Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_11P-74-2014.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. B., P.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka I. B., P.. XX.X.XXXX, Y. P. XX, U., zast. JUDr. Zuzana Semanová, advokátka so sídlom Garbiarska 5, Košice a otec M.. Z. B., P.. XX.X.XXXX, Y. U. C. XXX, U. - E., zast. JUDr. Matúš Lemeš, advokát so sídlom Kuzmányho 29, Košice v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu takto
rozhodol:
Mal. Z. B., P.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca v období od 13.11.2013 do 31.12.2013.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. Z., P.. XX.X.XXXX sumou 75,- € mesačne od 13.11.2013 do 31.12.2013.
Dlžné výživné za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013 vo výške 62,50 € je matka povinná zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Mal. Z., P.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. B., P.. XX.X.XXXX v období od 1.1.2014 do 28.1.2015 výživným vo výške 160,- € mesačne.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2014 do 28.1.2015 vo výške 1.361,25 € je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2013 žiadal, aby zveril mal. Z., P.. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120,- € mesačne.
Otec dňa 8.10.2014 uviedol, že v priebehu konania došlo k zmene v tom, že od januára 2014 sa mal. Z. nachádza v starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu žiadal upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu a to tak, že by súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. Z. za obdobie od 7.6.2013 do 5.1.2014 vo výške 150,- € mesačne.
Matka žiadala zveriť mal. Z. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 250,- € mesačne.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa apeloval na rodičov, aby mal. dieťa nebolo nástrojom riešenia ich vzájomných konfliktov. Matka od januára 2014 zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa. Kolízny opatrovník nezaznamenal pochybenia v starostlivosti matky. Okrem toho bola aj vôľa mal. dieťaťa ostať s matkou. Vzhľadom na vyhrotenú a konfliktnú situáciu medzi rodičmi, ktorí vôbec nevedia spolu komunikovať, zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti neodporučil. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery otca ako aj potreby mal. dieťaťa.
Na Okresnom súde Košice II je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pod sp. zn. 27P/34/2014. Okresný súd Košice II vo veci rozhodol rozsudkom dňa 8.10.2014 a to tak, že manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozviedol. Mal. dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250,- € mesačne. Úpravu styku súd neurčoval.
Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2015.
Z výpovede otca súd zistil, že v čase podávania návrhu maloletá žila s ním v spoločnej domácnosti. Matka mal. v júni 2013 opustila spoločnú domácnosť, v ktorej dovtedy žila s ním a s dcérou. Presťahovala sa k svojmu priateľovi do 3-izbového bytu v Košiciach. V tomto býva matka doposiaľ so svojim priateľom. Sporadicky prichádzala na návštevy do miesta bydliska, pričom nie zriedka svojim správaním vyvolávala konflikty. Situácia bola taká, že dieťa je od januára 2014 u matky.
Otec pracuje v spoločnosti S..H.. H. U. ako zámočník špecialista s príjmom vo výške 1.200,- € brutto. Výdavky mal nasledovné: splátka úveru, stavebné sporenie 174,- €, splátka za auto Citroen C4 208,- €, médiá za užívanie domu mesačne 119,- €, pričom v uvedenej sume je voda 26,- €, elektrina 43,- €, plyn 50,- €, satelitná televízia 15,- €, internet 20,- €, mobilný telefón 30,- €, mobilný telefón pre mal. Z. 8,- €, benzín 80,- €, stravovanie otca a mal. Z. 250,- €, záujmové krúžky mal. Z. Hip-hop mesačne 17,- €, MHD 10,- €, životné poistenie pre mal. Z. 17,- € a stavebné sporenie pre mal. Z. 50,- €. Okrem uvedených pravidelných mesačných výdavkov vynakladal aj ďalší jednorázové prípadne nepravidelné, ktoré boli nasledovné: knihy a zošity pre Z. vo výške 20,- €, za prvé dva mesiace školského roka 2013/2014, školské poplatky 20,- €, škola v prírode 120,- €, oblečenie 50,- € za 4 mesiace, návšteva reštaurácie, cukráreň za 4 mesiace 15,- €, potrava pre psa 10,- € na dva mesiace, lieky pre Z., vitamíny, výživové doplnky, ktoré vynaložil v mesiaci október 2013 - 10,- €, výdavky na údržbu domu a záhrady za obdobie jedného roka 100,- €, výdavky na spoločnú dovolenku s Z. v lete 2013 vo výške 1.000,- €.
