Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2P/175/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci navrhovateľky U. W., rod. S., narodenej X. U. XXXX, trvale bytom O., Y. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátom so sídlom AK Brezno, ČSA 18, proti odporcovi Q. W., narodenému X. X. XXXX, trvale bytom O., Y. XXX/XX, o návrhu matky na o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. W., narodenému XX. U. XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky U. W., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Q. W., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. O., vo zv. X., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Maloleté dieťa U. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého U. sumou 90,- Eur mesačne, a to vždy do 15- teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky.

IV. Súd styk odporcu s maloletým neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. septembra 2014 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletého syna U., nar. XX. U. XXXX, pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti, upravil vyživovaciu povinnosť odporcu a upravil jeho styk s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo fungujúce len na začiatku a odporca čoskoro prestal mať záujem o rodinný život. Voľný čas trávil mimo domova, bol agresívny, hádal sa s navrhovateľkou a nevenoval sa rodine. Od septembra 2014 s manželom spolu nežijú a tento si neplní ani povinnosti k svojmu synovi. Ich citové väzby ochladli a navrhovateľka nemá záujem v takomto formálnom zväzku zotrvať.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádzala považuje za účelové a nepravdivé. Odporca má vzťah k rodinnému životu, z tohto dôvodu sa presťahoval aj do obydlia rodičov navrhovateľky, s ktorými udržiaval dobrý vzťah.

Za nepravdivé považoval tvrdenia navrhovateľky, že sa zdržiaval mimo domu, resp. v krčme, pričom pripustil, že do krčmy chodieval, ale len na pozvanie otca manželky. Po presťahovaní sa do Brezna odporca pohostinstvá vôbec nenavštevuje. Za nepravdivé považuje tvrdenia navrhovateľky, že si hľadal zamestnanie výlučne mimo Brezno, nakoľko v Brezne je vysoká nezamestnanosť a jedinou jeho možnosťou zamestnať sa bolo v okolitých rekreačných strediskách. V súčasnej dobe je odporca PN, pričom bol ukončený jeho pracovný pomer dohodou.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať prispievaním výživného primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s manželmi. Navrhovateľka trvá na návrhu a zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala 15. septembra 2014 a býva v dome svojich rodičov na E. O.. V. maloletého sa v škole zhoršil, pričom maloletý zle znášal prítomnosť otca v domácnosti. Maloletý sa pri pohovore vyjadril, že po rozvode chce byť s mamou a s otcom sa chce občas stretávať, k otcovi sa vrátiť nechce. Odporca odmietol tvrdenia matky a syna o užívaní alkohole a tiež odmietol tvrdenia o svojej agresivite. Podľa jeho názoru za všetky problémy môže matka navrhovateľky, ktorá navrhovateľku a aj ich maloletého syna manipuluje a nahovára. Kolízny opatrovník konštatoval, že v starostlivosti a opatere o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera maloletého matkou je na dobrej úrovni.

Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala ich manželstvo rozviesť. Dôvodom na rozvod manželstva je podľa navrhovateľky tá skutočnosť, že odporca nemá skutočný záujem o výchovu ich spoločného maloletého syna a nemá záujem o manželský rodinný život. Odporca jej počas manželstva ubližoval a tak isto ubližoval aj maloletému synovi. Zo spoločnej domácnosti odišla 15. septembra 2014 a odsťahovala sa k rodičom, kde býva dodnes. Ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a ani spoločne nehospodária. Navrhovateľka ďalej uviedla, že na rozdiel od odporcu iného partnera nevyhľadávala. Podľa navrhovateľky odporca sa nie je schopný starať o maloleté dieťa. Navrhovateľka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti B., ako krajčírka, kde jej čistý mesačný príjem je 340 Eur. Ďalej poberá daňový bonus vo výške 21 Eur a prídavok na dieťa vo výške 22 Eur, všetko mesačne. Rodičom za bývanie v ich rodinnom dome platí 32 Eur mesačne (polovicu poplatku SIPO), výdavky za cestu do práce sú 27,20 Eur mesačne a platí si životnú poistku vo výške 24 Eur mesačne. Platí si paušál mobilného telefónu vo výške 13 Eur. Náklady navrhovateľky na stravné a ošatenie sú vo výške 200 Eur mesačne. Maloletý Adam navštevuje 5 ročník základnej školy v O.. Cestovné maloletého mesačne vyčíslila navrhovateľka na sumu 15,20 Eur mesačne a obedy v škole 20 Eur mesačne. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu kupuje navrhovateľka synovi lieky vo výške 14,38 Eur raz za dva mesiace. Synovi platí fond ZRPŠ, vreckové 5 Eur denne a kartu na telefóne 10 Eur na 3 mesiace. Navrhovateľka platí maloletému životnú poistku vo výške 105,46 Eur ročne. Záverom navrhovateľka vyčíslila náklady na stravu a oblečenie maloletého na sumu 80 Eur mesačne.

