Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Ps-3-2014.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8Ps/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v konaní o spôsobilosti na právne úkony D. Š., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, Q. J. Q. T., v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. Tatianou Lachovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, o návrhu navrhovateľa T. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. J. Q. T., D.. Z.. J. XXXX/XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Súd upúšťa od doručenie rozsudku D. Š.
III. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd pozbavil D. Š. spôsobilosti na právne úkony. Uviedol, že D. Š.I. je jeho dcérou, žijú v spoločnej domácnosti, prejavujú sa u nej príznaky duševnej choroby, trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. V dôsledku tejto duševnej choroby nie je schopná sa o seba starať a robiť právne úkony.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, P. E., oboznámením znaleckého posudku, výsluchom znalkyne, pričom zistil tento skutkový stav veci:
V znaleckom posudku vypracovanom MUDr. Máriou Ohrablovou, znalkyňou v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria sa uvádza, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou, ide o schizofréniu, paranoidnú formu, s trvalou zmenou osobnosti, táto duševná porucha, nie je len prechodného charakteru. Táto duševná porucha sa u vyšetrovanej prejavuje najmä poruchami myslenia - chorobnou vzťahovačnosťou a v čase zhoršenia stavu aj chorobným presvedčením, že je prenasledovaná, poškodzovaná a v dôsledku toho aj poruchami konania, je nekritická voči svojmu ochoreniu, opakovane prerušila liečenie, odmietala užívať predpísané lieky a jej zdravotný stav sa zhoršil a vyžiadal si hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Ochorenie sa u nej prejavuje aj citovým ochudobnením, nedokáže si vytvoriť a udržať kvalitné citové väzby, nedokáže sa sústavne zodpovedne starať o svoje maloleté dieťa, ktoré je preto zverené do starostlivosti jej rodičov. Vyšetrovaná je v dôsledku duševnej poruchy čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti, schopnosť ovládať svoje konanie sa posudzuje v
súvislosti s konkrétnym konaním. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že vyšetrovanú je vzhľadom na zistený zdravotný stav potrebné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony čiastočne s tým, že môže vykonávať všetky právne úkony, s výnimkou rozhodovania o svojom liečení a starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že výsluch vyšetrovanej súdom môže spôsobiť ujmu na jej zdravotnom stave, pretože v dôsledku chorobnej vzťahovačnosti, ktorá je jedným z príznakov jej ochorenia, môže pojednávanie na súde interpretovať ako konanie nepriateľsky zamerané voči vlastnej osobe, nie je schopná adekvátne pochopiť význam konania a zmysel obsahu výsluchu a počas súdneho konania sa môžu objaviť neprimerané emočné reakcie až verbálna agresivita. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že doručenie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony by mohlo na vyšetrovanú vplývať nepriaznivo, vyšetrovaná nie je schopná adekvátne pochopiť význam tohto rozhodnutia, znalkyňa odporučila oboznámiť vyšetrovanú s rozhodnutím súdu prostredníctvom opatrovníka, pokiaľ sa vyšetrovaná bude podrobovať pravidelnému liečeniu, je možné očakávať, že jej stav bude stabilizovaný, t.j. bez výkyvov v konaní a v spoločenskej adaptovanosti, zmeny osobnosti ku ktorým došlo v priebehu ochorenia sú však trvalého charakteru a ich zlepšenie je veľmi nepravdepodobné.
Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a to Schizofréniou - paranoidnou formou. Vzhľadom na to, že táto duševná porucha má negatívny vplyv na jej spôsob rozhodovania, navrhla, aby jej bola čiastočne obmedzená spôsobilosť na právne úkony v tom zmysle, že môže vykonávať všetky právne úkony, okrem rozhodovania o mieste a spôsobe svojho liečenia a vo veci starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Ďalej uviedla, že vyšetrovaná je spôsobilá na všetky ostatné právne úkony. Pokiaľ ide o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu starostlivosti o maloleté dieťa, duševná porucha menovanej sa v čase zhoršenia prejavuje v tom smere, že niekedy sa nevie prinútiť ani k základnej činnosti, nevie ani vstať z postele, teda nevie sa postarať sama o seba, preto nemôže ani vykonávať starostlivosť o dieťa. Choroba tiež spôsobila oslabenie v emočnej oblasti. V čase keď je jej zdravotný stav zlepšený s najväčšou pravdepodobnosťou nepodá žiadne úradné podania, ktoré by boli v neprospech jej osoby alebo iných osôb. V čase keď je jej zdravotný stav zhoršený, môže tieto podania podávať a z toho dôvodu je odôvodnené jej čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony tak, aby nemohla svojvoľne prerušiť liečenie, a aby nemohlo dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Znalkyňa uviedla, že vyšetrovaná je spôsobilá vystupovať ako účastník konania a to aj súdneho konania, napríklad o zaplatenie nedoplatku za byt a podobne. Vyšetrovaná môže byť dva-tri týždne mimo obraz, a teda v tom čase je jej konanie vo vzťahu k maloletému neisté a vo vzťahu k maloletému určitú rolu hrajú aj emócie. Pokiaľ ide o vybavovanie iných záležitostí, tu nehrajú rolu emócie, v týchto záležitostiach je menovaná zorientovaná. Ak by sa napríklad na súde viedlo konanie o úpravu styku jeho otca s maloletým, vyšetrovaná by sa tohto konania vedela zúčastniť v tom smere, že by sa vo veci vedela vyjadriť s tým, že vedela by vystupovať, avšak pretože nie je schopná sústavnej starostlivosti o svoje maloleté dieťa, možno predpokladať, že nemá ani dokonalý prehľad o potrebách a záujmoch svojho dieťaťa.