Odkedy bola dcéra u matky od januára 2014, prispieval na jej výživu sumou 367,- €. Okrem toho dcére kúpil oblečenie, výlety, pričom finančné prostriedky a výdavky neboli zahrnuté v sume, ktoré poslal matke na účet. S dcérou sa stretával podľa okolnosti vzhľadom na jej vek, bolo to rôzne, niekedy prišla na jeden deň, niekedy na 4 dni. V auguste s nimi bola dlhšie obdobie. Keď má záujem o výlety, ktoré absolvovali išla s nimi. Vzhľadom k tomu, že prespával u svojich kamarátiek a matka jej takýto spôsob života dovolí, nesúhlasil s takouto výchovou a chcel by sa podieľať na výchove aj naďalej. Otec uviedol, že do decembra 2013 bola dcéra u neho a to z dôvodu, že nemala pripravenú izbu v byte matky. Uvedená skutočnosť vyplývala aj s facebookovej komunikácie medzi matkou a dcérou. Izba bola pripravená až pred návštevou pracovníčok z ÚPSVaR. Od januára 2014 je dcéra u matka a to iba z dôvodu, že v januári bol hospitalizovaný v nemocnici z dôvodu otrasu mozgu. Mal podvrtnutie krčnej chrbtice a musel byť hospitalizovaný. Keďže sa nemohol o dcéru starať išla k matke. Následne matka podnikla všetky kroky, aby dcéra ostala u nej. V ďalšom uviedol, že žiadny iný príjem okrem príjmu z pracovného pomeru nemá. Mal poskytované benefity ako matka dieťaťa 13. a 14. plat od zamestnávateľa prípadne nadčasy. Stravuje sa v závodnej jedálni, preto stravné lístky nemá. Zvykne kúpiť relax poukážky v hodnote asi 42 kusov po 2,- € na rok. Otec uviedol, že jeho partnerka má príjem vo výške 400,- € mesačne a poberá výživné na dve maloleté deti spolu 65,- € mesačne.
Z výpovede matky súd zistil, že výdavky na dcéru odkedy je u nej sú nasledovné : školská jedáleň 20,- € mesačne, súkromná základná umelecká škola 17,- € plus 3,- € mesačne, MHD 10,- €, výživové doplnky približne 20,- € mesačne, mobil kredit 12,99 €, splátka za mobil 7,- €, sporenie na Španielsko 30,- €
mesačne, vreckové 20,- € mesačne, strava, drogéria a bývanie približne 150,- € mesačne. V tejto sume je zahrnuté : SIPO, bločky, strava, drogéria. Okrem toho predložila súdu fotokópie písomných poznámok, z ktorých vyplýva koľko mesačne minie na zabezpečenie potrieb pre mal. dcéru.
Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s príjmom vo výške 640,- € mesačne. Poberá prídavky na dieťa vo výške 23,- € mesačne. Výdavky má na bývanie vrátane energií vo výške 120 - 160,- € mesačne. V byte bývajú traja: matka, jej partner a dcéra. Spláca stavebný úver za spoločný dom vo výške 58,- € mesačne, MHD 20,- € mesačne, benzín 70 80,- € mesačne, mobil 20,- € mesačne, internet 20,-€ mesačne, inak výdavky bežného charakteru strava, drogéria 150,- € mesačne. Matka uviedla, že od júna 2013 pokiaľ bola dcéra s otcom na výživu dcéry otcovi neprispela a to z toho dôvodu, že chcela, aby bola dcéra s ňou a vrátila sa ku nej. Matka uviedla, že v júli 2013 vynaložila na potreby dieťaťa 293,58 €, v auguste 76,49 €, v septembri 170,99 €, v októbri 182,13 €, v novembri 193,58 €, v decembri 370,10 €. Matka doručila súdu listinné doklady preukazujúce výdavky týkajúce mal. Z., domácnosti, školy, voľnočasových aktivít, nákup stravy a iných potrieb.
Otec predložil listinné doklady ohľadne výdavkov týkajúcich sa domácnosti, zamestnania, platieb za bývanie, výdavkov na mal. Z. pokiaľ žila s ním v spoločnej domácnosti.