Odporca na prvom pojednávaní s návrhom na rozvod nesúhlasil, žiadal súd o zamietnutie takéhoto návrhu. Poukázal na to, že síce v manželstve sú nejaké problémy, ale nie takého charakteru, aby boli dôvodom na rozvod manželstva. Pre prípad, že by súd manželstvo rozviedol, navrhol maloletého zveriť do striedavej starostlivosti. Poukázal na to, že vždy sa staral o rodinu. Tvrdenie navrhovateľky o ponižovaní považuje za nepravdivé a poukázal na to, že navrhovateľku ľúbi. Je pravdou, že navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v septembri a od októbra spolu s navrhovateľkou spolu nežijú. Podľa odporcu navrhovateľka je pod vplyvom svojej matky, ktorá má záujem o rozbitie tohto manželstva. V ďalšej časti svojej výpovedi poukázal na negatívne chovanie maloletého k nemu, pričom dovtedy než bol maloletý v dome starých rodičov takéto chovanie z jeho strany k odporcovi nebolo. Čo sa týka striedavej starostlivosti, tak odporca si vie prácu do budúcna zariadiť tak, aby robil jeden týždeň a druhý týždeň keby sa staral o maloletého by bol doma. Na ďalšom pojednávaní odporca s rozvodom súhlasil, taktiež súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky a nenavrhol upraviť styk s maloletým, nakoľko na tomto sa vie s matkou dohodnúť. V práci skončil pracovný pomer k 31. októbru 2014 z titulu zrušenia zamestnávateľa a od 13. januára 2015 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie

odkiaľ poberá dávku vo výške 350 Eur. Odporca býva v byte, kde platí poplatok SVB, rozhlas, elektrina a televízia vo výške 167 Eur mesačne. Plyn platí 13 Eur každé tri mesiace. Paušál za mobilný telefón má 21,50 Eur a z dôvodu zhoršenej imunity musí pravidelne užívať lieky, kde má náklady cca 19 Eur mesačne. Platí ročné poplatky ako daň z nehnuteľností a komunálny odpad, celkom vo výške 32,72 Eur ročne. Odporca má skončenú strednú školu odbor kuchár - čašník s výučným listom.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. K. XXXX v E. O., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. O., vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa syn U., nar. XX. apríla XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Obaja manželia majú posledné spoločné bydlisko v O., Y. XXX/ XX. Navrhovateľka je zamestnaná ako krajčírka s priemerným čistým príjmom 340 Eur a tiež poberá prídavok na dieťa vo výške podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, odporca je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, kde poberá dávku 350 Eur mesačne. Posledné zamestnanie ukončil dňa 31. októbra 2014 dohodou z dôvodu rušenia prevádzky zamestnávateľom. Má výučný list v odbore kuchár - čašník.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, ako manželia nežijú a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Vzájomné vyjadrenia manželov boli kategorické a nepripúšťajúce obnovenie manželského spolužitia. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol.

Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia. Ako dôvody rozvratu manželstva súd zistil nezhody medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnych názorov na spoločný život, na starostlivosť o domácnosť a výchovu maloletého.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode súd maloletého U. zveril do starostlivosti navrhovateľky, a to za súhlasu odporcu a kolízneho opatrovníka. Maloletý je aj v súčasnosti v starostlivosti navrhovateľky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletého je na dobrej úrovni. Navrhovateľka bude zároveň maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti odporcu podľa § 28 Zákona o rodine.

Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možnosti, schopností a majetkových pomerov odporcu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloleté dieťa výživné vo výške 170 Eur mesačne. Súd má zato, že príjem matky je okolo 340 Eur. Otec dieťaťa je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku vo výške 350 Eur. Z uvedeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov otca má súd zato, že nie je možné stanoviť výživné v takej výške ako žiadala matka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 90 EUR mesačne. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd najmä s prihliadnutím na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, má zato, že je v reálnych možnostiach otca, vyučeného kuchára - čašníka dosahovať v regióne Brezno príjem vo výške cca. 450 Eur. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy nielen výdavky otca, tiež jeho príjem podľa možností uplatnenia v odbore, ktorý ukončil v danom regióne, ale aj tú skutočnosť, že po uhradení výživného mu na jeho výdavky zostane suma životného minima fyzickej osoby. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu detí v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval, tento ponechal na dohode rodičov. Bude na rodičoch maloletého, najmä na jeho matke, aby si styk otca s maloletým dieťaťom dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloleté dieťa.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany účastníkov odôvodňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.