí J. W. vzatý do väzby a od tohto dňa sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach - Šaci. Neskôr bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. V mesiaci september 2009 bola matka maloletej už tehotná, o čom mal vedomosť aj žalovaný. Matka prehlásila, že s iným mužom, ako so žalovaným, styk nemala. Následne sa jej dňa 5. 6. 2010 narodila dcéra J., ku ktorej otcovstvo nie je doposiaľ určené, avšak matka je presvedčená o tom, že otcom je označený žalovaný. S menovaným bola ešte asi rok a pol v kontakte. Neskôr sa však už s ním nekontaktovala. Po narodení dcéry bola s ňou, keď mala asi jeden mesiac, u otca na návšteve vo výkone trestu, kde on najprv otcovstvo k maloletej uznal, avšak neskôr, keď si matka našla iného partnera, odmietol, resp. poprel otcovstvo k maloletej.
Matka maloletej sa v roku 2012 vydala za pána Š., ale v tom istom roku sa následne aj rozviedla. Toho času je naďalej rozvedená. Stará sa o tri maloleté deti, a to S., nar. XX. X. XXXX, B., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorým žalovaný otcovstvo priznal a ďalej sa stará o maloletú dcéru J., nar. X. X. XXXX, ku ktorej otcovstvo žalovaný nechce uznať. S deťmi býva u svojich rodičov v staršom murovanom rodinnom dome, ktorý spoločne užívajú. Je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na deti vo výške 69,30 eur. Žalovaný sa naďalej nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a až doposiaľ jej na výživu detí ničím neprispel. Keďže v čase rozhodnom pre počatie dcéry J. jej matka nemala pohlavný styk s iným mužom, biologickým otcom podľa vyjadrenia matky môže byť len žalovaný a z uvedeného dôvodu bola podaná na tunajší súd predmetná žaloba.
Nakoľko z výpovede matky vyplynulo, že žalovaný v tomto konaní otcovstvo popiera, tento sa k žalobe vôbec nevyjadril, súd na vyriešenie otázky, či žalovaný je prirodzeným otcom maloletej J., nariadil znalecké dokazovanie, a to znalcom z odboru genetiky.
Podľa znaleckého posudku č. 5/2014 vyhotoveného Prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD., znalkyňou z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA, genetika človeka, súd zistil, že pri porovnaní genetických znakov maloletej J., jej matky a otca - žalovaného, bola zistená zhoda vo všetkých testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej J. potvrdené. Na základe uvedených výsledkov znaleckého dokazovania súd vzal za preukázané, že otcovstvo žalovaného je prakticky dokázané.
Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. 5. 2015, ktorého sa žalobkyňa osobne zúčastnila, vyjadrila súhlas so závermi znaleckého posudku a na návrhu naďalej trvala.
Žalovaný sa pojednávania osobne nezúčastnil. Písomne súdu oznámil, že sa pojednávania odmieta zúčastniť a k žalobe, ani k znaleckému posudku sa vôbec nevyjadril. Nakoľko žalovaný je naďalej vo výkone trestu odňatia slobody, súd pojednávanie neodročoval a vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý aj napriek výsledkom znaleckého dokazovania otcovstvo k maloletej neuznal, súd vo veci rozhodol za jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Na pojednávaní bola prítomná aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka, ktorá doporučila, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Predložila súdu správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, z obsahu ktorej súd zistil, že maloletá J. T. býva v spoločnej domácnosti s matkou S. Š. a jej súrodencami S. H. B. v rodinnom dome rodičov matky W. H. I. T., kde majú vyčlenenú jednu miestnosť, ktorá je riadne udržiavaná. Matka žije s priateľom L. Š., s ktorým má spoločné dieťa Y. Š., B.. XX. XX. XXXX. Obaja zabezpečujú deťom riadnu starostlivosť rovnakou mierou, aj napriek tomu, že druh matky nie je biologickým otcom ostatných detí. Matka je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok na maloletú Y. vo výške 203,20 eur a prídavok na všetky deti vo výške 94,08 eur. S poukazom na takéto pomery v rodine zástupkyňa opatrovníka doporučila, aby maloletá J. bola naďalej zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec aby bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa.
Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že medzi matkou maloletej a žalovaným dochádzalo v kritickom období rozhodnom pre splodenie maloletej k nechráneným pohlavným stykom, čo bolo znaleckým dokazovaním aj potvrdené.
Na základe vyššie popísaného zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, súd teda v závere určil, že otcom maloletej J. T. je žalovaný.
Z výpovede matky súd vzal za preukázané, že otec maloletej J., ako aj ďalších spoločných detí s jej matkou na deti finančne neprispieva. Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku zo dňa 14. 5. 2015 súd zistil, že naposledy bol zaradený do práce 29. 10. 2013 v Ústave Banská Bystrica - Kráľová. Odvtedy nie je pracovne zaradený a nepoberá žiadnu pracovnú odmenu.
Je uňho evidovaná pohľadávka vo výške 860,10 eur, pričom na osobnom konte má len 29,61 eur. Je žiadateľom prídavku na maloleté deti S. H. B., ktoré sú na základe dohody medzi oboma rodičmi zasielané matke.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z finančných pomerov oboch rodičov a zo zistenia, že otec má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom a matka sa stará o štyri maloleté deti.
Vychádzajúc z výsledkov vyššie popísaného dokazovania súd vyhovel návrhu matky a určil otcovi výživné vo výške, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň po zistení, že matka sa o dieťa riadne stará, zveril maloletú do jej výchovy a starostlivosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepožadovala.
Nakoľko žalobkyňa je v konaní o určení otcovstva oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. e/, h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), súd určil žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- Eur (položka 9 prílohy sadzobníka súdnych poplatkov k Zákonu o súdnych poplatkoch), nakoľko žalovaný nebol od súdnych poplatkov v tomto konaní oslobodený.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a určil, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaný je momentálne bez príjmu, takže tak isto spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto trovy znaleckého dokazovania preddavkovo zaplatené bude znášať štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.