Otec predložil súdu listinné doklady, z ktorých vyplýva, že na výživu mal. dcéry za obdobie, od obdobia ako býva spolu s matkou prispel sumou 707,99 €.
Matka na výživu dcéry za obdobie pokiaľ táto bývala s otcom prispela sumou 60,- € za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013.
Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie 2/2013 do 1/2014 bol vo výške 657,26 € netto.
Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 3/2013, 2/2014 bol vo výške 972,- € netto.
Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie 2/2014 do 7/2014 bol vo výške 665,- € netto.
Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 3/2014 do 8/2014 bol vo výške 992,- € netto.
Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie 1/2015 do 2/2015 bol vo výške 624,- € netto, za obdobie 8/2014 do 12/2014 bol vo výške 696,- € netto.
Z oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 9/2014 do 12/2014 bol vo výške 1.224,- € netto. Za obdobie 1/2015 do 3/2015 bol vo výške 1.039,- € netto.
Súd v priebehu konania pristúpil k výsluchu mal. Z.. Táto pred súdom za účasti kolízneho opatrovníka uviedla, že otec jej vreckové do ruky nedával ale posielal matke peniaze na účet ako výživné. Následne jej matka dávala vreckové. Pokiaľ jej otec sľúbil, že prispeje na nejakú akciu, poslal peniaze na účet matky. Od januára 2014 je u matky. V čase keď bola u otca tento jej prispievala vreckovým. Od kedy je u matky vreckové od neho nedostala možno na sviatky. V súčasnosti vychádza s otcom lepšie. Boli aj na výlete spolu s jeho partnerkou. Predtým to bolo horšie, nerozprávali sa nevideli sa dlhšiu dobu. Mal. vyjadrila svoj názor v tom zmysle, že nechce ani jednému z rodičov ublížiť, prípadne povedať niečo zlé.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k mal. Z. B., P.. XX.X.XXXX.
V čase podania návrhu bola mal. Z. v starostlivosti otca a to konkrétne od podania návrhu t.j. od 13.11.2013 do januára 2014. Následne mal. Z. odišla k matke a v jej starostlivosti sa nachádza aj v súčasnosti a nachádzala sa aj v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode t.j. dňa 28.1.2015. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd upravoval rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. Z. za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013 t.j. keď mal. sa nachádzala v osobnej starostlivosti otca. Následne od 1.1.2014 boli upravené rodičovské práva a povinnosti do dňa 28.1.2015 t.j. do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné stanoviť a určiť presný deň, od ktorého dňa sa mal. zdržiava u matky, súd autoritatívne stanovil deň do 31.12.2013. Samotný účastníci v priebehu konania nevedeli uviesť presný deň od kedy je mal. v osobnej starostlivosti matky, pričom tak uvádzali, že to mohlo byť do konca decembra 2014,2013 eventuálne od začiatku januára 2014.
V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami, preto mal. Z., P.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca v období od 13.11.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 28.1.2015 do osobnej starostlivosti matky. Dňom 28.1.2015 nadobudol rozsudok o rozvode manželstva rodičov mal. dieťaťa právoplatnosť, preto platí úprava, ktorá bola vykonaná vo veci sp. zn. 27P/34/2014 s prihliadnutím na ust. § 113 ods. 1 O.s.p..