Z výpovede navrhovateľa, otca vyšetrovanej na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaná bola na psychiatrií v Trenčíne, v Trnave aj v Záluží, kde sa však nechcela liečiť, nechcela brať lieky, tu všade mu lekári doporučovali, aby podal takýto návrh, aby sa mohla vyšetrovaná liečiť. Navrhol, aby za opatrovníčku D. Š. bola ustanovená jej matka P. E..
P. E. pri svojej výpovedi uviedla, že vyšetrovaná si neprizná svoj zdravotný stav, preto navrhovateľ podal predmetný návrh, súhlasila s ustanovením za opatrovníčku pre vyšetrovanú.
Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Podľa § 189 O.s.p. súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Vzhľadom na to, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že výsluch vyšetrovanej súdom môže spôsobiť ujmu na jej zdravotnom stave, pretože z dôsledku chorobnej vzťahovačnosti, ktorá je jedným z príznakov jej ochorenia, môže pojednávanie na súde interpretovať ako konanie nepriateľsky zamerané voči vlastnej osobe, ako aj z dôvodu že vyšetrovaná nie je schopná adekvátne pochopiť význam konania a zmysel obsahu výsluchu a počas súdneho konania sa môžu objaviť neprimerané emočné reakcie až verbálna agresivita, súd upustil s poukazom na § 187 ods. 2 O.s.p. od výsluchu vyšetrovanej.
V konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, to znamená, či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda nie je len prechodná. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v takomto konaní, ak sa podľa výsledkov dokazovania preukáže, že ide skutočne o osobu zaťaženú kvalifikovanou duševnou poruchou, je potrebné skúmanie splnenia ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, či duševnou poruchou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu robiť právne úkony. Tieto skutočnosti vyplývajú z § 10 ods. 1 a 2 Obč. zák. Vo výroku rozsudku, ktorým súd pozbaví alebo obmedzí osobu spôsobilosti na právne úkony, môže určiť rozsah obmedzenia len so zreteľom k právnym úkonom, z ktorých vznikajú, menia sa, či zanikajú právne vzťahy podľa ustanovení občianskeho, pracovného, obchodného a rodinného práva, pre ktorých riešenie je v prípade sporu daná právomoc súdu.
Zo záverov znaleckého posudku ako aj výpovede znalkyne vyplynulo, že vyšetrovaná je v dôsledku duševnej poruchy čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti, schopnosť ovládať svoje konanie sa posudzuje v súvislosti s konkrétnym konaním, vyšetrovanú je vzhľadom na zistený zdravotný stav potrebné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony čiastočne s tým, že môže vykonávať všetky právne úkony, s výnimkou rozhodovania o svojom liečení a starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Pokiaľ ide o čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti rozhodovania o spôsobe, mieste a dĺžke liečenia, v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za obmedzenie spôsobilosti na právne úkony rozhodovanie o spôsobe, mieste, čase a dĺžke liečby, ktoré je predmetom úpravy podľa zák. č. 576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento predpis je predpisom verejného práva, preto na udelenie informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 ods. 4 citovaného zákona, (podľa ktorého na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v uvedenom zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9)), nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného. Z tohto dôvodu sa súd pre nedostatok právomoci, a to ani vo výroku rozsudku, určujúcom rozsah obmedzenia spôsobilosti občana na právne úkony, nemôže zaoberať spôsobilosťou z hľadiska tohto predpisu. Na zabezpečenie liečby v obdobných prípadoch je potrebné postupovať podľa § 191a a nasl. O.s.p.. Súd tiež poukazuje na znenie § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Pokiaľ ide o odporučenie znalkyne ohľadne pozbavenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanej vo vzťahu starostlivosti o jej maloleté dieťa, súd poukazuje na to, že z výsluchu znalkyne súd zistil, že vyšetrovaná nie je v čase zhoršenia ochorenia schopná postarať sa o jej maloleté dieťa v dôsledku svojej duševnej poruchy, čo sa týka jej osobnej starostlivosti o dieťa, čo však nie je právnym úkonom tak, ako je definovaný v § 34 Obč. zák. (právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú). Len na okraj súd poukazuje na to, že maloleté dieťa vyšetrovanej bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a P. E., ktorí na základe tohto rozhodnutia zabezpečujú starostlivosť o maloletého, tiež maloletého zastupujú v bežných veciach, ako i v bežných veciach spravujú jeho majetok.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
S poukazom na znalecký posudok, kde sa uvádza, že doručenie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony by mohlo na vyšetrovanú vplývať nepriaznivo, vyšetrovaná nie je schopná adekvátne pochopiť význam tohto rozhodnutia, súd v súlade s § 189 O.s.p. rozhodol, že upúšťa od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanej D. Š.. Znalkyňa odporučila oboznámiť vyšetrovanú s rozhodnutím súdu prostredníctvom opatrovníka.
O náhrade trov konania štátu za vypracovanie znaleckého posudku rozhodol súd podľa § 191 O.s.p. Pretože ich náhradu nemožno od navrhovateľa spravodlivo žiadať, keďže k návrhu pripojil lekárske potvrdenie o duševnom stave vyšetrovanej, štátu právo na ich náhradu nevzniklo.
Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.