Otec žiadal upraviť rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. Z. od 7.6.2013 až do doby kým zabezpečoval starostlivosť o mal. Z.. Otec návrh podal 13.11.2013. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, otec neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by mu súd priznal výživné aj za skoršie obdobie. Pokiaľ otec zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa sám bez pomoci matky, bolo jeho povinnosťou okamžite požiadať súd o úpravu rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu súd upravoval práva a povinnosti vo vzťahu k mal. Z. odo dňa podania návrhu. V uvedenej časti návrhu otca súd nevyhovel.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti opätovne súd rozhodoval za obdobie keď mal. Z. bola v starostlivosti otca a následne v starostlivosti matky až do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, matky ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a rodičia môžu prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že dieťa navštevovalo školu, prihliadol na náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, ktoré zabezpečovali obaja rodičia, prihliadol na zárobkové pomery a schopnosti tak matky ako i otca. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam tak matky, ako i otca. Súd stanovil výživné matke za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013 vo výške 75,- € mesačne. Otcovi následne za obdobie od 1.1.2014 do 28.1.2015 vo výške 160,- € mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému v zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Povinný poskytuje oprávnenému bývanie ale bez stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavuje všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovolí ju poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, o domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov tak, ako je to v tomto prípade. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantne odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
V priebehu konania a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o mal. dieťa v rámci svojich možností, schopností a pomerov. Dokazovaním bolo preukázané, že matka je zamestnaná s príjmom vo výške v priemere 700,- € mesačne a príjem otca z pracovného pomeru predstavuje v priemere do 1.000,- € mesačne. Príjem otca je o niečo vyšší ako je príjem matky. Uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri stanovení vyživovacej povinnosti matky, pokiaľ bolo dieťa v starostlivosti otca a vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. dieťaťu za obdobie keď je v starostlivosti matky. V priebehu konania bolo preukázané aj to, že rodičia mal. dieťaťa nevedia spolu komunikovať, vzájomná komunikácia je konfrontačná, konfliktná, vzájomne sa obviňujúca, pričom mal. dieťa je svedkom všetkých konfliktných situácií medzi rodičmi. Pri výsluchu mal. dieťaťa súd zistil, že obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o neho, prejavujú o neho záujem, pričom mal. dieťa sa chce stretávať s oboma rodičmi a nechce ani jednému z rodičov ublížiť. Uvedenú skutočnosť by si mali v prvom rade uvedomiť samotní rodičia, ktorí dieťa vystavujú takýmto stresujúcim a zaťažujúcim situáciám. V ďalšom je nepochybné, že matka zabezpečuje starostlivosť o mal. dcéru v najlepšom záujme, avšak z pripojených listinných dokladov vyplynulo aj to, že niekedy je to nad rámec všetkých reálnych potrieb mal. dieťaťa.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb tak matky ako i otca ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že tak matka ako i otec mali v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od nich spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytli dieťaťu formou výživného. Pri určovaní výšky výživného tak ako už súd uviedol zohľadnil starostlivosť matky i otca o mal. dieťa za obdobie keď ho mali v osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného súd starostlivo zohľadnil aj všetky výdavky, ktoré rodičia vynaložili na potreby mal. dieťaťa a ktorí z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne staral. Uvedené činnosti jedného z rodičov mohli sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť matke za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013 vo výške 75,- € mesačne došlo na jej strane k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 62,50 €. Dlžné výživné na strane matky bolo vypočítané nasledovne: november 2013 alikvotná čiastka 75,- € : 30 dní 2,5 € na deň x 19 dní 47,50 €, výživné vo výške 75,- € za mesiac december 2013 spolu 122,50 €. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia matky 2x po 30,- €, ktoré poslala na účet otca za uvedené obdobie.
Dlžné výživné takto predstavuje 62,50 €. Dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Dlžné výživné na strane otca bolo vypočítané nasledovne: 160,- € mesačne alikvotná čiastka za mesiac január 2015 - 160,- € : 30 dní = 5,33 € na deň x 28 dní t.j. 149,24 €, 160,- € x 12 mesiacov t.j. 1.920,- € spolu 2.069,24 €. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia poskytnuté otcom za predmetné obdobie v celkovej výške 707,99 €, takto predstavuje dlžné výživné 1.461,25 €. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodol s prihliadnutím na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku, ako aj k osobným pomerom otca a nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Súd poznamenáva, že otcovi muselo byť zrejmé, že s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby pri primeranej prezieravosti mohol a mal si vytvoriť úspory v súvislosti s touto skutočnosťou a navyše súdne rozhodnutie mohol očakávať minimálne od začatia konania a je nepochybné, že jeho príjmové pomery mu umožňovali, aby sa pripravil na dlh na výživnom. Okrem toho súd poznamenáva, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. dieťaťa.
Pri výpočte dlžného výživného súd u matky ako i otca odpočítal platby (finančné plnenia) predložené účastníkmi konania. Pri platbách otca zohľadnil všetky finančné plnenia poslané na účet matke a ktoré súd považoval za výživné pre maloleté dieťa. Matka namietala, že niektoré platby poslané na účet boli ako vreckové pre dcéru. K tejto námietke súd uvádza, že matka mala použiť finančné prostriedky na výživu dieťaťa a nie ako vreckové. V tejto časti tvrdenia matky neobstoja. U matky zohľadnil plnenia otcovi 2x po 30,- € a tieto odpočítal od dlžného výživného.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.